Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_4C-250-2012.pdf
PDF · 100.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/250/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcov X. R. F., Q.. X.X.XXXX, U. X. X, U., X. X. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. N. XXXX, X. H. F., Q.. XX.X.XXXX, U. H. XX, U., X. J. Š., Q.. XX.X.XXXX, U. W. XX, U., X. J. U., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. XX, U., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., so sídlom Mnoheľova 15, Poprad, proti žalovanému Mesto Bardejov, so sídlom Radničné námestie 16, Bardejov, IČO: 00321842, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch takto
rozhodol:
Do dedičstva po nebohom H. F., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX a nebohej G. F., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, p a t r i a pozemky registra E, a to: parcela č. 810 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2, parcela č. 817/9 - záhrady o výmere 382 m2, parcela č. 817/11 - trvalé trávnaté porasty o výmere 122 m2, všetko zapísané na LV č. XXXXX, obec U., k.ú. U..
O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30. dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa svojou žalobou, doručenou súdu dňa 21.12.2012 domáhali voči žalovanému určenia, že do dedičstva po H. F., Q.. XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX a G. F., Q.. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX patria pozemky registra E a to parc. č. 810 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137m2, parc. č. 817/9 - záhrady o výmere 382 m2 a parc. č. 817/11 - trvalé trávnaté porasty o výmere 122 m2, všetko zapísané na LV č. XXXXX, K. U., X..Ú.. U., titulom vydržania. Uplatnili si náhradu trov konania.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal vydržanie parciel a samotnú účelnosť trov konania žalobcov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov, výpismi z pozemkovej knihy v Bardejove č. vložky 15 a 2647, výzvami žalobcov na usporiadanie majetkových vzťahov, geometrickým plánom H. R. E.- R. M. D. XX.X.XXXX Č.. XX/XXXX, výpisom z LV č. XXXXX - čiastočný k.ú. U., LV č. XXXX k.ú. U., rozhodnutím Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MNV v Bardejove zo dňa 23.11.1959, žiadosťou H. F. zo dňa 21.3.1956, uznesením rady miestneho národného výboru v Bardejove číslo OMH - 3173/1955 zo dňa 17.8.1955, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 29.9.1954, uznesením Miestneho národného výboru - finančnej komisie v Bardejove zn. OV-611-11.6-1954/1 zo dňa 21.7.1954, osvedčením o dedičstve po nebohom H. F., Q.. XX.X.XXXX, X. M. D. X.X.XXXX D. XX/XX, D. XX/XX zo dňa 19.2.1998, osvedčením o dedičstve XD X/XXXX, D. XX/XXXX M. D. XX.X.XXXX R. Q. G. F., Q.. XX.X.XXXX, M. D. XX.XX.XXXX, ostatným spisovým materiálom.
Žalobcovia sú deti nebohých H. F., ktorý zomrel dňa 8.1.1996 a dedičstvo po ktorom bolo prejednávané v konaní D. XX/XX a G. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a po ktorej bolo dedičstvo prejednávané v konaní XD X/XXXX. Žalobca v 1. rade v podiele 8/10, žalobkyňa v 4. rade v podiele 1/10 a žalobkyňa v 5. rade v podiele 1/10 sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu s.č. 822, postaveného na parcele 344, zapísaného na LV č. XXXX X..Ú.. U.. Právny vzťah parcely 344 nie je evidovaný na liste vlastníctva. Žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetu sporu a to pozemkov registra E a to parc. č. 810 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137m2, parc. č. 817/9 - záhrady o výmere 382 m2 a parc. č. 817/11 - trvalé trávnaté porasty o výmere 122 m2, všetko zapísané na LV č. XXXXX, K. U., X..Ú.. U..
Dňa 29.9.1954 bola uzavretá kúpno-predajná zmluva medzi kupujúcim otcom žalobcov H. F., ktorý túto zmluvu uzavrel počas manželstva s G. F., matkou žalobcov a MNV Bardejov ako predávajúcim. Predmetom tejto zmluvy bol stavebný pozemok o výmere 16x40m označený ako pozemok č. 40 v zastavovacom pláne pre individuálnu bytovú výstavbu v Bardejove. Podľa tohto plánu tento pozemok zaberal 2/3 plochy z pozemku parc č. 817/9 zapísaného vo vložke 2647, k.ú. U. a 1/3 plochy z parcely č. 817/11, zapísaného vo vložke č. 15, k.ú. U.. Tieto pozemky boli vedené ako vlastníctvo Mesta Bardejov. Kúpna cena bola dohodnutá na 1,6 Kčs na 1m2, teda 1.024,- Kčs za celý predmet zmluvy. Táto kúpna cena bola dňa 2.9.1955 rodičmi žalobcov zaplatená. Finančný odbor rady MNV dňa 25.7.1955 schválil túto zmluvu za stanovenú kúpnu cenu 1.024,- Kčs. Z uznesenia rady MNV v Bardejove č. OMH-3173/1955 vyplýva, že odkúpený pozemok vo výmere 640 m2 je podľa zápisov v pozemkovej knihe stavebným pozemkom. Následne otec žalobcov dňa 21.3.1956 požiadal odbor výstavby rady KNV v Prešove o povolenie stavebného obvodu na parcele 817/26, pričom uviedol, že na základe jeho žiadosti zo dňa 11.7.1954 mu bola pridelená MNV v Bardejove stavebná parcela č. 817/26, za ktorú dňa 2.9.1955 zaplatil. Rozhodnutím odboru výstavby rady ONV v Bardejove dňa 21.6.1956 č. Výst. 668/56 mu bolo vydané stavebné povolenie. Výmerom MNV mu bolo uložené so stavbou začať do 1 roka a pre žiadosť potrebuje určenie stavebného obvodu. Rozhodnutím odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MNV v Bardejove zo dňa 23.11.1959 bolo udelené otcovi žalobcov povolenie užívať budovu obytného domu v obci Bardejov na ulici Kúpeľnej č. 32 na parcele 817/26, vystavenej na základe stavebného povolenia vydaného odborom výstavby rady ONV v Bardejove dňa 21.6.1956, keďže stavba je vystavená podľa schváleného projektu a vyhovuje podmienkam, uvedeným v stavebnom povolení.
Je však nepochybné, že predmet sporu a to pozemky registra E a to parc. č. 810 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137m2, parc. č. 817/9 - záhrady o výmere 382 m2 a parc. č. 817/11 - trvalé trávnaté porasty o výmere 122 m2, všetko zapísané na LV č. XXXXX, obec U., X..Ú.. U. jednoznačne zodpovedajú predmetu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 29.9.1954 a v súčasnosti parcele registra C č. 344 o výmere 640 m2. Kúpnopredajná zmluva totiž vychádzala z údajov vtedajšej pozemkovej knihy, teda že predmet kúpy je tvorený z 2/3 plochy z pozemku parc č. 817/9 zapísaného vo vložke 2647, k.ú. U. a z 1/3 plochy z parcely č. 817/11, zapísaného vo vložke č. 15, k.ú. U.. Uznesenie MNV Bardejov č. OMH
- 3173/1955 operuje s parcelou ako č. 817/40 o výmere 16x40 m a žiadosť otca žalobcov zo dňa 21.3.1956 ako aj rozhodnutie odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo MNV v Bardejove uvádza parcelu 817/26. Vo všetkých prípadoch sa však jedná o predmet sporu. Navyše na základe snímky z katastrálnej mapy vyplýva, že parcela registra C č. 344 o výmere 640 m2 zodpovedá parcelám registra E č. 810, 817/9 a 817/11. Geometrickým plánom E.- R., H. R. Č.. XX/XXXX na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam boli pre účely katastrálneho operátu vytvorené parcely registra C a to 344/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 382 m2, č. 344/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2 a č. 344/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2.
Rodičia žalobcov predmetné nehnuteľnosti ako svoje vlastné užívali od roku 1954 a táto plocha tvorí jeden urbanistický celok pozemku rodinného domu oploteného od susedných pozemkov.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 129 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 133 ods. 2 O.s.p. ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 872 ods. 1 OZ právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.
Podľa § 872 ods. 4 OZ ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.
Podľa § 872 ods. 6 OZ ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými podmienkami, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a to konkrétne od 1.1.1951 do 31.3.1964 vlastníctvo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu troch rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak neuplynula už skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 vo svojom pôvodnom znení vydržanie neupravil. Preto bolo potrebné vychádzať z toho, že po 1.4.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním a to ani vtedy, ak vydržacia doba začala plynúť pred 1.4.1964, t.j. za účinnosti predchádzajúceho občianskeho kódexu. Po vydaní zákona č. 131/1982 Zb., účinného od 1.4.1983, ktorým bol novelizovaný OZ č. 40/1964 Zb. vydržanie upravil tak, že nadobudnutie v prospech fyzických osôb sa vylučovalo vo vzťahu k veciam v súkromnom
vlastníctve vrátane pozemkov, k veciam majetku v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania. Na základe uvedeného zákona platilo, že nepretržitou 10 ročnou držbou pozemku vydržala fyzická osoba svoje právo k pozemku alebo jej časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o užívaní pozemku. Súčasná právna úprava zavedená zákonom č. 509/1991 obnovila po 1.1.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním, zrušila obmedzovanie jeho použitia. Podľa § 872 ods. 6 OZ možno do vydržacej doby započítať aj dobu pred 1.1.1992.
Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými podmienkami, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a to konkrétne od 1.1.1951 do 31.3.1964 vlastníctvo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu troch rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak neuplynula už skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k veci alebo k právam do 31.3.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. opätovne zaviedla inštitút vydržania a súčasne umožnila pre vydržanie započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992 podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu, ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou (§ 132, § 134 Občianskeho zákonníka).
V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania sú totožné s predmetom kúpnopredajnej zmluvy z 29.9.1954, uzavretej medzi otcom žalobcov ako kupujúcim a MNV v Bardejove ako predávajúcim. Kúpna cena za tieto nehnuteľnosti bola rodičmi žalobcov nepochybne zaplatená, aj keď o tejto skutočnosti neexistuje žiadny doklad, pretože v opačnom prípade by odborom výstavby rady ONV v Bardejove zo dňa 21.6.1956 č. Výst. 668/56 nebolo udelené otcovi žalobcov stavebné povolenie a KNV v Prešove by mu nebol určil stavebný obvod. Rovnako by nebolo možné, aby odbor pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady MNV v Bardejove dňa 23.11.1959 č. Výst 409/59 povolil užívať budovu obytného domu v U. Q. I. X. Č.. XX, na parcele 817/26.
Je teda nepochybné, že rodičia žalobcov užívali predmet sporu najneskôr od 2.9. 1955, kedy zaplatili kúpnu cenu za predmet sporu, v dobrej viere ako ich vlastníctvo a toto svoje presvedčenie o tom, že sú vlastníkmi predmetu sporu odvíjali nielen od kúpnej zmluvy z 29.9.1954, ale aj od vyššie uvedených rozhodnutí štátnych orgánov. Predmet sporu bol nadobudnutý do vlastníctva rodičov žalobcov počas trvania ich manželstva a patril teda do ich bezpodielového spoluvlastníctva, aj s prihliadnutím na § 872 ods. 4 OZ.
Je potrebné prisvedčiť žalobcom, že na základe kúpnej zmluvy s MNV v Bardejove zo dňa 29.9.1954 začali ich rodičia užívať predmet sporu v dobrej viere, že im vlastnícky patrí a táto ich dobromyseľnosť o oprávnenosti svojho vzťahu k predmetu sporu, s ktorým nakladali ako s vlastným, nebola nikdy právne relevantným spôsobom narušená, pretože údaje z katastra nehnuteľností sú záväzné, len ak sa nepreukáže opak. V tomto prípade sa opak preukázal. Je síce pravdou, že predmet sporu bol zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastníctvo žalovaného na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keďže žalovaný je univerzálnym nástupcom MNV v Bardejove. Je však zároveň nepochybné, že sa tak stalo administratívnym úkonom, keďže predmet sporu nebol zapísaný ako vlastníctvo rodičov žalobcov napriek tomu, že v čase zmluvného prevodu a následného zaplatenia kúpnej ceny v roku 1955 na to boli splnené všetky podmienky zápisu do príslušného registra. Na základe zákona č. 138/1991 Zb. teda bol predmet sporu zapísaný do KN ako vlastníctvo žalovaného iba z toho dôvodu, že v danom čase stále
figuroval ako vlastníctvo MNV v Bardejove. Tento stav je však iba faktický a nezodpovedá právnemu stavu. Nie je pritom dôležité, že rodičia žalobcov podcenili zápis predmetu sporu ako ich vlastníctva, keďže bolo nepochybné, že to užívali ako svoje, oplotili to a postavili na predmetných parcelách rodinný dom, v ktorom žili až do svojej smrti 1996 resp. 2011. Predmet sporu počas svojho života užívali, oplotili ho ako svoje vlastníctvo, obhospodarovali ho a realizovali na ňom všetky vlastnícke úkony.
Dobromyseľnosť žalovaných sa pritom odvíja od kúpnej zmluvy s MNV v Bardejove a začala najneskôr zaplatením kúpnej ceny 2.9.1955 a skončila tak 1.1.1992 v zmysle vyššie uvedených skutočností, spojených s plynutím vydržacej doby v zmysle príslušných ustanovení právnych predpisov, upravujúcich vydržanie. V čase smrti otca žalobcov dňa 8.1.1996 boli títo bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetu sporu a keďže tieto nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania po otcovi žalobcov, bola v čase svojej smrti dňa 25.12.2011 aj matka žalobcov vlastníčkou časti podielu po svojom manželovi.
Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách súd rozhodne do 30. dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý rozsudok vydal.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).