Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-128-2011.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/128/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A, IČO 00 681 709, zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, IČO 36 715 662 proti žalovanej K. K., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom E., U. XXXX/XX o zaplatenie 1.659,70 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 620,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy odo dňa 28.12.2006 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca uviedol, že jeho právnym predchodcom bola HVB Bank Slovakia, a.s., ktorá sa na základe rozhodnutia jediného akcionára, vo forme notárskej zápisnice zlúčila so spoločnosťou UniBanka, a.s. Bratislava a následne sa stala právnym nástupcom tejto spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a.s. Poukázal na to, že jeho právny predchodca na požiadanie žalovanej jej vydal kreditnú kartu, na základe ktorej získala žalovaná úver, ktorý riadne nesplatila. Pôvodne žiadal, aby mu zaplatila 1.659,70 Eur, ako nesplatený zostatok istiny, následne žiadal aj nesplatený zostatok úrokov vo výške 767,70 Eur a úrok z omeškania vo výške 17,04 % spolu s úrokom vo výške 9 % ročne. V priebehu konania upravil svoj žalobný petit tak, že žiadal, aby mu žalovaná zaplatila zostatok vo výške 620,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % z uvedenej sumy, a to odo dňa 28.12.2006 do zaplatenia.
Žalovaná sa pojednávania napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnila, k veci sa nevyjadrila. Súd preto konal v jej neprítomnosti, a to v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.
Z výpisu z obchodného registra mal súd za preukázané, že rozhodnutím jediného akcionára vo forme notárskej zápisnice č. N XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo k zrušeniu spoločnosti HVB Bank Slovakia a.s. bez likvidácie a k jej zlúčeniu so spoločnosťou UniBanka a.s. so sídlom Bratislava, Šancova 1. Na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N XX/XXXX sa právnym nástupcom HVB Bank Slovakia, a.s. stal žalobca.
Žalovaná nepoprela, že by právneho predchodcu žalobcu požiadala o vydanie kreditnej karty a že z tejto kreditnej karty čerpala finančné prostriedky. Tejto skutočnosti nasvedčujú výpisy predložené žalobcom, z ktorých boli zrejmé čerpania, a teda výbery z uvedenej karty pridelenej žalovanej. Tým, že sa žalovaná k veci nevyjadrila, hoci tak urobiť mohla, mal súd za to, že nepoprela existenciu dlhu vo výške 620 Eur, ktorý uplatňoval žalobca tým, že žiadal jeho zaplatenie.
Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Žalobca uplatňoval svoj nárok na základe neplnenia podmienok právneho vzťahu zmluvy o úvere. Jeho podstatou je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z jeho obsahu vyplýva, že uzavretím úverovej zmluvy získava dlžník oprávnenie požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov do výšky dohodnutého úveru a je oprávnený čerpať úver do dohodnutej výšky.
Na základe uvedeného mal súd za to, že medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovanou (ako dlžníkom) vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť žalovanej úver a žalovanej povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok uvedených v úverovej zmluve. Žalovaná akceptoval a jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má povinnosť vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala. Preto súd žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia zostatku na úvere v plnom rozsahu vyhovel.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť k a ž d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je , že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj zmluva o úvere) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty.
Zmluva uzavretá žalobcom a žalovanou dňa XX.XX.XXXX v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom bola žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.
Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Vzhľadom na tieto ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať, či predtým uvedená zmluva o úvere neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.
V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemali teda charakter individuálne dojednaných podmienok. Zmluva bola na predtlačenom formulári. Podľa názoru súdu však podmienky dojednané v zmluve z hľadiska výšky úveru a k nemu dohodnutého úroku, či splátok nepredstavovali v konkrétnom prípade neprijateľné podmienky.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal teda súd zistené, že žalobca poskytol žalovanej na základe jej žiadosti úver, ktorého zostatok vo výške 620,16 Eur žalovaná nevrátila. V zmysle dohodnutých podmienok došlo k spoplatneniu celého úveru naraz. V časti, ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia, resp. vrátenia úveru súd nezistil žiadnu neprijateľnosť podmienok z pohľadu žalovanej ako spotrebiteľa.
Keďže sa žalovaná s plnením svojho dlhu v jednotlivých splátkach dostala do omeškania, má žalobca nárok na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania (v zmysle posledného znenia vzhľadom na rozhodný čas pre omeškanie) o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku
omeškania žalovanej, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti celého úveru, bola výška úrokov z omeškania 9%, pretože základná úroková sadzba bola v tom čase 1%.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré bude účastníkom následne doručené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.