Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/35/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Y. debt, s. r. o., so sídlom Ul. I. č. XX, G., F.: XX XXX XXX, zastúpený M. kanceláriou N. - I., s. r. o., so sídlom Ul. I. č. XX, G., F.: XX XXX XXX, proti odporcovi V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. N. č. XX, G. G., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Y. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Ul. N. č.XX, H., F.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom Z.. X. S., M. kancelária so sídlom Ul. N. G. č. 2, H., o návrhu na zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -87, zo dňa 6. 12. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd zaviazal navrhovateľa uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi v sume 56,76 Eur, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania vo výške 18,60 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, advokátovi Z.. X. S., Advokátska kancelária so sídlom Ul. N. G. č. 2, H..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pričom ho zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume XX,XX Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu advokáta Z.. X. S., N. G. 2, H..

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 27. 02. 2012, žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu XXX,XX Eur s príslušenstvom. Uviedol, že jeho zmluvný predchodca uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení podľa o elektronických komunikáciách, na základe ktorej mu vznikla povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, pričom odporca túto povinnosť porušil. Je preto povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá mu bola vyfakturovaná, a ktorú neuhradil.

Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 13. 06. 2012, upravil petit návrhu tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania 10 % ročne z uvedenej sumy od 06. 03. 2009 do zaplatenia. Uviedol, že odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale aj za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho bola jeho N. karta vypojená z prevádzky, čím porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Tejto povinnosti zodpovedal protizáväzok zmluvného predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Navrhovateľ na výzvu súdu, aby predložil listinné dôkazy o tom, že odporca porušil zmluvnú povinnosť včas a riadne platiť cenu za poskytnuté elektronické služby, predložil faktúry na sumy X XXX,XX Sk - za zúčtovacie obdobie január až február 2008, na sumu XXX,-- Sk - zúčtovacie obdobie február, marec 2008, faktúru na sumu XX,-- Sk - zúčtovacie obdobie marec až apríl 2008, faktúru na XXX,-- Sk - zúčtovacie obdobie apríl až máj 2008. Pojednávania dňa 06. 12. 2012 sa nezúčastnil, ospravedlnil sa za svoju neúčasť na pojednávaní. V písomnom vyjadrení k ospravedlneniu uviedol, že navrhuje rozhodovať v jeho neprítomnosti.

Súd podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej „“) ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe Y. I., súdnej tajomníčky Okresného súdu Banská Bystrica, ktorá v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti na základe predložených listinných dôkazov. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania voči nároku uplatnenému navrhovateľom.

Na strane odporcu do konania vstúpil vedľajší účastník právna pomoc spotrebiteľom, N. XX, H., pričom jeho vstup do konania súd pripustil podľa uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 03. 09. 2012.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože z predložených listín sa nedá zistiť, v akom rozsahu odporca nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, a za ktoré obdobie.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že obchodná spoločnosť T-S. N., a. s. a odporca ako fyzická osoba nepodnikateľ uzavreli dňa 22. 08. 2005 písomne zmluvu o pripojení podľa a nasl. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V ten istý deň uzavreli aj dodatok ku zmluve č. XXXXXXX. Predmetom dodatku bola aktivácia programu pod názvom V. XXX, záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu, záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania služieb. Ako je uvedené v bode 1 písm.a), b), c). V bode 3 účastník sa zaviazal po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku nepožiadať o vypojenie N. karty z prevádzky, nedopustiť sa takého konania, pre ktoré by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu o pripojení vypovedať. V bode 5 v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä povinnosti pod bodom 1 písm.c), bodom 2 a 3 tohto dodatku, ako aj článkov 3 všeobecných podmienok, článok 5 všeobecných podmienok, účastník zaplatí zmluvnú pokutu 7 500,-- Sk = 248,95 Eur. Dodatok je podpísaný oboma zmluvnými stranami. Súčasťou zmluvy o pripojení sú aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb telefónnej siete spoločnosti T-Mobile N., a. s., z ktorých v článku 5 bod 5.2 je povinnosť účastníka uhrádzať cenu za užívanie služieb v súlade so zmluvou a platným cenníkom.

Navrhovateľ spolu s vyššie uvedenými listinami predložil faktúru zo dňa 15. 02. 2009 na vyfakturovanú sumu 248,95 Eur s uvedením, že sa jedná o zmluvnú pokutu za zúčtovacie obdobie 15. 01. 2009 až 14. 02. 2009.

Navrhovateľ na výzvu súdu zo dňa 11. 10. 2012, aby predložil listinné dôkazy o tom, že odporca porušil povinnosť včasnej a riadnej úhrady ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, predložil navrhovateľ faktúru zo dňa 15. 02. 2008 so splatnosťou 05. 03. 2008 na vyfakturovanú sumu 2 829,50 Sk za zúčtovacie obdobie 15. 01. 2008 do 14. 02. 2008, ďalej faktúru z 15. 03. 2008 splatnosť 05. 04. 2008 na sumu 928,-- Sk za zúčtovacie obdobie 15. 02. 2008 až 14. 03. 2008, faktúru zo dňa 15. 04. 2008 splatnosť 05. 05. 2008 na sumu 41,-- Sk za zúčtovacie obdobie 15. 03. 2008 do 14. 04. 2008, faktúru zo dňa 15. 05. 2008 splatnosť 05. 06. 2008 na vyfakturovanú sumu 598,-- Sk za zúčtovacie obdobie 15. 04. 2008 až 14. 05. 2008.

Súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, lebo navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia. Navrhovateľ v tomto konaní žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy ako zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti riadne a včas uhradiť cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby zmluvným predchodcom navrhovateľa. Navrhovateľ predložil listinný dôkaz, že zmluvnú pokutu odporcovi vyfakturoval faktúrou zo dňa 15. 02. 2009. Nepredložil však listinný dôkaz o tom, že odporca po dobu viazanosti od 22. 08. 2005 do 22. 08. 2007, teda po dobu 24 mesiacov, porušil svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas uhrádzať vyfakturovanú cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ síce na výzvu súdu, aby svoje tvrdenia preukázal listinnými dôkazmi, predložil faktúry, ale o vyfakturovaných cenách za služby, ktoré boli poskytnuté v zúčtovacom období roku 2008. Týmito listinnými dôkazmi navrhovateľ nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré sa viaže na časové obdobie 22. 08. 2005 až 22. 08. 2007.

O trovách konania rozhodol podľa . Uviedol, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania. Odporca náhradu trov konania nežiadal, ani mu trovy nevznikli.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu žiadal priznať náhradu trov konania. Odporca bol v konaní úspešný, preto súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej „“), a to za dva úkony právnej služby v roku 2012 príprava a prevzatie, podanie písomného vyjadrenia 08. 05. 2012 (zo žalovanej sumy), odmena za jeden úkon 20,75 Eur, ku každému úkonu režijný paušál po 7,63 Eur. Spolu potom 56,76 Eur. Túto sumu je povinný navrhovateľ zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Proti rozhodnutiu sa odvolal včas navrhovateľ. Žiadal napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania podľa zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.

Podľa jeho názoru rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ( )

Poukázal na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V tomto prípade je vedľajší účastník založené za účelom ochrany spotrebiteľov, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana spotrebiteľov. Zároveň má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči občianskym združeniam, už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu.

Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné postavenie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie tejto skupiny občianskych združení bolo to, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva.

Podľa názoru odvolateľa, tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Ak by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, rovnako ako spotrebiteľské združenie, by mohlo poskytnúť ochranu aj iné občianske združenie, zastúpené právnym zástupcom. Tým by bola porušená ústavná zásada rovnosti subjektov práva. Ak by bolo potrebné právne zastúpenie spotrebiteľského združenia, nebol dôvod na jeho pribratie do konania, nakoľko by nevedelo naplniť svoj hlavný predmet činnosti.

Odvolateľ nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu.

Vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia.

Poukázal aj na to, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky niektorým spotrebiteľským združeniam udeľuje dotáciu na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi, čim hradí výdavky spotrebiteľských združení a uvedenými dotáciami podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý v rozsiahlej argumentácii namietal nesprávnosť záverov vyjadrených navrhovateľom v odvolaní. Navrhol napadnutý výrok o trovách konania potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy v odvolacom konaní celkom vo výške 18,60 Eur.

Uviedol, že vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby ktorýkoľvek účastník sa dal zastúpiť advokátom. Úspech v súdnom konaní je spojený so schopnosťou procesnoprávneho uplatnenia hmotného práva, náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Je účelné a v súlade so zásadami ochrany spotrebiteľa, aby spotrebiteľské združenia vstupovali do konaní, kde na strane odporcu vystupuje spotrebiteľ a napomáhali uplatneniu jeho práva prostredníctvom kvalifikovaných advokátskych služieb, zvlášť ak na druhej strane je skúsený dodávateľ, ktorý sa dá v každej veci zastúpiť silnou advokátskou kanceláriou.

Poukázal aj na princíp „rovností zbraní“, pričom nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia.

Podľa jeho názoru trovy vedľajšieho účastníka boli jednoznačne účelne vynaložené. Išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním. Vyjadrenie k návrhu bolo vykonané s náležitou starostlivosťou a relevanciou, podané až potom, ako sa dôkladne oboznámili s obsahom návrhu a jeho príloh. Vyjadrenie bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa.

Pred každým vyjadrením k žalobnému návrhu sa musia oboznámiť s návrhom, jeho podstatou, s vyjadrením odporcu, musia uskutočniť právny rozbor. Hoci sa môžu vyjadrenia vedľajšieho účastníka zdať obdobné, je to zapríčinené obdobnými návrhmi navrhovateľa.

Účelnosť úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritéria, teda či v konečnom dôsledku úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúce v zastúpení advokátom boli zbytočné. V opačnom prípade by vo veciach, ktoré sa prelínajú s predmetom činnosti účastníka, nebolo zabezpečené ústavne právo každého na právnu pomoc, pretože potom by sa účastník konania odmietol dať zastúpiť advokátom z dôvodu, že jeho náklady, ak keď bude úspešný, nebudú nahradené, hoci mu právne zastúpenie v každom prípade SR umožňuje a garantuje.

Článok č. 47 ods. 2 SR zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanoveným zákonom. Je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom konania, teda v súlade s citovaným článkom SR aj má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Pochybnosť o účelnosti

vynaloženia takýchto trov konania je v rozpore so zákonnou garanciou práva na zastupovanie. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá povinnosť zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov spotrebiteľov.

Zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22. 12. 2010 vo veci O. proti N. republika J. C-XXX/XX, z ktorého vyplýva, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku XX Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať a nechať sa zastupovať.

Podľa jeho názoru záver, že občianske združenie musí mať zo svojej podstaty odborný aparát na právnu pomoc spotrebiteľom je nesprávny, neústavný a neudržateľný. Absurdným dôsledkom takéhoto názoru je, že vytvoriť združenie a stať sa jeho členom môžu iba osoby s právnym vzdelaním. Tento absurdný záver popiera zaručené právo každého slobodne sa združovať s inými osobami do občianskeho združenia.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle dotknutého článku 47 ods. 2 SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.

Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX z 19. 7. 2012 v zmysle ktorého, pri rozhodovaní o trovách konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok, ktorá je obmedzená iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis upravuje. Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno preto priznať náhradu trov konania, hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov pozostávať z trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov bude vtedy závisieť od konkrétnych okolností danej veci. Záver o neúčelnosti trov právneho zastúpenia (v konaní úspešných) žalovaných odvolací súd vyvodil z právneho názoru, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba (Slovenský pozemkový fond), ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj vlastný právny útvar. Akceptácia o neúčelnosti trov konania (právneho zastúpenia) v týchto prípadoch by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je podľa názoru dovolacieho súdu v rozpore nielen s ustanovením , ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania (pozri I. diel Komentár Z.. Z. H. a kolektív str. 556).

Tiež poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS XXXX/XX z 7. 7. 2009, ktorý ohľadom účelnosti trov právneho zastúpenia uviedol, že v konkrétnom prípade aj štát má právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Podľa jeho názoru súd pri rozhodovaní o trovách konania musí vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že okrem toho, že žaloba je premlčaná, navrhovateľ si vo viacerých konaniach sústavne a vedome uplatňoval proti spotrebiteľom neprijateľnú zmluvnú pokutu, ktorá bola viackrát právoplatne súdmi judikovaná a prehlásená za neprijateľnú. Vedľajší účastník je toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ vedome a sústavne skúša voči spotrebiteľom uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na neexistenciu databázy vyhlásených neprijateľných zmluvných podmienok, môže sa bežne stať, že iný súd mu plnenie prizná.

Konštatoval tiež, že ak navrhovateľ cielene a účelovo skúša proti veľkému počtu spotrebiteľov uplatniť si svoje premlčané nároky, ktoré navrhovateľ v mnohých prípadoch už kúpil premlčané, ktoré sú navyše s

rozpore s právom, nie je žiaden rozumný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania navrhovateľa, práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa, od trov konania odbremeniť. Ak bude existovať reálna hrozba pre navrhovateľa, že bude znášať trovy takého konania, ktoré sám spôsobil, bude ho to automaticky odrádzať od súvislého uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom, čím sa naplní jeden z hlavných cieľov Európskej únie - vytvorenie zdravého trhu.

V danej veci neexistuje žiaden rozumný a legitímny dôvod krátiť vynaloženú náhradu trov konania vedľajšieho účastníka.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia pojednávania podľa ods. l, rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa ods. l, 2 .

Odvolací súd sa danou vecou zaoberal v rozsahu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu stotožňuje, pričom konštatuje, že argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní, nie je správna.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Občianske združenie na ochranu spotrebiteľa - právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Ul. Sofijská č.13, H., bolo preto oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník v zmysle , .

V danom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom vyjadrení zo dňa 8. 5. 2012 k návrhu navrhovateľa okrem iného uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože z predložených listín sa nedá zistiť, v akom rozsahu odporca nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, a za ktoré obdobie. Žiadal zamietnuť návrh navrhovateľa, zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia (č.l.33-35 spisu).

Okresný súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, lebo navrhovateľ nepredložil listinný dôkaz o tom, že odporca po dobu viazanosti od 22. 08. 2005 do 22. 08. 2007, teda po dobu 24 mesiacov, porušil svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas uhrádzať vyfakturovanú cenu za poskytnuté služby. Je zrejmé, že aj právne kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, zastúpeného advokátom, malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Nemožno sa tak stotožniť s odvolacími námietkami navrhovateľa spochybňujúce nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd prvotne poukazuje na SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom.

Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje .

Z ustanovenia vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

V zmysle ustanovenia účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

V zmysle ods. l ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

V zmysle ust. , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu. Podľa odkazu pod písm.10a je takouto organizáciou vedľajší účastník v zmysle o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie umožňuje takémuto subjektu vstúpiť do konania, pretože ide o hlavnú činnosť danej organizácie, ktorou je ochrana práv podľa citovaného predpisu a túto ochranu môže združenie poskytovať aj v rámci súdneho konania.

Je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom v zmysle citovaného ustanovenia, teda v súlade s citovaným článkom SR aj má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta.

Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník hradiť zo svojho. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, keď tento názor je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami.

Z argumentácie navrhovateľa možno nadobudnúť dojem, že navrhovateľ chce pre seba získať výhodnejšie postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní tohto spotrebiteľa zastupovať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade treba rozlišovať vzťah medzi navrhovateľom a odporcom a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcovi ako aj k jeho právu nechať sa zastúpiť v konaní advokátom.

Zároveň treba poukázať aj na citované novelizované znenie ustanovenia , keď pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd v týchto súvislostiach poukazuje aj na rozhodnutie, a to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-XXX/XX, ktoré cituje vedľajší účastník vo svojom vyjadrení, pričom odvolací súd z daného rozhodnutia vychádza a akceptuje ho. Aj napriek danému rozhodnutiu odvolací súd však zdôrazňuje, že vnútroštátne predpisy dostatočne upravujú právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie a žiadnym logickým dôvodom nemožno vyvodiť, prečo by takéto právo vedľajšiemu účastníkovi, ktoré má rovnaké postavenie ako iní účastníci konania, nemalo byť priznané. Z nevyplýva, že takéto právo vedľajšieho účastníka by bolo vylúčené.

Účelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nepochybne zrejmá a nie nevýznamná. Týmto spôsobom sa napĺňa politika EÚ vo vzťahu k spotrebiteľskému právu a vyvažuje sa tak rovnosť zbraní, kedy spotrebiteľské združenie vystupuje na strane tej slabšej strany, spotrebiteľa.

Súd sa vzhľadom na uvedené nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Správnosť výpočtu náhrady trov navrhovateľ v odvolaní nespochybnil, preto sa odvolací súd, ktorý je podľa rozsahom aj dôvodmi odvolania viazaný, touto otázkou nezaoberal.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia ods. l , a ods. l , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktoré si právny zástupca vedľajšieho účastníka vyčíslil vo výške 18,60 Eur.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v súlade s vyhláškou č. , pričom v zmysle vyhlášky za základ sadzby tarifnej odmeny súd stanovil odmenu z hodnoty veci a druhu veci,

ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania bol nárok na náhradu trov, ktorá predstavovala základ pre výpočet trov odvolacieho konania. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní predstavuje sumu 56,76 Eur, z ktorej v súlade s § 10 ods. l citovanej vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby 16,60 Eur a v súlade s ustanovením vyhlášky patrí i režijný paušál vo výške 7, Eur, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú 24, Eur. Vzhľadom na to, že uplatnená suma v súlade s ustanovením je nižšia (18,60 Eur), súd priznal trovy odvolacieho konania v súlade s týmto návrhom.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.