Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-43C/126/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľky: Bc. Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. H. XXXX/X, D. proti odporcom: 1. N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, A. a 2. Y. G., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, A., obaja pr. zast. JUDr. Evou Bubniakovou, advokátkou, Krížna 8, Dunajská Streda, o určenie, že navrhovateľka je dedičkou, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom 1. a 2. trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 203,64 eur k rukám právnej zástupkyne odporcov 1. a 2., a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.9.2012 sa navrhovateľka domáhala voči odporcom určenia, že je dedičkou po poručiteľke Q. B., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom S. XX, A.. Svoj návrh odôvodnila tým, že na tunajšom súde prostredníctvom povereného súdneho komisára Q.. R. T. prebieha dedičské konanie pod sp. zn. , po menovanej poručiteľke, ktorá zomrela ako bezdetná vdova so zanechaním závetu spísaného dňa 16.2.2005 notárom Q.. F. T. formou notárskej zápisnice pod č. N 10/05, Nz 6990/05, NCRza 639/2005, ktorým ustanovila za svojich dedičov nevlastnú dcéru - odporkyňu v 1. rade a jej manžela - odporcu v 2. rade. Poručiteľkin jediný súrodenec W. K. už nežije a navrhovateľka ako jeho dcéra prichádza do úvahy ako jediná dedička zo zákona v III. dedičskej skupine po poručiteľke ako jej neter.

Odporcovia návrh žiadali zamietnuť v plnom rozsahu z dôvodu, že poručiteľka bola nevlastnou matkou odporkyne v 1. rade (ďalej len „odporkyňa“). Otec odporkyne žil so svojou pôvodnou rodinou v rodinnom dome, ktorý kúpil ešte s biologickou matkou odporkyne, ktorá tragicky zahynula v r. 1967, kedy odporkyňa mala 6 rokov. Jej otec sa 29.3.1968 oženil s poručiteľkou Q. K. a táto od sobáša bývala v dome otca odporkyne a vlastne odporkyňu od jej útleho veku vychovávala ako matka. Ich vzájomný vzťah bol dobrý a láskavý. V r. 1983 z dôvodu asanácie rodinného domu bol manželom štátom pridelený náhradný 3-izbový byt, kde rodina žila celý čas. Otec odporkyne zomrel v r. 1995 bez zanechania dedičstva. V r. 1997 poručiteľka ako vdova byt odkúpila do osobného vlastníctva. Aj po smrti otca sa odporkyňa s nevlastnou matkou stýkala, starala sa o ňu spoločne s manželom - odporcom v 2. rade. V r. 2005 poručiteľka odporcom oznámila, že sa rozhodla byt im spoločne ponechať s tým, že by bola rada, keby byt neskôr užívali ich deti. Závet bol spísaný u notára a poručiteľka, ktorá žila v manželskom zväzku s otcom odporkyne celých 27 rokov, bola do poslednej chvíle úplne svojprávna, vitálna a úplne sebestačná. Odporcovia s ňou boli v neustálom kontakte a pomáhali jej.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že závet bol poručiteľkou napísaný v prospech brata odporkyne, ktorý bol súdne trestaný a podľa jej názoru bola posledná vôľa poručiteľky úplne iná, chcela, aby navrhovateľka mala aspoň polovicu bytu. Aj podpis na závete je roztrasený.

Odporcovia tvrdenia navrhovateľky popreli s tým, že v závete brat odporkyne nie je spomenutý a poručiteľka ho podpísala pri plnom vedomí ešte v r. 2005, teda 7 rokov pred smrťou.

Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s obsahom dedičského spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. , z ktorého zistil, že poručiteľka Q. B., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XX, A. zomrela dňa X.X.XXXX a tzv. vybavovateľkou pohrebu bola odporkyňa N. G.. Poručiteľka zanechala závet spísaný a vlastnoručne podpísaný dňa 16.2.2005 do notárskej zápisnice na notárskom úrade Q.. F. T., pričom pre prípad svojej smrti odkázala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odporcom, každému rovnakým dielom. Podaním zo dňa 11.5.2012 oznámila navrhovateľka okruh dedičov po poručiteľke s tým, že po poručiteľke je povolaný k dedeniu jej nebohý brat W. K., po ktorom sú jeho dedičmi navrhovateľka a jej nebohý brat.

Na základe toho uznesením č. k. -28 zo dňa 27.6.2012 tunajší súd dedičské konanie prerušil a navrhovateľke uložil povinnosť v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podať na tunajší súd žalobu proti odporcom o určenie, že je dedičkou po poručiteľke s tým, že ak nebude žaloba v stanovenej lehote podaná, bude súd ďalej pokračovať v konaní.

Podľa (ďalej len ), ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

Podľa , ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Podľa konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

V danom prípade ide o situáciu, keď v rámci dedičského konania po poručiteľke došlo k sporu v otázke okruhu dedičov, teda keď navrhovateľka spochybňuje dedičské právo odporcov. Konanie o dedičstve ako konanie nesporové neumožňuje súdu riešiť otázky sporného skutkového stavu. V takom prípade odkáže uznesením účastníka, u ktorého sa javí dedičské právo ako menej pravdepodobné, na podanie určovacej žaloby, ktorou uplatní svoje dedičské právo v sporovom konaní. Účelom je posúdenie skutkových aj právnych okolností v súvislosti so spornými skutočnosťami a vyslovenie, či daná osoba je alebo nie dedičom po poručiteľovi. Vo výroku uvedeného uznesenia zároveň súdny komisár určí lehotu na podanie tejto žaloby. Svojím charakterom ide o sudcovskú lehotu, ktorú je možné predĺžiť. Právnym následkom nepodania žaloby o určenie dedičského práva, resp. jej zamietnutia pre oneskorené podanie, je pokračovanie v konaní o dedičstve, pričom súdny komisár na túto osobu neprihliada.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľke na podanie tohto návrhu márne uplynula lehota určená vyššie citovaným uznesením tunajšieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2012. Návrh na začatie konania mal byť podľa tejto lehoty podaný do jedného mesiaca po právoplatnosti uznesenia, t. j. najneskôr do 28.8.2012, pričom však návrh na súd došiel až dňa 18.9.2012. Navrhovateľka ako účastník, u ktorého sa javilo dedičské právo ako menej pravdepodobné ani nepožiadala o predĺženie lehoty na podanie určovacej žaloby. Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú to dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Súd v danom prípade náhradu uplatnených trov konania priznal iba sčasti s ohľadom na charakter sporu, keď pre márne uplynutie lehoty na podanie žaloby zo strany navrhovateľky v konaní nedošlo ani k prejednaniu merita veci, nepristúpilo sa ani k dokazovaniu sporných skutkových okolností. Právna zástupkyňa odporcov si okrem odmeny nesprávne uplatnenej s použitím ust. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže v danom prípade nešlo o spojenie vecí, vyúčtovala aj náhradu za stratu času a cestovné. Súd preto v konaní úspešným odporcom priznal sčasti náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 203,64 eur; advokátska odmena vypočítaná podľa , , , a MS SR č. za 3 úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd a 3. účasť na pojednávaní; jeden úkon po 60,07 eur a režijný paušál po 7,81 eur (3 x 60,07 eur + 3 x 7,81 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().