Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/28/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, proti žalovaným, v 1. rade G. G.Ö., F.. XX. XX. XXXX, T. S., E. Č.. X, v 2. rade L. G., F.. XX. XX. XXXX, T. S.I., E. Č.. X, obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Alexandrom Milkom, advokát, so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda č. 4, v konaní o zaplatenie 762,76 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd zastavuje konanie voči žalovanému v 1. rade.

Súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamieta v celom rozsahu.

Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade vo výške 92,44 Eur a žalovanej v 2. rade vo výške 197,20 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 762,76 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 562,79 Eur a s ročným úrokom z omeškania vo výške 13 % zo sumy 446,82 Eur od 25. 10. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca prevzal uvedenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2006 od právneho predchodcu žalobcu, od Všeobecnej úverovej banky, a. s. (ďalej len „VÚB, a. s.“). Právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 23. 06. 2004 Zmluvu č. 92820021. Na základe uvedenej zmluvy VÚB, a. s. poskytla peňažné prostriedky žalovanému. Žalobca vyslovil názor, že uvedená zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. až 507 . pohľadávka žalobcu v čase postúpenia predstavovala sumu 1.214,21 Eur (36.579,29 Sk), ktorá pozostávala z istiny 898,27 Eur (27.061,28 Sk), z riadneho úroku 223,67 Eur (6.738,28 Sk) a z úroku z omeškania vo výške 1,35 Eur (40,67 Sk) a ostatného príslušenstva a poplatkov 90,92 Eur (2.739,06 Sk). Žalovaná v 2. rade uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, čím pristúpila k záväzku podľa ust. a nasl. . Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. V dôsledku omeškania žalovaného, si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 09. 12. 2006, tzn. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu za obdobie od 27. 11. 2006 do 24. 10. 2012 vo výške 451,45 Eur. Suma bola uhradená splátkou vo výške 51,45 Eur a nasledujúcimi 40. splátkami po 10,- Eur. Z toho dôvodu dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavovala výšku 762,76 Eur a pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 446,82 Eur, z

riadneho úroku vo výške 315,94 Eur. Z toho dôvodu si žalobca uplatnil úrok z omeškania diferencovane, podľa jednotlivých mesiacov a vykonaných úhrad, vo výške 13 % ročne zo súm, ktoré boli postupne znižované vo výške 10,- Eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. - 31 zo dňa 04. 12. 2012, proti ktorému podali v zákonnej lehote odpor obaja žalovaní, v ktorom navrhli žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobu považujú za účelovú a v rozpore s Dohodou o zaplatení dlhu v splátkach.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej v 2. rade, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní písomne. Súhlasil s tým, aby súd rozhodol v záujme hospodárnosti konania vo veci, s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci. Písomne oznámil, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16. 07. 2009, z ktorej vyplynulo, že žalovaná v 2. rade uznala záväzok čo do dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom. Žalovaná neuzatvárala Dohodu o splátkach, pretože z Dohody bodu 3.1 nevyplýva ani výška ani dátum splátky.

Dňa 05. 02. 2013 žalobca zobral žalobu späť proti žalovanému v 1. rade a súčasne zobral žalobu späť v časti istiny do výšky 30,- Eur, z dôvodu zaplatenia ďalších splátok dňa 28. 11. 2012, 17. 12. 2012 a 23. 01. 2013 po 10,- Eur. Naďalej trval na zaplatení sumy 732,76 Eur voči žalovanej v 2. rade a na zaplatení úroku z omeškania vo výške 576,47 Eur, ročného úroku z omeškania vo výške 13 % zo sumy 416,82 Eur od 24. 01. 2013 do zaplatenia a na náhrade trov konania.

Podľa ust. , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie vo veci zastavil v rozsahu späťvzatia žaloby.

Žalovaná v 2. rade nesúhlasila so žalobou, navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že v mene svojho syna, pôvodne žalovaného v 1. rade, preberala len poštové zásielky, pretože syn pôsobil mimo miesta trvalého bydliska. Bola len splnomocnenou osobou na preberanie zásielok. K žiadnemu záväzku syna nepristupovala a vôbec neuznávala nejaký dlh. Nemala žiadne podklady o podmienkach zmluvy, nepoznala p. E. a nikdy s ňou nejednala. Pripustila, že v určitom období ju navštívili dvaja páni s tým, že na základe ich telefonického rozhovoru so synom, mala podpísať splátky dlhu na sumu 10,- Eur. Spočiatku nemienila podpisovať žiadnu listinu, aby si to vyriešili so synom, ktorý mal prísť. Uvedení páni naliehali, pretože nemohli čakať. Vyplnili údaje na listine a dali jej listinu podpísať na označenom mieste. Listinu teda podpísala v presvedčení, že sa jedná o dohodu o splátkach a pripojila k podpisu, že je matka dlžníka. Ihneď po podpísaní požiadala prítomných pánov o odovzdanie rovnopisu Dohody, čo oni odmietli s tým, že nemôžu vydávať tento rovnopis, ale ho odošlú písomne. Keďže sa tak nestalo, žalovaná požiadala písomne žalobcu o doručenie Dohody listami zo dňa 06. 02. 2012 a 08. 03. 2012, čo preukázala podacími lístkami. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. nereagovala vôbec, ani neposlala Dohodu. Tento postup spoločnosti už vzbudil u žalovanej obavy, aj z dôvodu, že osoba označená v dohode, pani E., vôbec nebola prítomná pri jej podpísaní. Pri podpísaní Dohody žalovaná zreteľne uviedla, že podpisuje dohodu len ako splnomocnená matka za syna. Ona osobne nemala žiadnu vedomosť o tom, že podpísala nejaké uznanie dlhu a pristúpenie k dlhu. Nikto jej nič v tomto smere nepovedal. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola listina podpísaná, žalovaná spochybnila platnosť tejto Dohody, s poukazom na to, že dlžníkom voči právnemu predchodcovi žalobcu bol jej syn, G. G.. Zdôraznila, že Dohodu podpisovala len ako splnomocnená osoba na preberanie zásielok, za syna. Nikto jej nehovoril nič o tom, že dlh syna bol už premlčaný. Pokiaľ by to bolo známe, určite by nepodpisovala za syna ani dohodu o splátkach. Namietla neplatnosť Dohody, pretože mala pochybnosti aj o tom, či listinu podpisovala za žalobcu osoba oprávnená, pretože pani E. označená v Dohode za žalobcu, zjavne

nebola štatutárnym zástupcom žalobcu. Z dôvodu neplatnosti Dohody, žalovaná vzniesla námietku premlčania, pretože už uplynula lehota na uplatnenie nároku žalobcom, s poukazom na to, že úver bol zosplatnený dňa 30. 12. 2005 a teda trojročná lehota na uplatnenie nároku uplynula k 30. 12. 2008.

Zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 23. 06. 2004, registračné číslo 004239001210604 vyplynulo, že zmluva bola uzatváraná medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s., so sídlom v Bratislave a G. G.Z.. Na základe uvedenej zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 40.000,- Sk, ktorý bol povinný splatiť v 36. mesačných splátkach v sume po 1.444,09 Sk mesačne. Dátum prvej splátky bol určený na deň 23. 07. 2004 a dátum poslednej splátky bol určený na deň 23. 06. 2007. Celkové náklady dlžníka uvedeného spotrebného úveru predstavovali 54.177,24 Sk. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 750,- Sk.

Z pripojenej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 16. 07. 2009 (ďalej len „ Dohoda “ v príslušnom gramatickom tvare) súd zistil, že v Dohode bol ako dlžník označený G. G., ako osoba pristupujúca k záväzku podľa ust. a nasl. L. G., v časti 1 Dohody. V časti 2. Dohody bolo zaznamenané uznanie záväzku do výšky istiny 846,82 Eur zo zmluvy zo dňa 23. 06. 2004. V časti 3. Dohody, týkajúcej sa formy splatenia záväzku, neboli uvedené žiadne údaje. V Dohode boli údaje vypisované jedným rukopisom vo všetkých častiach, ktoré boli doplnené ručne, s výnimkou podpisu, ktorý sa nachádzal v časti podpisu osoby pristupujúcej k dlhu, kde sa nachádzal záznam „matka splnomoc.“ a nečitateľný podpis. Za spoločnosť žalobcu mala podpisovať zmluvu p. Z. E..

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok II. zo dňa 08. 12. 2006 vyplynulo, že VÚB, a. s., postúpila pohľadávky spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave. K zmluve bol pripojený záznam vzťahujúci sa konkrétne k osobe G. G., názov hárka Flexi Loans, CEID 443537. Z uvedeného vyplynulo, že voči žalovanému bola vedená pohľadávka vo výške 36.579,18 Sk, vrátane základného úroku, úroku z omeškania a príslušenstva, pričom dátum zosplatnenia bol 30. 12. 2005.

Pokusom o zmier zo dňa 20. 09. 2012, žalobca vyzval žalovanú v 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy 1.340,- Eur, najneskôr v lehote do 27. 09. 2012.

V danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť pôvodnému žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky. Zmluva o úvere je upravená ako právny inštitút v , ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah súd posudzoval podľa ustanovení (ďalej len „“), pretože veriteľ, právny predchodca žalobcu, pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti.

Podľa ust. , účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd považuje za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade, G. G., uzavreli Zmluvu o úvere dňa 23. 06. 2004, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 Eur), s dohodnutou výškou splátok 1.444,09 Sk (47,94 Eur), v celkovom počte splátok 36. Z pripojeného súboru, ktorý tvoril prílohu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2006, vyplynulo okrem výšky poskytnutého úveru, výšky splátok, aj zosplatnenie úveru ku dňu 30. 12. 2005. Z textu predloženej Dohody vyplynulo, že žalovaná v 2. rade mala pristúpiť k záväzku dlžníka a súčasne aj uznať záväzok dlžníka, teda syna. Žalovaná namietla neplatnosť uvedenej Dohody.

Podľa ust. , kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

Podľa ust. , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

V zmysle Dohody mala žalovaná v 2. rade pristúpiť k záväzku podľa ust. . Predložená Dohoda zo dňa 16. 07. 2009 obsahovala základné formulárové údaje, tie boli dopĺňané ručne písaným textom osobami, ktoré vystupovali v mene žalobcu. V Dohode sa vyskytoval zápis o tom, že žalovaná v 2. rade bola osobou pristupujúcou k záväzku dlžníka. Ako dlžník bol označený G. G.. Na Dohode sa nachádzal jedine podpis žalovanej v 2. rade, ktorý je doplnený textom, že sa jedná o splnomocnenú matku, podpis žalovaného v 1. rade absentoval, čo má zásadný vplyv aj na ďalšiu časť textu Dohody, a to uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky. Z dokazovania vyplynulo, že Dohodu nepodpisovala za prítomnosti žalovanej Z. E.. Listinu predložili na podpis dvaja muži, ktorí vyplnili údaje na Dohode a požiadali žalovanú o podpis tejto Dohody. Okrem podpisu na Dohode, žiadny údaj nevypisovala žalovaná a nemala ani možnosť bližšie sa oboznámiť s textom a podmienkami Dohody. Rozhodne nebola oboznamovaná ani s tým, že v čase kedy mala podpísať uznanie záväzku, bola pohľadávka žalobcu premlčaná.

V súlade s ust. môže sa stať dlžníkom aj ďalšia osoba, popri pôvodnom dlžníkovi, aj bez súhlasu pôvodného dlžníka. Predpokladom je však, že obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z toho vyplýva, že zabezpečenie záväzku v tomto prípade trvá, tzn. že pôvodný dlžník zostáva naďalej účastníkom právneho vzťahu a obaja by mali ostať zaviazaní solidárne (žalobca zobral žalobu proti žalovanému G. G. späť). Pre platnosť právneho úkonu, v tomto prípade Dohody, musia byť splnené zákonom stanovené náležitosti. V zmysle ust. , právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

V tomto prípade súd konštatuje, že vôľa žalovanej pristúpiť k záväzku a uznať záväzok, nepochybne absentovala. V danom prípade sa žalobca nemôže ani brániť proti zdanlivému prejavu vôle žalovanej tým, že nemohol predpokladať nedostatok vážnosti vôle pri vykonaní právneho úkonu. Sám žalobca prostredníctvom osôb, ktoré predložili listinu na podpis, musel vyslovene predpokladať tento stav, vzhľadom na spôsob, akým sa listina predkladala na podpis neoprávnenej osobe. Úkon postrádal aj ďalšiu zložku platného právneho úkonu, a to zrozumiteľnosť právneho úkonu. Žalovaná zjavne ani nevedela čo podpisuje. Podpisovala listinu ako osoba splnomocnená synom, dlžníkom, na preberanie zásielok, v presvedčení, že sa jedná o dohodu o splátkach, pričom táto časť Dohody ani nebola vyplnená.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v tomto prípade pri uzatváraní Dohody absentovala vôľa žalovanej v 2. rade pristúpiť k záväzku a tiež uznať záväzok. Už absencia prejavu vôle, je dôvodom vyslovenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu, v prípade pristúpenia k záväzku. V prípade uznania dlhu, súd zdôrazňuje, že sa jedná o jednostranný úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Za predpokladu, že by žalovaná v 2. rade bola platne pristúpila k záväzku vo vzťahu k veriteľovi, jednalo by sa stále o solidárne plnenie oboch dlžníkov, a nie len žalovanej v 2. rade.

Rovnaká situácia je v prípade uznania dlhu, pretože sa jedná o jednostranný právny úkon dlžníka a v prípade solidárnej zodpovednosti, podľa názoru súdu, by bolo potrebné, aby uznali záväzok obaja dlžníci, tzn. aj pôvodný dlžník, aj pristupujúca osoba. Naviac v prípade uznania dlhu, sa právny následok

dostaví len vtedy, ak ten, kto ho uznal, vedel o tom, že je dlh premlčaný. Žalovaná v 2. rade preukázateľne nebola oboznámená s tým, že v čase podpisovania Dohody bol už dlh premlčaný. Je zrejmé, že dlh neuznal pôvodný dlžník, ktorý nemal žiadne poznatky o obsahu Dohody.

V súlade s vykonaným dokazovaním súd konštatuje, že uzavretá Dohoda o splátkach a uznaní záväzku je neplatná v celom rozsahu.

V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami, súd posudzoval plynutie premlčacej lehoty, na základe vznesenej námietky premlčania, v zmysle príslušných ustanovení , aj s poukazom na pripojenú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

Je nepochybné, že v danom prípade sa nejednalo o žiadne individuálne dojednanie zmluvných podmienok. V tomto prípade bola uzavretá formulárová zmluva o úvere, ale aj Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, s vopred určenými podmienkami, s nemožnosťou ovplyvnenia ich obsahu dlžníkom - žalovanou. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že obsah Dohody jej nebol známy. Žalovaná vedome nepristúpila k záväzku syna, žalovaného v 1. rade, neuznala žiaden dlh.

V týchto intenciách súd posudzoval dôvodnosť vznesenej námietky premlčania žalovanou. Podľa názoru súdu, touto Dohodou, do ktorej bolo zakomponované aj uznanie záväzku, by si žalovaná zhoršila svoje postavenie. Za takéto zhoršenie zmluvného postavenia súd považuje predĺženie premlčacej lehoty. Svedčí o tom nielen Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ale aj Obchodné podmienky, na ktoré odkazoval žalobca. Je potrebné uviesť, že inštitút predĺženia premlčacej lehoty je upravený v ust. a je teda výhradne inštitútom obchodno-záväzkových vzťahov. Ust. a nasl. takéto predĺženie nepripúšťa. Zrejme z toho dôvodu žalobca využil inštitút uznania záväzku, ktorý zakomponoval do dohody o splátkovom kalendári. Týmto spôsobom žalobca evidentne sledoval predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov. Pokiaľ si žalobca takýmto spôsobom zabezpečoval plnenie do budúcna, súd konštatuje, že sa jedná o neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

Podľa ust. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. 101 , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ust. , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Účastníci zmluvného vzťahu si dohodli možnosť zaplatenia celého dlhu okamžitou splatnosťou v prípade nezaplatenia troch mesačných splátok, čo vyplynulo z bodu 7.3 Obchodných podmienok. Z pripojenej platobnej histórie vyplýva, že úver bol zosplatnený dňom 30. 12. 2005. Od uvedeného dňa plynula

trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva, dňom 30. 12. 2008. Žaloba bola podaná na súd dňa 30. 11. 2012, to znamená po uplynutí premlčacej lehoty.

Na základe daného stavu, súd žalobu zamietol z dôvodu uplynutia lehoty na uplatnenie nároku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal náhradu trov konania žalovaným.

Žalovaný v 1. rade si uplatnil návrhu trov právneho zastúpenia za dva úkony v hodnote 118,52 Eur, a to za prevzatie zastúpenia zo dňa 17. 12. 2012 a podanie odporu zo dňa 19. 12. 2012, pretože žaloba voči nemu bola vzatá späť nie pre správanie sa žalovaného v 1. rade, ale zastavenie konania zavinil žalobca.

Žalovaná v 2. rade si uplatnila náhradu trov konania za tri úkony právnej pomoci, za prevzatie zastúpenia zo dňa 17. 12. 2012, podanie odporu zo dňa 19. 12. 2012, účasť na pojednávaní dňa 04. 03. 2013, vo výške 188,78 Eur a súčasne si uplatnila náhradu trov zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 45,50 Eur.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s ust. , ust. , ust. Vyhl. č.

Voči žalovanému v 1. rade zobral žalobca žalobu späť, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony do späťvzatia žaloby, s použitím ust. § 13 ods. 2 uvedenej vyhlášky, z dôvodu, že právny zástupca žalovaných zastupoval v konaní dve osoby. Súd znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny o 50 %, keďže sa jednalo o spoločné úkony.

Náhradu trov žalovanému v 1. rade súd priznal za prevzatie zastúpenia v plnej výške 51,45 Eur, za úkon spojený s podaním odporu vo výške 25,73 Eur ( 50 % z tarifnej odmeny). Ku každému úkonu bol pripočítaný podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky režijný paušál platný pre rok 2012 vo výške 7,63 Eur. Žalovanému v 1. rade súd priznal spolu trovy v sume 92,44 Eur.

Žalovanej v 2. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci, s tým, že prvý úkon, a to prevzatie zastúpenia a tretí úkon - účasť na pojednávaní dňa 04. 03. 2013, súd priznal v plnej výške 51,45 Eur a druhý úkon spojený s podaním odporu priznal vo výške 50 % z tarifnej odmeny, vo výške 25,73 Eur. K jednotlivým úkonom bol pripočítaný podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky režijný paušál, ku dvom úkonom v roku 2012 vo výške po 7,63 Eur a k úkonu v roku 2013 vo výške 7,81 Eur. Spolu žalovanej v 2. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 151,70 Eur, náhradu zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 45,50 Eur, spolu v sume 197,20 Eur.

Žalobca je povinný priznanú náhradu trov zaplatiť v zmysle ust. právnemu zástupcovi žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.