Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Cb-42-2012.pdf
PDF · 99.2 KB
Case nature
Subarea
19Cb/42/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: DOM + K, s.r.o., so sídlom Teplická ulica 34, Poprad, IČO: 43 782 914, proti žalovanému v 1. rade: REMOT SI s.r.o., so sídlom Partizánska 3711/95, Poprad, IČO: 31 670 466, v 2. rade: Stály rozhodcovský súd JSM, so sídlom Mariánske námestie 26/53, Žilina, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Po právoplatnosti tohto uznesenia bude žalobcovi cestou Daňového úradu Prešov, Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov vrátený súdny poplatok v sume 331,50 EUR.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 24.2.2012 žalobca navrhol, aby súd rozsudkom zrušil Rozhodcovský rozsudok sp.zn. P-45911-SRS-3 zo dňa 7.2.2012 vydaný Mgr. Slavomírom Jančokom, ACIArb, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu SJM, so sídlom Mariánske námestie 26/53, Žilina. Zároveň navrhoval, aby súd podľa § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní / ďalej už len Zákon/ odložil vykonateľnosť označeného rozhodcovského rozsudku. Na odôvodnenie žaloby poukázal na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/, e/, g/ Zákona, na základe ktorých navrhuje označený rozhodcovský rozsudok zrušiť. Tvrdil, že tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný napriek tomu, že v rozhodcovskom konaní namietal listom z 9.1.2012 adresovaným Stálemu rozhodcovskému súdu JSM v Žiline nedostatok právomoci. Ten videl v skutočnosti, že so žalovaným v 1. rade neuzatvoril žiadnu rozhodcovskú zmluvu, predmetom ktorej by bola dohoda účastníkov o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré vznikli medzi nimi v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Listina, od ktorej Stály rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc: Žiadosť veriteľa o odsúhlasenie stavu záväzkov k 31.8.2011 s doložkou B4 zo dňa 6.9.2011 pod č. 022/2011, nie je listina, ktorá by preukazovala uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Táto listina nespĺňa náležitosti v zmysle § 4 ods. 1 Zákona v spojení s § 34 a následujúce Občianskeho zákonníka. V prvom rade táto listina neobsahuje podpis štatutárneho zástupcu žalobcu S. Y.. Podpis, ktorým je listina opatrená, nie je podpisom štatutárneho zástupcu žalobcu konateľa S. Y., na základe čoho nemožno hovoriť o platnom potvrdení pohľadávok zo strany žalobcu ako dlžníka a tiež o platnom uzavretí rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Zároveň s poukazom na § 4 Zákona označenú listinu nemožno považovať za akúkoľvek zmluvu, ktorej súčasťou má byť rozhodcovská doložka a ani za rozhodcovskú zmluvu vo forme osobitnej zmluvy. Listina slúži len ako potvrdenie a pre účely vedenia účtovnej evidencie, ktoré mal zaslať žalovaný v 1. rade žalobcovi. Pokiaľ by aj žalobca uvedenú listinu podpísal, nedošlo by v takom prípade k uzavretiu zmluvy a išlo by maximálne o jednostranný úkon - odsúhlasenie pohľadávok žalobcom pre účely účtovnej evidencie pohľadávok žalovaného v 1. rade. Nešlo by však rozhodne o uzavretie osobitnej, napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. dodatku ku kúpnej zmluve uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade a nešlo by ani o inominátnu zmluvu, nakoľko v listine nie je uvedené, že ide o zmluvu alebo dohodu a listina neobsahuje jednoznačné určenie zmluvných strán a jednoznačné určenie ich vzájomných práv a povinností.
Na výzvu súdu v zmysle uznesenia č.k. 19Cb 42/2012-6 zo dňa 15.3.2012 žalobca písomným podaním zo dňa 7.5.2012 doplnil žalobu vo veci označením žalovaného v 1. rade: REMOT SI s.r.o., so sídlom Partizánska 3711/95, Poprad, IČO: 31 670 466 a predložením listín: internetového výpisu žalobcu a žalovaného v 1. rade, rozhodcovského rozsudku, zrušenia ktorého sa domáha, listu z 9.1.2012 a žiadosti o odsúhlasenie stavu záväzkov k 31.8.2011. Zároveň upravil znenie druhého petitu žaloby, ktorým navrhol priznať náhradu trov konania tak, že navrhol na náhradu trov konania zaviazať žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne.
Podľa § 103 OSP: Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci /podmienky konania/.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP: Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 7 ods. 1 OSP: V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občiansko-právnych, pracovno-právnych, rodinno-právnych, obchodno-právnych a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Súd v rámci postupu podľa § 103 OSP pri skúmaní procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci požiadal Stály rozhodcovský súd JSM, Cukrová 14, Bratislava o pripojenie ich spisového materiálu sp.zn. P-45911-SRS, na čo zo strany Stáleho rozhodcovského súdu JSM bolo reagované listom zo dňa 5.9.2012, ktorým bol pripojený súbor listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 23 až 41 - kópia žiadaného rozhodcovského spisu.
Na č.l. 37 spisu sa nachádza doklad označený ako žiadosť veriteľa o odsúhlasenie stavu záväzkov k 31.8.2011 s doložkou B4 pod záhlavím REMOT SI s.r.o., Partizánska 95, Poprad - žalovaného v 1. rade adresovaná žalobcovi, podľa obsahu ktorej v súvislosti so závierkou k 31.8.2011 a v zmysle Zákona o účtovníctve požiadal žalovaný v 1. rade žalobcu o odsúhlasenie pohľadávok podľa nižšie uvedeného zoznamu. Uvedený doklad je v kolónke meno, priezvisko dlžníka alebo osoby oprávnenej robiť úkony dlžníka - obchodnej spoločnosti opatrený rukou písaným údajom S. Y. a v kolónke podpis dlžníka alebo osoby oprávnenej robiť úkony dlžníka - obchodnej spoločnosti nečitateľným podpisom. Pod týmito údajmi je v žiadosti uvedené znenie doložky B4, podľa ktorej: všetky spory medzi stranami tejto rozhodcovskej doložky alebo v súvislosti s ňou, vrátane sporov o jej platnosť, porušenie, výklad a zrušenie, ako aj spory týkajúce sa arbitrability sporu, budú riešené rozhodcovským súdom tvoreným jediným rozhodcom ustanoveným v prípade spor / čl.37/ postupom podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu JSM platným ku dňu podpísania objednávky alebo prevzatia tovaru. Vybranou osobou /Appointing authority/ je osoba určená podľa rokovacieho poriadku SRS JSM, miestom rozhodcovského konania je Zug, pričom strany podľa článku 192 IPRG dojednali vylúčenie preskúmania rozhodcovského rozsudku Švajčiarskym spolkovým súdom, strany ustanovili za rozhodcu I.. G. N., nar. X.X.XXXX, kontaktná adresa: G.-Z..B., I. T. XX/XX V., XXX XX Ž., rozhodcu zapísaného v zozname rozhodcov SRS JSM na www.aaa-arbitration.org, a súčasne sa dohodli na práve preskúmať rozsudok iným rozhodcom z dôvodov a spôsobom určeným v Rokovacom poriadku SRS JSM.
Podľa záhlavia Rozhodcovského rozsudku sp.zn. P-45911-SRS-3, ktorý je súčasťou spisu na č.l. 23 a je zo dňa 7.2.2012, rozhodca Rozhodcovského súdu ad hoc, so sídlom Zug, Švajčiarsko, I.. G. N., Z., v právnej veci označeného žalobcu proti označenému žalovanému, o zaplatenie odmeny za poskytnuté služby vo výške 6.422,34 EUR, náhradu škody vo výške 642,23 EUR a príslušenstva tvoreného trovami konania v rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní s miestom konania Zug, Švajčiarska konfederácia v súlade so Švajčiarskym Zákonom o medzinárodnom práve súkromnom /IPRG/ rozhodol
tak, ako vyplýva z výroku v článkoch I. až V. tohto rozhodcovského rozsudku. Podľa piateho odseku odôvodnenia tohto rozhodcovského rozsudku v článku I. uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy žalobca preukázal listinným dôkazom predloženým spolu so žalobou. Listina označená ako „Žiadosť veriteľa o odsúhlasenie záväzkov s doložkou B4“ bola súdu predložená vo forme fotokópie. Podľa poučenia rozhodcovského rozsudku zo 7.2.2012: Strany v zmluve vylúčili preskúmanie rozsudku Spolkovým súdom na žalobu o preskúmanie je inak výlučne príslušný Švajčiarsky Spolkový súd /Bungesgericht Lausanne/ rozhodným procesným právom je švajčiarske právo. Ustanovenia slovenského Zákona o rozhodcovskom konaní aplikoval rozhodca ako pravidlá dojednané stranami tam, kde niet osobitnej úpravy v IPRG a kde na ne súčasne odkazuje alebo nemá odchýlnej úpravy Rokovací poriadok SRS JSM ako stranami výslovne zvolené pravidlá konania.
Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona: Rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania. Pre rozhodcovské konanie, ktoré prebieha na stálom rozhodcovskom súde, platia ustanovenia rokovacieho poriadku stáleho rozhodcovského súdu o mieste rozhodcovského konania.
Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú inak, môže rozhodcovský súd uskutočniť jednotlivé úkony na ktoromkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na konzultáciu medzi členmi, vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín. Tým sa nemení miesto rozhodcovského konania podľa odseku 1.
Podľa § 34 ods. 3 Zákona: Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a účastníci rozhodcovského konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní sa bude považovať za vydaný na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol podpísaný, odkiaľ bol odoslaný alebo kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, e/, g/ Zákona: Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak po c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, po e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, po g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania /§ 17/.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona: Tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
Podľa § 46 ods. 1, 2 Zákona: Cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky.
Cudzí rozhodcovský rozsudok možno uznať a vykonať v Slovenskej republike za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 48 Zákona: Ak bol v cudzine podaný návrh na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku, súd v Slovenskej republike môže na návrh účastníka konania, ktorý návrh na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku podal, odložiť vykonateľnosť tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 50 ods. 1 písm. a/ Zákona: Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, len vtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, že po a/ ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy /§ 3 ods. 1/ nemohol uplatňovať svoje práva alebo že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe
dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný.
Podľa § 1a ods. 1, 2, 3 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu JSM: Miestom konania je miesto dohodnuté stranami najneskôr pred začatím konania, ak takého miesta niet, určí miesto konania na žiadosť účastníka rozhodcovský súd s prihliadnutím na záujmy účastníkov konania tak, aby umožnil čím širšiu ochranu princípu právnej istoty, princípu zmluvnej slobody účastníkov a aplikáciu týchto pravidiel konania. Miesto konania určí rozhodcovský súd uznesením.
Ak miesto konania nie je stranami dohodnuté a účastník nepožiada o jeho určenie, je miestom konania miesto zriadenej pobočky súdu, do ktorej poštovej alebo elektronickej podateľne bola žaloba podaná.
Ak sa strany výslovne najneskôr pred začatím konania nedohodli inak, miesto konania sa považuje za miesto, kde bol vydaný rozsudok a súčasne miesto, kde konanie prebiehalo v zmysle príslušných ustanovení Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozsudkov bez ohľadu na to, kde sa vykonali jednotlivé úkony, odkiaľ a kam boli v konaní doručované listiny a bez prihliadnutia k sídlu SRS JSM, jeho zriaďovateľa a poštovej alebo elektronickej adresy súdnej kancelárie SRS JSM.
Z ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona vyplýva možnosť účastníka rozhodcovského konania žalobou na príslušnom súde domáhať sa zrušenia výlučne vo vzťahu k tuzemskému rozhodcovskému rozsudku. Tuzemský rozhodcovský rozsudok je v zmysle úpravy § 44 ods. 1 Zákona rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky. Z predloženého rozhodcovského rozsudku /č.l. 23/ nevyplýva, že bol vydaný na území Slovenskej republiky. Práve z vyššie citovaného záhlavia písomného vyhotovenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol vydaný v rozhodcovskom konaní s miestom konania Zug, Švajčiarska konfederácia. Na základe tejto skutočnosti a v spojení s aplikáciou § 46 ods. 1 Zákona súd konštatuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je cudzí rozhodcovský rozsudok, vo vzťahu ku ktorému nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na jeho vecné preskúmanie podľa § 40 ods. 1 Zákona. Tuzemským rozhodcovským rozsudkom je rozhodcovský rozsudok, vo vzťahu ku ktorému musí byť splnená i podmienka, že samotné miesto konania - miesto rozhodcovského konania je v Slovenskej republike. Tento záver za rovnakých skutkových okolností skonštatoval Krajský súd Žilina vo svojom rozhodnutí sp.zn. 8Co 149/2012-111 zo dňa 27.4.2012 /strana 6. , piaty odsek/. Vo väzbe na uvedené na základe skonštatovania neodstrániteľného nedostatku podmienky konania tunajšieho súdu o podanej žalobe - nedostatku jeho právomoci, rozhodol súd podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP o zastavení konania. Záver o tom , že predmetný rozhodcovský rozsudok je cudzím rozhodcovským rozsudkom je v pomeroch prejednávanej veci založený i úpravou podľa § 34 ods. 3 Zákona / na základe jej logického výkladu prostredníctvom pravidla argumentum a contrario/ v spojení so skutočnosťou vyplývajúcou z vyššie citovaného záhlavia rozhodcovského rozsudku / konkrétne zo skutočnosti , že miestom rozhodcovského konania bol Zug vo Švajčiarsku a v spojení s absenciou preukázania dohody účastníkov o mieste rozhodcovského konania/.
Nad rámec uvedených primárnych argumentov rozhodnutia súdu je potrebné uviesť, že pri konštatovaní nedostatku právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci neprichádza do úvahy, aby súd, ktorý nemá danú právomoc, činil vecný prieskum napadnutého rozhodcovského /cudzieho/ rozhodcovského rozsudku a teda, aby sa zaoberal skúmaním a hodnotením otázky existencie a otázky platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu zakladať. Uvedené platí i vo vzťahu k dôvodom, na základe ktorých sa žalobca v tejto veci domáhal zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku, a to konkrétne vo vzťahu k tvrdeniu, podľa ktorého vôbec konateľ žalobcu žiadosť veriteľa o odsúhlasenie stavu záväzkov k 31.8.2011 vrátane doložky B4 nepodpísal a z označenej listiny vôbec nevyplýva, že jej obsahom je rozhodcovská zmluva alebo iná zmluva, ktorej súčasťou má byť doložka B4, teda rozhodcovská doložka a teda vôbec k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorej súčasťou by bola rozhodcovská doložka nedošlo. Tým však nie je vylúčené, aby v prípade splnenia podmienok pre uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku v Slovenskej republike podľa § 46 ods. 2, § 49 ods. 1, 2 Zákona postupoval príslušný exekučný súd tak, že bude skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo zmluvy, ktorá obsahovala rozhodcovskú doložku. V rámci takéhoto postupu bez ohľadu na členenie argumentácie žalobcu, ktorý primárne namietal, že listinu - Žiadosť veriteľa o
odsúhlasenie stavu záväzkov k 31.8.2011 vôbec nepodpísal, by sa príslušný exekučný súd primárne zaoberal otázkou existencie rozhodcovskej zmluvy alebo zmluvy, súčasťou ktorej bola rozhodcovská doložka, od ktorej odvodzoval rozhodcovský súd svoju právomoc. V týchto súvislostiach poukazuje súd na právnu vetu vyplývajúcu z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 143/2011 z 18.1.2012, podľa ktorej: Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Vo väzbe na závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu teda exekučný súd môže v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 Zákona na návrh účastníka i odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku.
Rovnako nad rámec základných dôvodov, ktoré vyústili do konštatovania o absencii právomoci súdu SR na prejednanie a rozhodnutie tejto veci, poukazuje súd na ustanovenie § 23 ods. 1, 2 Zákona a úpravu miesta konania, ako vyplýva z vyššie citovaného § 1a ods. 1 až 3 Rokovacieho poriadku Stáleho Rozhodcovského súdu JSM /v znení platnom a účinnom v čase začatia predmetného rozhodcovského konania, ktoré je totožné s aktuálnym znením, tak ako je citované vyššie/. V nadväznosti na túto úpravu je irelevantné vo vzťahu ku konštatovaniu, že miestom konania a vo väzbe na to miestom vydania rozhodcovského rozsudku bol Zug vo Švajčiarsku, skutočnosť vyplývajúca z obsahu predloženého rozhodcovského spisu, podľa ktorého parciálna komunikácia v rozhodcovskom konaní bola vedená i rozhodcovským súdom z adresy Mariánske námestie 26/53, Žilina /uvedené vyplýva napr. z č.l. 26, 30, 31/.
Osobitne k návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku poukazuje súd na ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona, v zmysle ktorého prichádza rozhodnutie slovenského súdu o odklade vykonateľnosti cudzieho rozhodcovského rozsudku do úvahy na návrh účastníka len za splnenia podmienky, že v cudzine bol podaný návrh na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku, čo žalobcom, ktorý má v tomto smere dôkazné bremeno, preukázané nebolo. Preukázanie podania návrhu na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku v cudzine hodnotí súd ako procesnú podmienku právomoci súdu SR na konanie o návrhu na odklad vykonateľnosti cudzieho rozhodcovského rozsudku vyplývajúcu zo špeciálnej právnej úpravy, a to konkrétne z ustanovenia § 48 ods. 1 Zákona, ktorý je v tomto smere špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu ku úprave procesných podmienok podľa OSP. Pri nepreukázaní splnenia tejto procesnej podmienky bolo preto nevyhnutné zastaviť celé konanie vrátane konania o návrhu na odklad vykonateľnosti a teda nerozhodovať o návrhu na odklad vykonateľnosti meritórne jeho zamietnutím. Rovnaké závery vo vzťahu k hodnoteniu podmienky konania o návrhu na odklad cudzozemského rozhodcovského rozsudku podľa § 48 Zákona vyplývajú i z rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp.zn. 5Co/180/2010-117 zo dňa 28.7.2010 /druhý odsek na strane 4 odôvodnenia/.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia: Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie po c/ bolo zastavené.
O vrátení súdneho poplatku za žalobu v plnej výške bolo rozhodnuté podľa §11 ods. 1,4,6 Zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov, pri zohľadnení dôvodu zastavenia konania / nedostatok právomoci súdu/.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.