Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Cpr-3-2011.pdf
PDF · 116.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-47Cpr/3/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: W. I., bytom: T. T. XXXX, XXX XX T. T., zastúpený: JUDr. Marek Doktor, Piaristická 273/21, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: AGROPRET-PULZ, a. s., IČO: 44258623, so sídlom: Kremnická 26, 851 01 Bratislava, zastúpený: Kanisová & Kanis, s.r.o., AK Špitálska 10, 811 08 Bratislava o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
rozhodol:
Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané navrhovateľovi listom zo dňa 15.8.2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce
je n e p l a t n é a pracovný pomer trvá ďalej.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, advokátovi JUDr. Marekovi Doktorovi, so sídlom AK Piaristická 273/21, Trenčín vo výške 952,84 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 12.10.2011 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané rozhodnutím odporcu zo dňa 15.8.2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce je neplatné a pracovný pomer trvá ďalej. Svoj návrh odôvodňoval tým, že ani jeden z dôvodov, ktorý uvádza odporca v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru nie je daný a zo strany navrhovateľa nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny.
Odporca navrhoval návrh zamietnuť, poukazoval na to, že skutočnosti uvedené v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru sú jednoznačne preukázané a zdokumentované a postup zamestnávateľa je v súlade so zákonníkom práce.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pracovnou zmluvou navrhovateľa zo dňa 09.01.2009, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 14.03.2011, rozhodnutím o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 15.08.2011, listom navrhovateľa zo dňa 24.08.2011, priepustkou zo dňa 01.07.2011, oboznámením sa s výpoveďami konateľov firmy, ktorý vypovedali vo veci č.k. 47Cpr/2/2011 X. N. I., N. A., X.. N. F., a svedkov W. D., X.. N. D., N. J., výsluchom konateľa firmy N. A., svedkyne X.. J. C. a zistil:
Navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.01.2009 v pracovnom zaradení predajca poľnohospodárskej techniky. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 14.03.2011 bolo zmenené nové úplné znenie. V tejto pracovnej zmluve sa uvádza, že miestom výkonu práce je Hlohovec a vzhľadom na povahu dohodnutého druhu práce bude zamestnanec vysielaný na pracovné cesty mimo sídla zamestnávateľa. Ďalej bolo dohodnuté, že pracovný čas je 40 hodín týždenne a zamestnanec je povinný vykonávať prácu podľa rozvrhu pracovného času, ktorý určí zamestnávateľ. Ďalej bolo dohodnuté, že zamestnanec je oprávnený používať jemu zverené motorové vozidlo, ktoré je vo vlastníctve zamestnávateľa aj mimo služobných ciest a schválených cestovných príkazov, avšak vždy so súhlasom zodpovedného pracovníka, resp. so súhlasom konateľov zamestnávateľa a to najmä na cestu z miesta bydliska (aj prechodného) do miesta výkonu práce a z miesta výkonu práce do miesta bydliska (aj prechodného).
Rozhodnutím odporcu zo dňa 15.08.2011 bol okamžite skončený pracovný pomer s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Ako dôvod okamžitého skončenia uvádzal, že navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu nedodržaním dĺžky týždenného pracovného času a to:
- dňa 1.7.2011 nebol v práci celý deň
- dňa 8.7.2011 bol v práci vrátane cesty na pracovisko 2 hodiny 58 minút
- dňa 21.7.2011 bol v práci vrátane cesty na pracovisko 3 hodiny 2 minúty
- dňa 22.7.2011 bol v práci vrátane cesty na pracovisko 3 hodiny a 27 minút
Vyššie uvedené časové údaje boli zistené z GPS, ktoré boli nainštalované do motorového vozidla, ktoré bolo pridelené odporcovi.
Ako ďalší dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru bol ten, že v mesiaci júl 2011 navrhovateľ používal zverené osobné motorové vozidlo v rozpore s pracovnou zmluvou a organizačným poriadkom odporcu, čo bolo zistené podľa záznamov GPS a to tým, že predmetné motorové vozidlo navrhovateľ používal bez súhlasu konateľov firmy aj mimo služobných ciest a schválených cestovných príkazov.
Rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce bolo navrhovateľovi doručené 15.08.2011. Navrhovateľ listom zo dňa 24.08.2011 oznámil odporcovi, že rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru je neplatné a trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával podľa dohodnutých podmienok v pracovnej zmluve.
Súd v rámci dokazovania sa zaoberal konkrétnymi dôvodmi, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru.
Pokiaľ ide o neprítomnosť v práci zo dňa 01.07.2011 navrhovateľ uvádzal, že v tento deň bol na lekárskom vyšetrení a odovzdal potvrdenie o návšteve u lekára odporcovi a toto bolo prevzaté zamestnankyňou odporcu X.. J. C.. Navrhovateľ pripojil ako dôkaz priepustku zo dňa 01.07.2011, kde lekár potvrdil, že priepustka platí na celý deň.
Navrhovateľ k tejto skutočnosti uviedol, že on 01.07.2011 volal konateľovi firmy pánovi A. na lekárske vyšetrenie a v týždni, keď mal cestu do práce do Hlohovca, túto priepustku doručil na sekretariát a odovzdal ju pani J. C.. Následne mu bolo vytýkané, že 01.07.2011 mal absenciu, preto šiel za lekárkou, ktorá mu vystavila duplikát potvrdenia, ktorý je založený v spise.
Súd v tejto súvislosti vypočul svedkyňu X.. J. C., ktorá pracuje u odporcu v pozícii asistentky. Jej pracovnou náplňou, okrem iného, bolo aj evidovanie rôznej písomnej korešpondencie, ku ktorej patria
doklady o PN a priepustky. Tieto podklady ona zhromažďuje, neskúma ich správnosť, nevyhodnocuje ich, na konci mesiaca tieto podklady predkladá učtárni, kde sa vykonáva kontrola po stránke vecnej. Svedkyňa potvrdila, že nie je bežnou praxou, aby pracovníci priepustky doručovali na podpis cez sekretariát, vybavujú si to priamo so svojimi nadriadenými. Doručenie priepustky sa na sekretariáte neeviduje. Svedkyňa nevedela jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť, či prevzala alebo neprevzala priepustku na deň 01.07.2011. Svedkyňa ďalej potvrdila, že priepustka bola hľadaná na ekonomickom oddelení na podnet právneho zástupcu odporcu, pričom priepustka, ktorá bola pripojená v spise nie je fotokópiou pôvodnej priepustky ale ide o duplikát.
Súd na základe vykonaného dokazovania v tejto časti uveril tvrdeniu navrhovateľa, že dňa 01.07.2011 bol na lekárskom vyšetrení na celý deň, priepustku odovzdal, avšak keď sa nenašiel originál priepustky, vyžiadal si od lekára duplikát a ako dôkaz bol pripojený s spise. Súd konštatuje, že neprítomnosť v práci 01.07.2011 nemožno hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny a nemôže to byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Odporcom, ako zamestnávateľom, bol ako ďalší dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru uvedený - nedodržiavanie dĺžky týždenného pracovného času, vyplývajúci z čl. 2 ods. 7 pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2010 a to v mesiaci júl v dňoch 08.07.2011, 21.07.2011, 22.07.2011, kde sa konštatuje, aký dlhý čas mal byť navrhovateľ na pracovisku a neodpracovaný čas nebol ospravedlnený, pričom údaje boli získané z GPS zariadenia inštalovaného v jemu pridelenom motorovom vozidle a ako ďalší dôvod bol uvedený ten, že závažného porušenia pracovnej disciplíny sa navrhovateľ mal dopustiť aj používaním zvereného osobného motorového vozidla v mesiaci júl 2011 v rozpore s pracovnou zmluvou a organizačným poriadkom odporcu zisteného podľa GPS, ktoré bez súhlasu zodpovedného pracovníka, resp. súhlasu konateľov odporcu mal navrhovateľ používať aj mimo služobných ciest schválených cestovným príkazom.
V obidvoch týchto prípadoch, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny mal odporca zistiť podľa GPS, ktoré bolo nainštalované v osobnom vozidle, ktoré bolo pridelené navrhovateľovi.
Súd opätovne konštatuje, tak ako to už uviedol v rozhodnutí zo dňa 19.03.2012, že údaje získané odporcom na základe záznamov GPS sú len údajmi o pohybe vozidla, ktoré navrhovateľ na jazdy používal a nie sú údajmi ohľadom využívania fondu pracovného času. Túto skutočnosť skonštatoval aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí na str. 7 tohto uznesenia.
Podľa pracovnej zmluvy pracovný čas navrhovateľa bol 40 hodín týždenne, pričom z dokazovania vyplynulo, že síce bola evidovaná dochádzka zamestnancov ale len čiarkovým systémov, bez vymedzenia konkrétneho času, ktorý by mal zamestnanec stráviť na pracovisku. Vzhľadom na pracovné zaradenie navrhovateľa v pozícii predajcu poľnohospodárskej techniky, tak ako u ostatných zamestnancov odporcu v tejto pozícii nebol rozvrhnutý pracovný čas, ale rozhodujúce boli hospodárske výsledky.
Navrhovateľ má svoje bydlisko v T. T., teda býva v regióne kde ma vykonávať svoju činnosť. Navrhovateľ netvrdil, že vo vytýkaných dňoch v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru bol plných 8 hodín na pracovisku v Hlohovci. Prácu zabezpečoval z domu. Ďalej poukazoval na to, že záznamy GPS nevykazujú či navrhovateľ v uvedených dňoch pracoval alebo nie a tieto záznamy sú pravdivé, ale zachytávajú len pohyb vozidla.
Pokiaľ ide o súhlas k tomu, aby mohol služobné motorové vozidlo používať do svojho bydliska, navrhovateľ udával, že takýto súhlas mal od pána A., pána F., ktorí boli konateľmi firmy a takýto súhlas mu nebol odňatý.
Konateľ firmy N. A., ktorý bol nadriadený navrhovateľovi, ktorého bezprostredne riadil, uvádzal, že v organizácii je všeobecne určený pracovný čas, avšak väčšinu pracovného času pracovníci v pracovnej
pozícii v akej bol aj navrhovateľ sa vykonáva v teréne. V mieste trvalého pracoviska sa robí len príprava, čo je len menší časový úsek, ako je práca v teréne. Konateľ firmy ďalej uviedol, že GPS sa do vozidiel zaviedla z dôvodu, aby bol prehľad o pohybe vozidla a tým sa porovnávala frekvencia návštev u klientov, pričom zo samotnej GPS sa nedá zistiť, aký bol konkrétny výkon práce z hľadiska časového u jednotlivých klientov. Práca doma nebola nikdy povolená u týchto pracovníkov, pretože prípravné práce si mali robiť na pracovisku a ďalšia ich pracovná činnosť bola v teréne. Konateľ firmy ďalej uviedol, že celkové hospodárske výsledky neboli dobré v roku 2011, robili sa pohovory s jednotlivými pracovníkmi. Tak to bolo aj u navrhovateľa a pri takomto jednom z pohovorov, ktorý sa uskutočnil v polovici júla 2011 za prítomnosti konateľa firmy a navrhovateľa, bolo navrhovateľovi odňaté právo používať motorové vozidlo na súkromné účely, teda aj na cestu z domu na pracovisko a späť. Odňatý súhlas nebol robený písomne. Nikto iný prítomný nebol. Konateľ firmy ďalej konštatoval, že zrejme navrhovateľ toto nerešpektoval a okolo 15.08.2011 sa k tomu vrátili a vyvodili záver o porušovaní pracovnej disciplíny a on dával podklad pre rozhodnutie na okamžité skončenie pracovného pomeru. Po odňatí súhlasu sa nekontrolovalo, či sa tento nesúhlas rešpektuje alebo nie. Konateľ firmy ďalej konštatoval, že vyhodnocovanie pracovného času podľa GPS sa nerobilo týždenne. Bolo to raz za mesiac až jeden a pol mesiaca, keď toto bolo veľmi časovo náročné. Záznamy z GPS a hospodárske výsledky boli v priamej úmere, pretože z nich sa dalo zistiť, aká je frekvencia návštev navrhovateľa v teréne, čo bolo hodnotené, že práca v teréne je nízka, čo mu bolo vytýkané.
Navrhovateľ konštatoval, že on mohol prácu vykonávať aj doma, keď mal k dispozícii služobný notebook a telefón. K odňatiu súhlasu s používaním motorového vozidla na súkromné účely navrhovateľ tvrdil, že nikdy k nemu nedošlo a nikdy nebolo uskutočnené stretnutie s pánom A. za účelom odňatia tohto súhlasu. Poukazoval na ďalšiu skutočnosť, že ak by bola pravda, že zamestnávateľ mu odňal tento súhlas, musel mať vedomosť o tom hneď, čo bolo vidieť z GPS a tankovania. Ďalej bolo poukazované na to, že v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru sa konštatuje, že k odňatiu súhlasu došlo v mesiaci júl 2011, naopak konateľ firmy A. uvádzal, že to bolo v polovici mesiaca júl 2011, to znamená, že do polovice júla súhlas daný bol.
Konateľ a spoločník odporcu X.. N. I. uviedol, že pokiaľ ide o obchodných predajcov, základným kritériom ich práce bola ich aktivita v teréne a hospodárske výsledky. V prípade, že aktivita bola nižšia a hospodárske výsledky boli slabšie, toto sa vyhodnocovalo s daným pracovníkom, pričom sa nevyhodnocoval konkrétny čas, ktorý by mal pracovník stráviť na pracovisku. Nebola stanovená povinnosť, že by každý deň museli pracovníci pri týchto funkciách na pracovisko chodiť, zaujímavé bolo kritérium aktivity a hospodárske výsledky. Pracovníci tejto kategórie mali k dispozícii služobný telefón, notebook a auto. Rovnaký stav vyhodnotenia bol v čase, keď nebola zavedená GPS, ani následne po zavedení GPS, pričom po zavedení GPS bola uľahčená úloha z hľadiska kontroly z pohľadu aktivity. Pracovníci tejto kategórie mali odsúhlasené, že môžu týmto vozidlom chodiť do miesta bydliska a tam môžu aj parkovať. Súhlas k takémuto požívaniu vozidla bol daný individuálne vedúcim predaja, pričom súhlas sa nedával písomnou formou. V prípade, že pracovníci používali motorové vozidlo aj pre súkromné účely, firma nežiadala od týchto pracovníkov náhrady a všetci pracovníci, ktorí boli zaradení v týchto funkciách, chodili do miesta bydliska služobným motorovým vozidlom.
Konateľ odporcu poukazoval na to, že pre firmu je rozhodujúci hospodársky výsledok, aktivita v teréne je závislá aj od času, ako dlho v teréne je, ak v teréne je málo času, zrejme sú aj malé aktivity a nedobrý hospodársky výsledok. Konateľ odporcu ďalej uviedol, že navrhovateľovi bol odobratý súhlas na používanie motorového vozidla na cestu do zamestnania a späť, malo sa to stať v mesiaci júl a o tom rozhodoval druhý konateľ firmy.
Tretí konateľ a spoločník X.. N. F. uviedol, že každému predajcovi bolo pridelené motorové vozidlo pre služobné účely a bolo povolené týmto pracovníkom s vozidlom chodiť do miesta bydliska a späť. Takýto súhlas nedával, v r.2011 to mal na starosti p. A., pričom šlo o súhlas časovo neobmedzený. Konateľ a spoločník ďalej uviedol, že sa neviedla evidencia dochádzky, zaujímavý bol výsledok, t.j. aké boli dosahované hospodárske výsledky v priebehu mesiaca. Na sekretariáte sa viedla evidencia dochádzky čiarkovým systémom, čo bolo potrebné z hľadiska evidencie a spracovania miezd.
Svedok W. D., ktorý pracuje u odporcu v pracovnej pozícii obchodného predajcu uviedol, že k výkonu funkcie mu bolo pridelené motorového vozidlo a svedok mal ústne povolenie od p. A., že s týmto vozidlom môže chodiť do miesta bydliska a tam aj parkovať. Takto postupovali aj ďalší pracovníci firmy, ktorí boli zaradení v rovnakej pracovnej pozícii, teda aj navrhovateľka. Po namontovaní GPS niekedy v mesiaci február alebo marec 2011, svedok bol zavolaný na pohovor v mesiaci máj, kde mu boli vytýkané isté veci, hlavne z pohľadu hospodárskeho výsledku, že má slabý obrat, nebolo mu vytýkané, že autom chodí domov. Priamo mu nebolo povedené, že nevyužíval fond pracovného času, nepriamo sa to z toho pohovoru vyvodiť dalo. Práca obchodného poradcu sa dá ťažko merať z hľadiska času resp. rozvrhu pracovného času v práci, vzhľadom na charakter práce. Svedok potvrdil, že pravidelne sa nevyhodnocovala pracovná činnosť podľa GPS. Svedok ďalej uviedol, pokiaľ ide o hodnotenie jednotlivých pracovníkov, hodnotenie sa nerealizovalo na spoločných poradách, bola zaužívaná taká prax, že jednotliví pracovníci boli volaní na osobný pohovor.
Svedok X.. N. D., ktorý je zamestnancom odporcu v pracovnej pozícii obchodný predajca, uviedol, že on mal pridelené služobné motorové vozidlo a mal súhlas od p. A. toto motorové vozidlo používať na cestu do svojho bydliska a späť. Svedok potvrdil, že po namontovaní GPS do áut im bolo vytýkané, že sú zlé hospodárske výsledky, nepamätal si, že by mu niekto vytýkal nevyužívanie fondu pracovného času. Svedok uviedol, že na pracovisku v Hlohovci nebola vedená evidencia dochádzky, pričom pracovný čas bol určený od 7,00 do 16,00 hod.
Svedok N. J. uviedol, že on je zamestnaný u odporcu v pracovnej pozícii obchodný predajca, má pridelené služobné motorové vozidlo, ktoré používa aj na cestu do svojho bydliska, čo má odsúhlasené aj p. A.. Odsúhlasenie nebolo časovo vymedzené a nikto mu túto skutočnosť nevytýkal, situácia sa nezmenila ani po tom, ako bolo do vozidla namontované GPS a svedok nevedel uviesť, či sa robilo nejaké vyhodnocovanie alebo nie. Svedok ďalej uviedol, že vo firme pracuje rok a pol a za túto dobu mu neboli vytýkané žiadne nedostatky ohľadom hospodárskych výsledkov. Pokiaľ ide o hodnotenie výsledkov jednotlivých predajcov, to bolo riešené individuálne.
Z pripojených kníh jázd mal súd preukázané, že podľa záznamu z GPS, z hľadiska pohybu motorového vozidla sú časy uvedené tak, ako sú uvedené v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. prác. zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 70 Zák. práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zák. práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zák. práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.
Súd v zmysle zrušujúceho rozhodnutia Krajským súdom sa zameral na skúmanie formálnych predpokladov rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru, kde patrí aj skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý nemožno dodatočne meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu, čo odôvodňuje tiež to, že prejav vôle musí mať písomnú formu a musí byť doručený druhému účastníkovi.
Súd na základe vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania konštatuje, že dôvody skončenia pracovného pomeru súd návrhu, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 15.08.2011, okrem dňa 01.07.2011, nie sú dostatočne skutkovo vymedzené, keď v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru sa uvádza, že v dňoch 08.07.2011, 21.07.2011, 22.07.2011 sa vymedzuje istý časový úsek, kedy navrhovateľ v práci bol, ale sa nekonštatuje, že navrhovateľ v práci nebol, čo je zrejme dôvod pre takýto postup zamestnávateľa, čo však v rozhodnutí chýba, pričom ide o taký nedostatok, ktorý sa nedá dodatočne meniť.
Právny zástupca odporcu k tejto skutočnosti uvádzal, že výpovedný dôvod uvádzaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, týkajúci sa dní 08.07.2011, 21.07.2011, 22.07.2011 je dostatočne vymedzený, keď sa vymedzuje čas, ktorý určuje, že navrhovateľ na pracovisku bol, zvyšok pracovného času navrhovateľ na pracovisku nebol, čo je považované za porušenie pracovnej disciplíny a nedodržiavanie dĺžky pracovného času. Navrhovateľ v konaní nepreukázal čo vo zvyšnom čase robil a akú prácu vykonával.
Súd konštatuje, že v danom prípade nedošlo ku skutkovému vymedzeniu dôvodov tak, ako to predpokladá Zákonník práce, pričom podľa názoru súdu je právne irelevantné tvrdenie odporcu, že navrhovateľ mal preukázať svoje tvrdenie, akú prácu doma vykonával. Súd má oprávnenie skúmať presne pomenovaný výpovedný dôvod, ktorý v rozhodnutí musí byť presne vymedzený, pričom z celkového dokazovania vyplynulo, že sa nevyhodnocoval konkrétny čas, ktorý by mal zamestnanec na pracovisku stráviť.
Pokiaľ ide o ďalší výpovedný dôvod a to používanie zvereného osobného motorového vozidla navrhovateľom, ku ktorému malo dôjsť v mesiaci júl 2011 súd konštatuje, že všeobecne platilo a vyplýva to z výpovedí svedkov, že všetci pracovníci v pracovnej pozícii ako bol navrhovateľ mali umožnené používať pridelené služobné motorové vozidlo aj na cestu do miesta bydliska a z miesta bydliska do miesta pracoviska a späť. Súhlas bol daný ústne. Z dokazovania vyplynulo, konkrétne z výpovede svedka A., že súhlas mal byť odobratý v polovici mesiaca júl 2011, pričom v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru sa uvádza mesiac júl ako celý. Toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením navrhovateľa, ale aj tým, že navrhovateľ aj po tomto dátume naďalej chodil týmto motorovým vozidlom do miesta svojho bydliska. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ak bol odobratý súhlas 15. júla 2011 a v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru sa uvádza mesiac júl ako celý, rovnako ide o nepresné skutkové vymedzenie, keď je rozdiel v tom, kedy dochádza k porušeniu pracovnej disciplíny.
Vychádzajúc z týchto zistení preto súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.08.2011 je neplatné a pracovný pomer trvá ďalej.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré predstavujú sumu 952,84 eur
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z týchto úkonov: príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní 07.11.2011, pričom hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 57,- eur a hodnota režijného paušálu 7,41 eur, spolu 64,41 eur. Účasť na pojednávaní 06.02.2012, 05.03.2012, 19.03.2012, pričom hodnota úkonu zo dňa 06.02.2012 predstavuje sumu 22,30 eur (14,67 eur + 7,63
eur), pričom ide o 1 úkon, účasť na pojednávaní dňa 05.03.2012, hodnota jedného úkonu je 66,32 eur (58,69 eur + 7,63 eur), účasť na pojednávaní dňa 19.03.2012 za účelom vyhlásenia rozsudku 36,97 eur (29,34 eur + 7,63 eur), polovičný úkon, vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 19.04.2012 čo predstavuje sumu 66,32 eur (58,69 eur + 7,63 eur), účasť na pojednávaní dňa 11.02.2013 čo predstavuje sumu 67,89 eur (60,08 eur + 7,81 eur). Súd ďalej priznal náhradu za stratu času v roku 2011 a to za účasť na pojednávaní 07.11.2011, cesta z Trenčína do Bratislavy a späť (7 začatých polhodín), čo predstavuje sumu 86,45 eur. Náhrada za stratu času v roku 2012 v dňoch 06.02.2012, 05.03.2012, cesta z Trenčína do Bratislavy a späť (7 začatých polhodín), pričom náhrada za jeden deň predstavuje 89,04 eur. Náhrada za stratu času v roku 2013, účasť na pojednávaní 11.02.2013 z Trenčína do Bratislavy a späť (7 začatých polhodín) pričom náhrada predstavuje 91,14 eur.
Súd pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z výpočtového základu pre rok 2011, kde sadzba odmeny za jeden úkon predstavuje 57,- eur a režijný paušál 7,41 eur. Z výpočtového základu na rok 2012, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon predstavuje 58,69 eur a režijný paušál 7,63 eur. Z výpočtového základu pre rok 2013, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje 60,08 eur a režijný paušál 7,81 eur. Výška náhrady za stratu času za každú aj začatú pol hodinu v roku 2011 predstavovala 12,35 eur. Výška náhrady za stratu času za každú začatú pol hodinu v roku 2012 predstavovala 12,72 eur. Výška náhrady za stratu času za každú aj začatú pol hodinu v roku 2013 predstavovala 13,02 eur. Súd náhradu trov konania priznal, keď navrhovateľ mal v konaní plný úspech.
Súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok vo výške 99,50 eur, keď navrhovateľ je od poplatku oslobodený, odporca v konaní úspech nemal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.