Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-94-2013.pdf
PDF · 107.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/94/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: K. H. M., a.s. so sídlom B., G. XXXX/XXX, IČO: XX XXX XXX , proti odporcovi: G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. N., X. XXX/XX, toho času na neznámom mieste, v konaní o zaplatenie sumy 1.010,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa, proti rozsudku T. súdu B. zo dňa XX. decembra XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
L. okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie
odôvodnenie:
I., v záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,XX eur, s úrokom z omeškania vo výške X,XXX% denne zo sumy XXX,XX eur od 11.03.2009 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a súčasne zaviazal odporcu, k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 39,64 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi, domáhal zaplatenia sumy 1.010,76 eur s odôvodnením, že na základe úverovej zmluvy z 21.05.2007 poskytol odporcovi úver vo výške 995,82 eur, pričom v zmluve sa účastníci dohodli na vrátení poskytnutého úveru, spolu s dohodnutým úrokom v pravidelných mesačných splátkach a keďže odporca poskytnutý úver nesplácal podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ mu zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1.010,75 eur, ktorá suma pozostáva z dlžnej istiny úveru, splatnej ku dňu zosplatnenia vo výške 836,49 eur, zmluvného úroku vo výške 135,23 eur, poplatkov za výber z bankomatu vo výške 6,87 eur, zmluvnej pokuty 12,75 eur, sankčného úroku vo výške 5,99 eur, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 13,44 eur. Súčasne žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 0,024% denne, z istiny 836,49 eur od 11.03.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 60,50 eur. V odôvodnení ďalej uviedol, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol v celom rozsahu zrušený, pretože sa ho nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk. Súdom vykonaným šetrením sa miesto pobytu odporcu nepodarilo zistiť, preto súd podľa § 48 ods. 4 O.s.p. rozhodol, že písomnosti určené odporcovi, sa tomuto budú doručovať uložením v súdnom spise. Ďalej v odôvodnení konštatoval, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, pričom však svoju neúčasť ospravedlnil, ale odporca sa na stanovený termín pojednávania nedostavil bez ospravedlnenia, súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je opodstatnený len sčasti. Z doložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 21.05.2007 úverovú zmluvu č. 3705138767, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver na zakúpenie tovaru - práčky v hodnote 12.499,- Sk, ktorý
úver sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 782,- Sk, za dohodnutých podmienok. Len v závere uvedenej úverovej zmluvy a neprimerane malými písmenami, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že podpisom tejto úverovej zmluvy, súčasne účastníci uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I. a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových podmienok spoločnosti K. H. M., a.s. s tým, že na základe takto uzatvorenej zmluvy o RU I., vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty a to za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok spoločnosti K. H. M., a.s.. Okresný súd vyslovil, že podľa jeho názoru, z právneho hľadiska ide medzi účastníkmi o spotrebiteľský úver, poskytnutý navrhovateľom odporcovi, podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2007, ktorý v § 4 ods. 1 jednoznačne stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V cit. ustanovení ďalej stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podľa písm. a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania, kompenzáciu ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť a podľa písm. g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov s tým, že ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a podľa písm. i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu RPMN, pričom ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady a uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu, alebo čo najpresnejší odhad. Podľa § 4 ods. 5 zákona ďalej platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto podľa názoru okresného súdu v danom prípade, keďže odporca v uvedenej úverovej zmluve svojim podpisom potvrdil predovšetkým uzavretie zmluvy o úvere ohľadom úveru na zakúpenie práčky vo výške 12.499,- Sk, pričom navrhovateľ do záveru zmluvy podľa názoru súdu úmyselne, neprimerane malými písmenami uviedol skutočnosť, že účastníci zmluvy uzatvárajú aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., ktorej podmienky, výšku, splatnosť uviedol s odkazom na čl. 8 a nasl. úverových zmluvných podmienok, medzi účastníkmi nebol uzavretý záväzkový vzťah, ktorý by bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle § 4 ods. 1 až 3 zák.č. 258/2001 Z.z., nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy tak, ako to požaduje ust. § 4 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z., preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje, podľa názoru okresného súdu neplatná, v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže z doložených listinných dokladov vyplýva, že odporca vyčerpal prostredníctvom úverovej karty s poskytnutého úverového rámca sumu 995,8176 eur, z ktorej sumy navrhovateľovi vrátil 159,3308 eur a keďže mu nevrátil sumu vo výške 836,4868 eur došlo na jeho strane v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný v zmysle cit. zák. ustanovenia vydať. Preto súd vyhovel návrhu len v časti o zaplatenie istiny vo výške 836,49 eur a v prevyšujúcej časti, s poukazom na vyššie uvedené, návrh navrhovateľa ako neopodstatnený, zamietol. Súčasne priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,76% ročne, v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z. a to počnúc dňom 11.03.2009, keďže na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy bol odporca vyzvaný v liste z 23.02.2009, na ktorú výzvu odporca nereagoval, čím sa dostal do omeškania. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania len v rozsahu čistého úspechu v konaní, ktorý podľa vyčíslenia okresného súdu, predstavuje 65,52%, čo vo finančnom vyjadrení zo zaplateného súdneho poplatku predstavuje sumu 39,64 eur.
Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote, napadol odvolaním navrhovateľ, ktorý žiadal rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť mu ešte zmluvný úrok vo výške 135,23 eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške 6,87 eur a mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 13,44 eur, ako aj náhradu trov konania. Uviedol, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnil dôvod odvolania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..
V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že nemôže súhlasiť so záverom okresného súdu vo veci neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že podľa názoru súdu nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy a to z toho dôvodu, že podľa jeho názoru žiaden platný všeobecný záväzný právny predpis, vzťahujúci sa na prejednávanú oblasť, ani Zákon o spotrebiteľských úveroch, ani príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani Obchodného zákonníka, pojednávajúceho o úverovej zmluve, nezakazujú možnosť, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy, bolo dojednaných viacero úverov. Podstatné podľa jeho názoru je, že predmetná
zmluva spĺňala zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti, poukázal na to, že bez ohľadu na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, odporca túto podpisoval a uzatváral s navrhovateľom v rozhodnom období, ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, dobrovoľne, a nikto ho k podpisu nenútil, t.j. že si plne uvedomoval svoje záväzky voči navrhovateľovi v zmysle tejto úverovej zmluvy, čo dokazuje aj skutočnosť, že čerpal úver a čerpaný úver aj splácal. Navrhovateľ nepopieral, že podpísaním úverovej zmluvy, odporca súhlasil aj s tou časťou textu, ktorá sa týkala dojednaní o revolvingovom úvere. Poukázal však na to, že takáto zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, ale má odloženú účinnosť až na budúcnosť a to uskutočnením aktivácie karty. Samotným uzatvorením tejto zmluvy, priamo práva povinnosti odporcovi nevznikli, pretože to bolo podmienené až aktivovaním karty. Táto karta ešte pred jej aktiváciou, bola spotrebiteľovi zaslaná a spolu s ňou obdržal aj brožúrku obsahujúcu informácie o tom, ako úver čerpať, ako karta funguje, spolu so sadzobníkom poplatkov. Za tejto situácie podľa jeho názoru rozhodne nemohlo dôjsť k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi odporcom a navrhovateľom, a už vôbec nie k nerovnováhe značnej v neprospech odporcu. Rovnako podľa jeho názoru samotné subjektívne posúdenie veľkosti písma konajúcim súdom, nemožno hodnotiť ako dôkaz, objektívne a adekvátne preukazujúci, dôvod sankcionovania úverovej zmluvy neplatnosťou. V tomto smere dal do pozornosti súdu Nález ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009. Poukázal aj na vyjadrenie Generálnej advokátky Verici Trstenjak pri rozhodovaní Súdneho dvora EÚ (C-453/10), ktorá za najdôležitejšiu časť pri skúmaní podmienok úverovej zmluvy uviedla dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu. Podľa jej názoru neexistuje dôvod, oslobodiť spotrebiteľa od povinnosti, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu týchto povinností zaviazal dobrovoľne. V súvislosti so záverom okresného súdu, týkajúceho sa nedostatku písomnej formy úverovej zmluvy, poukázal ešte na skutočnosť, že tak ako žiaden právny predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve, tak ani neustanovuje, kde má byť na listine obsahujúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis. Podľa jeho názoru, súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. V tomto smere dal do pozornosti rozhodnutie NS ČR zo dňa 27.03.2008 sp.zn. 26 Cdo 2317/2006. Z uvedených dôvodov, teda podľa jeho názoru, je záver okresného súdu nesprávny, pretože právny úkon na základe ktorého došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, je platný. Poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky, je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien, ktorý samozrejme tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, preto pokiaľ si uplatňuje svoj nárok na zaplatenie príslušných poplatkov, je tak v súlade so zmluvnými dojednaniami.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť, pretože konanie trpí vadou, spočívajúcou v tom, že odporcovi, ako účastníkovi konania, bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Okresný súd Prievidza platobným rozkazom zo dňa 27.02.2012 pod č.k. 6Ro/342/2011-15 uložil odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 1.010,76 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 836,49 eur od 11.03.2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania vo výške 60,50 eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde.
Uznesením zo dňa 12.06.2012 pod č.k. 6Ro/342/2011, okresný súd zrušil vydaný platobný rozkaz z dôvodu, že tento nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk. Zo spisového materiálu vyplýva, že odporca zásielku obsahujúcu platobný rozkaz v odbernej lehote neprevzal, doručovanie prostredníctvom príslušného Obvodného oddelenia PZ nebolo úspešné a iná aktuálna adresa pobytu odporcu, sa v spise nenachádza. Zo správy OR PZ OO PZ I. zo dňa 7.04.2012 vyplýva, že na adrese E. N., X. XXX/XX sa už odporca nemá zdržovať, údajne má pracovať v zahraničí. Na tejto adrese sa zdržuje jeho manželka. Táto skutočnosť, t.j., že manželka odporcu V. B. je na uvedenej adrese prihlásená k trvalému pobytu, vyplýva aj zo správy T. E. N. zo dňa 21.08.2012.
Prvostupňový súd ďalej uznesením pod č.k. 16C/123/2012-27 zo dňa 17.10.2012, ustanovil odporcovi za použitia § 29 ods. 2, 6 O.s.p. opatrovníka, v osobe jeho manželky V. B., nar. XX.XX.XXXX. Predmetné uznesenie o ustanovení za opatrovníka bolo doručované ustanovenej opatrovníčke, manželke odporcu, ktorá zásielka sa súdu vrátila ako nevyzdvihnutá v úložnej lehote. Následne okresný súd, uznesením pod č.k. 16c/123/2012-30 zo dňa 05.12.2012, zrušil uznesenie zo dňa 17.10.2012 o ustanovení opatrovníka odporcovi s odôvodnením, že podľa § 29 ods. 4 O.s.p. pominuli dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený a z dôvodu, že opatrovníčka odporcu si súdnu zásielku neprevzala v úložnej lehote.
Okresný súd ďalej uznesením pod č.k. 16C/123/2012-31 zo dňa 05.12.2012 rozhodol, že písomnosti určené odporcovi G. B., t.č. na neznámom mieste, sa budú doručovať uložením v súdnom spise č.k. 16C/123/2012.
Následne týmto postupom, t.j. uložením v súdnom spise, bolo odporcovi doručované aj predvolanie na pojednávanie, uskutočnené dňa 13.12.2012, na ktorom bola vec prejednaná a vo veci samej bolo rozhodnuté, rovnako týmto spôsobom odporcovi bol doručovaný aj rozsudok vo veci.
Podľa § 48 ods. 4 O.s.p., ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom na adresu jej trvalého pobytu, alebo pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu, až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované v súdnom spise, sa považujú za doručené po uplynutí 7 dní, od ich vyhotovenia.
V cit. zákonnom ustanovení je zakotvená fikcia doručenia, ak sa doručuje fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom. Na základe tejto fikcie, sa písomnosť považuje za riadne doručenú v súdnom spise, po uplynutí 7 dní ,od vyhotovenia písomností. Nato však, aby mohla nastať spomínaná fikcia doručenia, musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky a to po a/ môže ísť iba o fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, po b/ fyzickej osobe nie je možné doručiť na adresu jej trvalého pobytu, alebo prechodného pobytu, po c/ nie je možné zistiť miesto, na ktorom fyzická osoba preberá písomnosti, po d/ nie je možné, aby fyzickú osobu zastupoval ustanovený opatrovník, po e/ existencia súdneho rozhodnutia o doručovaní uložením v súdnom spise a jeho vyvesenie na úradnú tabuľu súdu. Pojmy trvalý a prechodný pobyt, sú upravené v zák.č. 253/98 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov SR. Trvalým, alebo prechodným pobytom sa rozumie pobyt, slúžiaci na účely evidencie pobytu občanov. Ministerstvo vedie centrálnu evidenciu obyvateľov SR, ktorá tvorí register, ktorý je informačným systémom verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch SR, na základe ktorých možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené týmto zákonom. Použitím tohto procesného pojmoslovia v ust. § 48 ods. 4 sa dá predpokladať, že zákonodarca mal v úmysle pri konštruovaní fikcie doručenia odlíšiť pojmy trvalý a prechodný pobyt od pojmu bydlisko, ktorý používa O.s.p. na viacerých miestach, a ktorého obsah bol v minulosti predmetom interpretácie. Pojem bydlisko, vykladá súdna prax, v súvislosti so všeobecným súdom fyzickej osoby, pri určovaní miestnej príslušnosti tak, že sa ním rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržiava, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Prvý pokus súdu o doručenie písomnosti, býva spravidla na adresu účastníka uvedenú v žalobe, ktorá však nemusí byť totožná, či už s prechodným, alebo trvalým pobytom účastníka. Až keď nie je možné doručiť písomnosť na adresu takéhoto bydliska, pretože tam adresát reálne nebýva, bude povinnosťou súdu, zisťovať cez Register obyvateľov SR, kde je adresát písomnosti hlásený na trvalý, resp. prechodný pobyt. Následne po jeho zistení, doručuje adresátovi písomnosť na adresu trvalého, alebo prechodného bydliska. Prvotnú informáciu, že sa adresát na danej adrese nezdržiava, dostane súd spravidla od poštového doručovateľa, ktorý na zásielke vrátenej súdu vyznačí, že adresát je neznámy, prípadne, že sa odsťahoval. Až keď je súdu známa adresa trvalého a prechodného pobytu, no nie je možné na ňu adresátovi doručiť, možno hovoriť o splnení druhej z podmienok ustanovej v § 48 ods. 4 O.s.p., t.j. že fyzickej osobe nie je možné doručiť na adresu jej trvalého, alebo prechodného pobytu. Pokiaľ ide o splnenie ďalšej z podmienok, ktorú zákon vyžaduje pre možný postup v zmysle vyššie uvedeného cit. zákonného ustanovenia, t.j. že nie je možné zistiť miesto, na ktorom fyzická
osoba preberá písomnosti, je súd povinný využiť ďalšie dostupné prostriedky na zistenie miesta, na ktoré by mohol adresátovi zásielku doručiť. Pri zisťovaní tohto miesta môže byť účinné, či už vyšetrenie tohto pobytu prostredníctvom polície, na daňovom úrade, úrade práce sociálnych vecí a rodiny, v zdravotnej poisťovni, prípadne v evidencii motorových vozidiel s cieľom zistiť adresu, na akej od týchto orgánov osoba písomnosti preberá, prípadne môže byť účinné zisťovanie cez sociálnu poisťovňu adresy zamestnávateľa a to, či osoba poberá sociálne dávky od štátu a na akej adrese. Pokiaľ súd bez úspechu vyčerpá všetky účelne dostupné prostriedky na zistenie miesta pobytu účastníka konania, alebo inej adresy, na ktorú by mu mohol písomnosť doručiť, až potom je daný dôvod na ustanovenie opatrovníka tomuto účastníkovi. Prioritne teda musí byť vyriešená zásadná otázka, či je pobyt účastníka konania skutočne neznámy a preto mu môže byť ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 O.s.p.. Ak súd uzavrie neúspešné doručovanie tak, že adresátov pobyt nie je známy, pristúpi k ustanoveniu opatrovníka. Už zo samotného názvu vyplýva, že osoba opatrovníka by mala byť akýmsi ochrancom práv a oprávnených záujmov účastníka konania, ktorého má v konaní zastupovať. Hoci to zákon výslovne neupravuje, podľa názoru súdnej praxe, predpokladom na ustanovenie navrhnutej osoby za opatrovníka je, že táto osoba nevysloví nesúhlas s tým, aby bola za opatrovníka ustanovená. Podľa § 29 ods. 6 O.s.p. sa obmedzil okruh osôb, z ktorého je možné účastníkovi ustanoviť opatrovníka a to tak, že súd môže ustanoviť za opatrovníka iba osobu, ktorá pôsobí v rodinnom, pracovnom, alebo v kultúrnom prostredí, prípadne aj v inom prostredí za podmienky, že je účastníkovi blízka, okrem toho môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Predpokladom pre záver súdu, že nie je možné, aby účastníka zastupoval ustanovený opatrovník je, že šetrením súdu bude zistený okruh osôb blízkych účastníkovi konania, že každá z týchto osôb buď vysloví nesúhlas s tým, aby účastníka v konaní zastupovala, prípadne dôvody v nemožnosti účastníka zastupovať u týchto osôb spočívajú napr. v dlhodobej práceneschopnosti, úmrtí ustanoveného opatrovníka a podobne, že z vykonávaním funkcie opatrovníka nebude súhlasiť ani príslušná obec a až takto po náležitom vyšetrení a vyčerpaní celého okruhu možných osôb, ktoré by túto funkciu opatrovníka vo vzťahu k účastníkovi mohli plniť, možno ustáliť splnenie ďalšej podmienky v zmysle § 48 ods. 4 O.s.p., t.j. že účastníka v konaní ustanovený opatrovník zastupovať nemôže, čo znamená, že až po splnení všetkých uvedených zákonných podmienok môže súd využiť postup podľa § 48 ods. 4 O.s.p., t.j., využiť fikciu doručenia, ak sa doručuje fyzickej osobe, uložením písomnosti v súdnom spise. Pokiaľ nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, súd týmto spôsobom postupovať nemôže, pretože v opačnom prípade, tak, ako sa to stalo v preskúmavanej veci, má to za následok existenciu vady konania, spočívajúcu v odňatí účastníkovi, v tomto prípade odporcovi, a to postupom súdu konať pred súdom.
Prvostupňový súd sa v preskúmavanej veci splnením podmienok pre možnosť postupu podľa § 48 ods. 4 O.s.p. nezaoberal prakticky vôbec. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi boli písomnosti doručované len na adresu označenú navrhovateľom v návrhu. Prostredníctvom registra obyvateľov nebola zisťovaná adresa ani trvalého, ani prechodného bydliska odporcu. Súd sa uspokojil s tým, že polícia vykonala šetrenie na adrese označenej navrhovateľom so záverom, že tam nikto neotváral a odporca sa pravdepodobne zdržiava v zahraničí. Žiadne ďalšie šetrenie vo vyššie naznačenom smere, však prvostupňový súd nevykonal, z čoho logicky vyplýva, že tu nebola ani existencia takých skutkových okolností, z ktorých by mohol súd vyvodiť záver, že odporcovi nie je možné doručiť na adresu trvalého, ani prechodného bydliska (pretože tieto adresy súd nezisťoval), ani na adresu kde obvykle preberá písomnosti, pretože ani v tomto smere nebolo vykonané žiadne šetrenie, z čoho vyplýva, že nie sú tu splnené ani zákonné podmienky pre to, aby bol opodstatnený záver súdu v tom zmysle, že odporca sa zdržuje na neznámom mieste, čo je podmienkou preto, aby mu súd v konaní mohol ustanoviť za použitia § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka. Pokiaľ by aj toto šetrenie však bolo vykonané a bol by opodstatnený záver súdu, že odporca je t.č. na neznámom mieste a prichádza do úvahy ustanovenie opatrovníka, je potrebné zo strany súdu využiť všetky zákonom stanovené možnosti, aby na ochranu záujmov takéhoto účastníka v konaní, aj skutočne opatrovník ustanovený bol a odporcove záujmy tak v konaní mohol obhajovať. Aj v tomto smere však okresný súd postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi. Síce prvotne ustanovil za opatrovníka manželku odporcu, ktorá podľa šetrenia polície, aj správy obecného úradu je prihlásená k trvalému pobytu, na adrese, ktorú navrhovateľ v konaní označil, ako bydlisko odporcu, prvostupňový súd ju aj za opatrovníka odporcovi ustanovil, avšak následne len preto, že sa predmetná zásielka určená opatrovníčke odporcu vrátila súdu, ako nevyzdvihnutá v úložnej lehote, bez zjavného logického dôvodu, uznesenie o ustanovení opatrovníčky zrušil s odôvodnením, že pominuli dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený. Takýto postup súdu nemá žiadnu oporu v zákone. Zo samotnej skutočnosti, že ustanovená opatrovníčka si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihla, nemožno vyvodiť, že s ustanovením za opatrovníka pre toto konanie vo vzťahu k svojmu manželovi nesúhlasí,
resp. že je tu existencia iných závažných dôvodov, ktoré jej bránia takúto funkciu vykonávať. Pokiaľ by tu však existencia takýchto okolností bola, povinnosťou súdu je vyšetriť ďalší okruh blízkych osôb, ktoré z hľadiska zákona prichádzajú do úvahy vykonávať funkciu opatrovníka odporcovi, tieto vrátane príslušného obecného úradu osloviť a až pre prípad, že zo strany každej z okruhu týchto osôb, ktoré z hľadiska zákona, túto funkciu môžu vykonávať, bude vyslovený nesúhlas s vykonávaním tejto funkcie, možno uzavrieť, že odporcu v konaní ustanovený opatrovník, zastupovať nemôže. Týmto spôsobom však, ako bolo už vyššie uvedené, okresný súd nepostupoval. V súvislosti so zrušením uznesenia o ustanovení opatrovníka odporcovi s odôvodnením, že pominuli dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že ustanovená opatrovníčka neprevzala zásielku v odbernej lehote nemožno rozhodne stotožniť s tým, že pominuli dôvody, pre ktoré bola ako opatrovníčka, odporcovi ustanovená. Pre takýto záver súdu tu musí byť existencia iných dôvodov, spočívajúcich napr. v tom, že sa objavil účastník konania, ktorému bol opatrovník ustanovený. Takáto skutočnosť však z obsahu spisového materiálu nevyplýva.
Vychádzajúc teda z vyššie uvedeného, je zrejmé, že tu neboli splnené podmienky pre to, aby prvostupňový súd mohol využiť fikciu doručenia, vo vzťahu k odporcovi v zmysle § 48 ods. 4 O.s.p. ukladaním mu pre neho určených písomností v súdnom spise, z čoho samozrejme následne vyplýva, že odporca ako účastník, nebol riadne predvolaný na pojednávanie vo veci samej, nebol mu doručený návrh, v konečnom dôsledku ani samotné rozhodnutie vo veci samej, ktorým postupom mu prvostupňový súd odňal jeho zákonné právo konať pred súdom, čo predstavuje vadu konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti a za existencie, ktorej bolo potrebné napadnuté rozhodnutie za použitia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátiť na ďalšie konanie.
Po vrátení veci, bude úlohou okresného súdu, predovšetkým doplniť dokazovanie v naznačenom smere, za účelom odstránenia existujúcej vady konania, t.j. vykonať šetrenie za účelom zistenia trvalého a prechodného pobytu odporcu, prípadne miesta, kde sa zdržiava a kde preberá písomnosti, pre prípad, že bude hodnoverne zistené, že je skutočne na neznámom mieste, vyšetriť okruh osôb, ktoré by z hľadiska zákona prichádzali do úvahy, aby plnili funkciu opatrovníka odporcu v konaní a následne zvoliť postup podľa § 29 ods. 2 O.s.p., s prípadným ustanoveným opatrovníkom odporcu ďalej konať tak, aby boli jeho práva v tomto konaní rešpektované, následne vec opätovne prejednať, prípadne doplniť dokazovanie aj po skutkovej stránke a vo veci opätovne rozhodnúť. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v rámci ďalšieho rozhodovania vo veci, zaoberať sa aj námietkami navrhovateľa vznesenými v rámci podaného odvolania, ktorými sa odvolací súd nezaoberal, vzhľadom na zistenú vadu v konaní. K skutkovým okolnostiam odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že pre potrebu ustálenia povinnosti na strane odporcu plniť navrhovateľovi a to bez ohľadu na právnu kvalifikáciu, t.j. či už z titulu o plnenia zo zmluvy, alebo z titulu bezdôvodného obohatenia, /vychádzajúc z predpokladu, že ide o revolvingový úver/, nepostačuje len predloženie kópie úverovej zmluvy, aj to v zle čitateľnej forme, ale základným predpokladom je existencia hodnoverného dôkazu o tom, že to bol skutočne odporca, ktorý, či už na základe platného, alebo neplatného právneho úkonu, finančné prostriedky tvrdené navrhovateľom skutočne prevzal, čo vzhľadom k tomu, že ide o revolvingový úver, predpokladá, že odporca skutočne prevzal úverovú kartu a aktivačný kód, umožňujúci mu čerpanie prostriedkov z tejto karty, na ktoré okolnosti doposiaľ žiadne dokazovanie vykonané nebolo.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Prvostupňový súd je názorom odvolacieho súdu viazaný /§226 O.s.p./.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .