Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/57/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: O., proti žalovanému: Z. o náhradu škody vo výške 300,00 € takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným dňa 14.5.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť jej náhradu škody vo výške 300,00 € a trovy konania. Uviedla že dňa 22.5.2010 bola na návšteve u bývalého manžela, kde býva aj jej syn, pričom bývalému manželovi išla kúpiť cigarety. Pri vychádzaní z pohostinstva ju obťažoval žalovaný aj s kamarátom, a bránili jej v odchode - po tom ako žalobkyňa opustila pohostinstvo ju žalovaný napadol, strhol jej z pleca kabelku a utiekol. V kabelke sa nachádzal dôchodok žalobkyne a veci v celkovej hodnote 300,00 €. Následne syn žalobkyne s kamarátom žalovaného dostihli, a tento sa mal priznať k tomu že kabelku odcudzil - následne znova utiekol. Na druhý išla žalobkyňa, so synom a jeho kamarátom, a bývalým manželom za žalovaným, ktorý skutok poprel. Žalobkyňa je presvedčená o tom že žalovaný naplnil predpoklady zodpovednosti za škodu, nakoľko svojím protiprávnym konaním úmyselne spôsobil žalovanej škodu.

Uznesením č. -20 zo dňa 2.7.2012 súd žalobkyni priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril podaním došlým súdu dňa 19.12.2012 v ktorom uviedol že dňa 22.5.2010 bol v miestnom pohostinstve, kam prišla žalobkyňa a sadla si ku stolu kde sedel žalovaný - bola pod vplyvom alkoholu, a objednávala si tvrdý alkohol. Keď žalovaný z pohostinstva odišiel, bol dostihnutý dvoma mužmi ktorí ho obvinili z krádeže kabelky. Žalovaný im povedal že nič neukradol, že nevie o čom hovoria, žiadnu kabelku nemal v tom čase pri sebe - následne na to muži odišli. Na druhý deň ráno žalobkyňa so svojim synom a jeho kamarátom prišli za žalovaným domov, ten im zopakoval že nič neukradol, požiada ich aby ho už neobťažovali; odišli s vyhrážkami že pôjdu na políciu. Po určitom čase bol žalovaný predvolaný na KR PZ v Trnave kde bol vypočutý, následne bol predvolaný na ObÚ kde bol konfrontovaný so žalobkyňou - prišlo mu rozhodnutie že skutok nespáchal.

Súd si ďalej zadovážil pre svoje rozhodnutie priestupkový spis ObÚ Trnava č. 994/2010, z ktorého zistil že priestupkové konanie proti žalovanému bolo Rozhodnutím č. 994/10/11258 zo dňa 17.8.2010 (právoplatnosť nadobudlo dňom 7.9.2010) zastavené, nakoľko nebolo preukázané že by žalovaný

naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku, nik zo svedkov nevidel že by žalovaný kabelku odcudzil (tvrdenie žalobkyne tak ostalo nepreukázané).

Žalobkyňa pri objasňovaní veci na OO PZ Trnava s istými odchýlkami uviedla to isté čo pred súdom. Žalovaný pri objasňovaní veci na OO PZ Trnava uviedol to isté čo pred súdom. I. pri objasňovaní veci na OO PZ Trnava uviedol že dňa 22.5.2010 o 1,30 hod. mu jeho matka (žalobkyňa) oznámila že jej neznámy muž odcudzil kabelku, muža mu opísala - následne I. so svojim kamarátom takého muža stretli, ten však nemal pri sebe žiadnu kabelku, jej krádež poprel. Službukonajúci policajt vypočúvajúci žalobkyňu uviedol, že táto bola v čase oznámenia skutku „značne pod vplyvom alkoholu, čo bolo cítiť z jej dych ... nevedela zreteľne a súvislo komunikovať“; pri jej vyťažovaní boli zistené viaceré nezrovnalosti (napr. ohľadom obsahu kabelky, krádeže občianskeho preukazu - ktorý však mala nahlásený ako stratený, opisu údajného páchateľa - mal byť čiernej pleti a pod.).

Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 4.3.2013 uviedla že dňa 22.5.2010 bola na návšteve u jej bývalého manžela (ktorý nemôže chodiť), a ktorý ju požiadal aby mu išla kúpiť cigarety - odišla preto do pohostinstva v blízkosti, kde sa zdržala približne 10 minút; následne mladí muži od ktorých si išla vypýtať zápalky sa obnažili od pása dole, na čo žalobkyňa okamžite odišla z pohostinstva. Pri odchode ju dvaja z mužov chytili, pričom jeden z nich bol žalovaný. Žalovaný jej následne na ceste z pohostinstva strhol z ramena kabelku, čo sa stalo skoro pred domom v ktorom býva bývalý manžel žalobkyne - v tom momente bola žalobkyňa zľaknutá (preto nekričala), o udalosti hneď povedala bývalému manželovi, ktorý ju poslal na políciu. Na polícii žalobkyňa žalovaného identifikovala z obrázkov ktoré jej predložili policajti (mali sa vyjadriť že takýto skutok žalovaný spravil už viackrát). Na druhý deň žalobkyňa spolu so synom a bývalým manželom išla do bydliska žalovaného, ktorého spoznala - žalovaný zapieral spáchanie uvedeného skutku.

Na otázky sudcu žalobkyňa uviedla že incident nevidela žiadna iná osoba, nakoľko k udalosti prišlo niečo po 10-tej večer. Žalovaného chytil syn žalobkyne s kamarátom, žalovaný bol opitý, vykrikoval „že hľadá nejakú blondínu“, podľa žalovanej sa pravdepodobne synovi priznal, že jej zobral kabelku. Prázdnu kabelku na druhý deň ráno našiel syn žalobkyne, bola pohodená v blízkosti bydliska žalovaného. V kabelke mala myť žalobkyňa 150,00 € v hotovosti (čo nevie preukázať), ďalej zlaté hodinky po matke ktoré mali „vysokú hodnotu“ (preukázať že ich mala nevie, v kabelke ich mala preto, lebo bol pokazený remienok), ďalej okuliare v hodnote okolo 50,00 € (preukázať túto skutočnosť nevie), ďalej potraviny „v nízkej hodnote“ (čo nevie preukázať).

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 4.3.2013 uviedol že v čase ktorý uvádza žalobkyňa bol v pohostinstve so známymi - žalobkyňa si sadla k ich stolu, vyfajčila cigaretu a odišla. Žalovaný sa v bare zdržal ešte minimálne pol hodinu - keď odchádzal domov, na ceste k jeho bydlisku k nemu pristúpili dvaja muži, ktorí ho obvinili že okradol žalobkyňu, a žiadali od neho aby im ukázal vrecká a povedal meno, čo žalovaný aj spravil. Následne uvedení muži povedali, že keďže žalovaný nemá pri sebe žiadne veci ktoré by mu nepatrili, že to asi nebol on; žalovaný odišiel domov. Na druhý deň ráno prišla žalobkyňa spolu s ďalšími tromi mužmi k nemu domov, opätovne obvinili žalovaného že ju okradol, čo žalovaný poprel. Následne bol žalovaný vypočúvaný na polícii ktorá vec postúpila obvodnému úradu; bol tiež na obvodnom úrade, ktorý vec uzavrel tak, že žalovaný nie je vinný a povinný platiť žalobkyni náhradu škody.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s predloženými a zhromaždenými listinnými dôkazmi, oboznámením sa so spisom Obvodného úradu Trnava č. Pr. Č. 994/2010, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa bola dňa 21.5.2010, resp. 22.5.2010 v nočných hodinách v pohostinstve U. na sídlisku O., kde v tom čase bol aj žalovaný.

Žalobkyňa oznámila na príslušnom OO PZ dňa 22.5.2010 v skorých ranných hodinách krádež kabelky, ktorú mal spôsobiť žalovaný - v čase podania oznámenia bola žalobkyňa podľa službu konajúceho policajta silne pod vplyvom alkoholických nápojov.

Orgány PZ SR ani ObÚ Trnava (ktorý prejednával vec v priestupkovom konaní) nedospeli pre nedostatok dôkazov k záveru, že sa skutok tak ako ho popisovala žalobkyňa stal, t.j. že by jej žalovaný odcudzil kabelku a spôsobil jej tým škodu.

Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody vo výške 300,00 €, ktorá jej mala vzniknúť odcudzením kabelky

- žalobkyňa nevedela preukázať obsah kabelky, t.j. škodu a jej výšku.

Žalovaná žiadala vykonať ďalší dôkaz - výsluch svedkov I. (syn žalobkyne) a jeho kamaráta S.“ (priezvisko žalobkyňa nepozná), ktorí mali žalovaného po krádeži chytiť; tento dôkaz súd nevykonal, nakoľko dovtedajšie dokazovanie ohľadom skutkového stavu bolo vykonané podľa názoru súdu v dostatočnom rozsahu, okrem toho I. bol vypočutý orgánmi OO PZ, a jeho výpoveď pre skutkové posúdenie veci nemala žiadny relevantný význam, pričom ani jeho výsluch (resp. výsluch jeho kamaráta ktorý mal byť s ním) pred súdom by nepriniesol žiadne nové informácie, preto vykonanie navrhnutého dôkazu sa súdu javí ako nadbytočné a nehospodárne - iba súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná (, ods. 1 ), nie je teda povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania či ich zástupcami.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , ods. 1, prvá veta účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa , ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa R 55/1971 (s. 51): Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

Podľa R 27/1977 (s. 118 ods. 4 a str. 119 ods. 1 a 2) - analogicky: Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Aj keď je teda súd v občianskom súdnom konaní výslovne viazaný len odsudzujúcim rozsudkom vyneseným v trestnom konaní, nemôže ponechať bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že skutok, z ktorého sa vyvodzuje nárok na náhradu škody, sa vôbec nestal, alebo že tento skutok nespáchal žalovaný a pod.

Všeobecná zodpovednosť za škodu vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, jedná sa teda o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti, a to 1) porušenie právnej povinnosti, t.j. existencia protiprávneho úkonu (spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, k porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho čo malo byť v súlade s právom vykonané; uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne

záväzných právnych predpisov a noriem, ktoré mal škodca zachovávať) 2) vznik škody ako majetkovej ujmy (t.j. ujmy ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom), 3) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou (to znamená že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný), 4) zavinenie toho kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, keď protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti spočíva na poškodenom (protiprávnosť totiž zákon nepredpokladá - injuria non praesumitur). Protiprávne konanie teda musí byť poškodeným preukázané, takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.

Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) opäť zaťažuje poškodeného; škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom (peniazmi). Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou, keď príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je zavinenie, čo možno charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ods. 1 a , ods. 1 ), pričom dôkaznú povinnosť môže účastník plniť hneď na začiatku konania, napr. v žalobe, alebo vo vyjadrení k nej, ale tiež mimo týchto procesných úkonov, najmä v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod. Povinnosť označiť dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie - v takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu žalobkyne nie je možné vyhovieť. V danom prípade totiž podľa názoru súdu žalobkyňa vôbec neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala skutočnosti tvrdené v návrhu; nepreukázala splnenie ani jedného predpokladu vzniku škody. Nedokázala preukázať porušenie právnej povinnosti (existenciu protiprávneho úkonu) na strane žalovaného, keď priamych svedkov údajnej krádeže niet, účastníci konania tvrdia opačné skutočnosti, a aj žalobkyňou označení svedkovia (jej syn a jeho kamarát) nepreukázali nijakým spôsobom že by čin opisovaný žalobkyňou (krádež kabelky) spáchal žalovaný. Žalovaná dokonca ani nevedela nijakým spôsobom preukázať že jej škoda -a už vôbec nie v akej výške- vznikla; opísala síce obsah kabelky ktorú jej mal ukradnúť žalovaný, svoje tvrdenia však ani len z časti nedokázala preukázať - z uvedeného potom logicky vyplýva že je nemožné konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu (nebol preukázaný) a vzniknutou škodou (nebola preukázaná), ani zavinenie žalovaného ako osoby ktorá svojím protiprávnym úkonom škodu spôsobila.

O dôkazovej núdzi žalobkyne svedčí tiež konanie na Obvodnom oddelení PZ Trnava, a následne pred Obvodným úradom Trnava sp.zn. Priest.č. 994/2010, v ktorom Rozhodnutím č. Priest. č. 994/10/11258 zo dňa 17.8.2010 bolo konanie o priestupku proti žalovanému zastavené, nakoľko nebolo preukázané že by žalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku, nik zo svedkov nevidel že by žalovaný kabelku odcudzil (tvrdenie žalobkyne tak ostalo nepreukázané konanie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť odporca, nakoľko spáchanie priestupku nebolo preukázané).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k tomu, že žalovanému plne úspešnému v spore nevznikli trovy, resp. o náhradu trov nepožiadal (, ods. 1 ), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3 , podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.