Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-11-1996.pdf
PDF · 72.09 KB
No categories available
13C/11/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľky: Y.. X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom C., B. XX, proti odporcovi: Elektrosvit Nové Zámky, a.s., Nové Zámky, Komárňanská cesta 3, IČO: 00152340, o zaplatenie odstupného, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1514,69 € so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 12.10.1995 do zaplatenia a 60,55 € z titulu náhrady trov konania, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 1514,69 € (pôvodne 45630,--Sk) ako odstupného z dôvodu, že jej pracovný pomer u odporcu skončil dňa 30.9.1995 na základe výpovede, ktorú jej dal odporca podľa § 46 ods. 1 , písm. e/ ZP a preto má nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. Taktiež sa domáhala zaplatenia úroku z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby vyhlásenej NBS ku prvému dňu omeškania.
Odporca s návrhom pokiaľ ide o jeho základ súhlasil, avšak namietal, že navrhovateľke neprináleží odstupné v žalovanej výške, ale nižšie, pretože pri jeho určení je treba podľa nich vychádzať zo základného platu navrhovateľky pred jej nástupom do funkcie personálnej riaditeľky.
Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané, svoju neúčasť ospravedlnila len navrhovateľka, ktorá v deň pojednávania súdu oznámila, že zo zdravotných dôvodov sa na pojednávanie nemôže dostaviť (pojednávanie odročiť nežiadala), odporca svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov.
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/11/1996 -22 z 24.2.1996 návrh navrhovateľky zamietol, keď konštatoval, že navrhovateľka nárok na odstupné nemá, pretože nárok by jej vznikol len vtedy, ak by funkcia personálnej riaditeľky, z ktorej bola odvolaná, bola po jej odvolaní zrušená, k čomu však nedošlo.
Krajský súd v Bratislave uznesením 17Co/210/1996 -30 z 25.6.1996 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a konštatoval, že názor súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľke odstupné nepatrí, je nesprávny, pretože odstupné jej patrí.
Následne bolo konanie prerušené z dôvodu, že odporca bol v konkurznom konaní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
Z výpovedí účastníkov, ako aj z pracovnej zmluvy navrhovateľky s odporcom, mal súd preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu vznikol na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 21.11.1977. V roku 1994 bola navrhovateľka generálnym riaditeľom odporcu menovaná do funkcie personálnej riaditeľky, a to dňom 1.4.1994, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú menovacím dekrétom zo dňa 7.3.1994. Z odvolacieho dekrétu zo dňa 7.6.1995 mal súd ďalej preukázané, že ku dňu 7.6.1995 bola navrhovateľka generálnym riaditeľom odporcu z funkcie personálnej riaditeľky odvolaná.
Z výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že po odvolaní navrhovateľky z funkcie personálnej riaditeľky nevedel odporca ponúknuť navrhovateľke prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii, ktorú skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka aj zástupca odporcu. Tak isto vo výpovedi zo dňa 13.6.1995 je táto skutočnosť uvedená.
Z dôvodu, že odporca nevedel prideliť navrhovateľke prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii, bol daný výpovedný dôvod, podľa § 46 ods. 1 písm. c/ ZP a z tohto dôvodu aj odporca navrhovateľke dňom 13.6.1995 dal výpoveď. Na základe tejto výpovede skončil pracovný pomer navrhovateľky u odporcu ku dňu 30.9.1995.
Podľa § 65 ods. 2 Zákonníka práce (platného v spornom období) uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie, ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Organizácia s pracovníkom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie v organizácii na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak organizácia nemá pre pracovníka takú prácu, alebo pracovník ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c/ , odstupné poskytované pracovníkom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že z výsledkov doteraz vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 21.11.1977. V priebehu tohto pracovného pomeru u navrhovateľky došlo k tej zmene, že bola dňa 1.4.1994 vymenovaná do funkcie personálnej riaditeľky. Dňa 7.6.1995 z tejto funkcie bola odvolaná, ale jej odvolaním pracovný pomer u odporcu neskončil (§ 65 ods. 2 , veta prvá Zákonníka práce ), t.j. bolo povinnosťou odporcu dohodnúť s ňou jej ďalšie pracovné zaradenie v organizácii na inú prácu, ktorá by zodpovedala jej kvalifikácii, prípadne na inú vhodnú prácu. Odporca však situáciu u navrhovateľky riešil výpoveďou podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce , teda jej nadbytočnosťou. Za takéhoto stavu veci podľa ust. § 1 Zákona č. 195/91 Zb. v znení neskorších predpisov, navrhovateľke patrilo odstupné, ktorú okolnosť sám odporca v konaní uznával.
Vychádzajúc z uvedeného je nesporné, že nárok navrhovateľky na vyplatenie odstupného je daný. Pokiaľ ide o jeho výšku, z vykonaného dokazovania (výplatných pások navrhovateľky za kalendárny štvrťrok predchádzajúci skončeniu jej pracovného pomeru) mal súd za preukázané, že jej priemerný mesačný príjem bol 22815,--Kčs (t.j. 757,31 €) a pri nároku na jeho dvojnásobok (ako nároku na odstupné), mala navrhovateľka nárok na zaplatenie 1514,69 € (45630,--Sk) a tento nárok jej súd aj priznal a to vrátane úroku z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby vyhlásenej NBS ku prvému dňu omeškania, pretože je nepochybné, že odporca je s platením peňažného dlhu v omeškaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke v konaní plne úspešnej priznal právo na plnú náhradu trov konania a to zaplateného súdneho poplatku 60,55 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.