Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/96/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: BL O. debt, s.r.o., so sídlom P. XX, X., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený AK Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi T. T., V. L. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu, právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom U. XX, W., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštová 2, Košice, v konaní o zaplatenie sumy 351,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, zo dňa 27. augusta 2012, č.k. -32, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením, v záhlaví identifikovaným uznesením, okresný súd odmietol odpor doručený okresnému súdu dňa 07.06.2012 podaný vedľajším účastníkom na strane odporcu, proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trenčín, č.k. -24 zo dňa 24.04.2012.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že vydaným platobným rozkazom zo dňa 24.04.2012 pod č.k. -24, na základe návrhu navrhovateľa, bola uložená povinnosť odporcovi, do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 351,04 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17,44 eur od 12.03.2009 do zaplatenia, s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,66 eur od 12.04.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 331,94 eur od 12.01.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 103,06 eur, alebo v tej istej lehote podať odpor na okresnom súde. Ďalej uviedol, že po vydaní platobného rozkazu dňa 27.04.2012 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania a to právna pomoc spotrebiteľom. Vedľajšiemu účastníkovi bol následne doručený platobný rozkaz, ktorý prevzal do vlastných rúk dňa 25.05.2012. Vedľajší účastník dňa 07.06.2012 podal na tamojšom súde odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu. Okresný súd za použitia ust. , odpor podaný vedľajším účastníkom, ako oneskorene podaný odmietol, pretože dospel k záveru, že odvolacia lehota je s poukazom na postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý síce koná vo vlastnom mene, avšak jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis, limitovaná odvolacou lehotou účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje. V tomto prípade však, bol odporcovi doručený do vlastných rúk platobný rozkaz dňa 04.05.2012. Odpor vedľajšieho účastníka bol odoslaný na poštovú prepravu, t.j. bol podaný dňa 07.06.2012, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia rozhodnutia odporcovi, z čoho vyplýva, že bol podaný oneskorene a je teda potrebné ho odmietnuť. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že vedľajší účastník nemôže podať odvolanie, resp. odpor proti vôli účastníka, na strane ktorého vystupuje, pričom v tomto prípade samotný odporca, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupuje, odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, t.j. neprejavil vôľu podať opravný prostriedok, z čoho vyplýva, že ani odpor podaný vedľajším účastníkom, nie je podaný v súlade s vôľou odporcu.

Uznesenie okresného súdu v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol vedľajší účastník. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že podľa jeho názoru prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci, z čoho vyplýva, že uplatnil dôvod odvolania v zmysle .

V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že ako vedľajší účastník vstúpil do konania ešte predtým, ako došlo k jeho právoplatnému skončeniu. neupravuje akékoľvek obmedzenie pre vedľajšieho účastníka vo veci podania odporu proti platobnému rozkazu. Vychádzajúc z ust. má rovnaké práva ako hlavný účastník, preto je toho názoru, že je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu v 15-dňovej lehote, ktorá mu začína rovnako, ako hlavnému účastníkovi, plynúť samostatne až od doručenia platobného rozkazu a uplynie bez ohľadu na to, kedy bol platobný rozkaz doručený spotrebiteľovi, teda v tomto prípade odporcovi. Poukázal na to, že záver prvostupňového súdu by znamenal, že reálne vedľajší účastník nemôže podať odpor včas, ak by mu súd doručoval platobný rozkaz až po uplynutí lehoty hlavného účastníka, na podanie odporu. Rovnako nesúhlasil ani s názorom súdu, že vedľajší účastník podal odpor proti vôli spotrebiteľa, teda odporcu, ktorý takýto odpor proti platobnému rozkazu nepodal. Principiálne podľa neho platí, že nekonanie sa považuje za prejav vôle iba tam, kde zákon s nekonaním takýto prejav vôle spája. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by spájalo nečinnosť účastníka konania s jeho nesúhlasom, s procesným podaním vedľajšieho účastníka. V tomto smere poukázal na to, že súd vôbec nevyzval odporcu, či súhlasí s podaním odporu vedľajšieho účastníka a nepoučil ho, že ak bude súhlasiť s podaným odporom, platobný rozkaz sa zruší. Uviedol, že vnútroštátny súd je na základe zásady lojálnej spolupráce, povinný zabezpečiť právnym subjektom právnu ochranu a to aj prostredníctvom využitia nepriameho účinku práva únie tak, že bude vykladať všetky procesné ustanovenia eurokomformným spôsobom, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z úniového právneho poriadku. Eurokomformný výklad prichádza do úvahy vtedy, ak je vnútroštátny predpis nepresný a necháva súdnemu, alebo správnemu orgánu priestor, na voľnú úvahu. Eurokomformná interpretácia môže tiež často poslúžiť na účely vyplnenia medzery vnútroštátneho právneho predpisu ustanoveniami práva únie. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ zo dňa 14.06.2012 vo veci C-618/10, v ktorom bolo vyslovené, že existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú požadovaný odpor buď z dôvodu mimoriadne krátkej lehoty stanovenej na tento účel, alebo z dôvodu, že ich od výkonu práva na ochranu môžu odradiť trovy spojené so súdnou žalobou, alebo z dôvodu, že nepoznajú, alebo si neuvedomujú rozsah svojich práv. V tejto súvislosti pripomenul, že vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, ktoré vnútroštátne predpisy sa uplatňujú na spor, o ktorom rozhoduje a urobiť všetko, čo je v jeho právomoci, pričom zohľadní vnútroštátne právo, ako celok a uplatní výkladové metódy, ktoré toto právo uznávajú s cieľom zaručiť úplnú účinnosť čl. 6 ods. EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou. Uviedol, že je nesporné, že súd opomenul prihliadnuť na neprijateľné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute a priznal platobným rozkazom navrhovateľovi plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, v súvislosti s čím poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 23.05.2012, ktorým boli vyššie zmienené zmluvné podmienky v obdobnom spotrebiteľskom spore určené za neprijateľné a teda neplatné. Súd zakázal právnemu predchodcovi navrhovateľa, používať a uplatňovať si túto zmluvnú pokutu a tento zákaz vyplýva podľa názoru súdu aj z ust. v spojení s SR.

Navrhovateľ, ani odporca sa písomne k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné, ako vecne správne potvrdiť, podľa .

Ustanovenie umožňuje súdu rozhodnúť o uplatnenom nároku v skrátenom konaní - vydaním platobného rozkazu. Procesnou obranou odporcu, ktorou môže namietať povinnosti uložené v platobnom rozkaze je odpor. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie ( ).

Zákon však určuje predpoklady, aby nastali uvedené účinky odporu. Predovšetkým sa musí odpor podať včas, v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia platobného rozkazu, musí byť odôvodnený vo veci samej a musí ho podať osoba, ktorá je na podanie odporu oprávnená.

Ak nie sú splnené uvedené zákonné predpoklady, súd takýto odpor odmietne ( ).

Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi, alebo odporcovi, zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa , do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva, súd rozhodne len na návrh.

Podľa , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností.

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, alebo je v zmysle ust. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu tak, ako je tomu v preskúmavanej veci. V danom prípade teda vedľajší účastník pomáha odporcovi v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, čo znamená aj za splnenia podmienok uvedených v zákone, môže podať opravný prostriedok, v tomto prípade odpor. Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva, ako postavenia účastníka, na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie je však čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.

V preskúmavanej veci, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu bol platobný rozkaz vydaný okresným súdom dňa 24.04.2012. Po jeho vydaní, t.j. dňa 27.04.2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania na strane odporcu. Následne bol vedľajšiemu účastníkovi doručený platobný rozkaz, ktorý prevzal dňa 25.05.2012. Odpor proti platobnému rozkazu podal vedľajší účastník dňa 07.06.2012. Odporca prevzal platobný rozkaz do vlastných rúk, dňa 04.05.2012. Nasledujúcim dňom, t.j. 05.05.2012 začala odporcovi plynúť zákonná lehota na podanie odporu, ktorej plynutie v rozsahu 15 dní, by skončilo dňom 19.05.2012, keďže však v tento deň bola sobota, najbližším pracovným dňom v danom prípade, ktorým došlo k skončeniu plynutia zákonnej lehoty na podanie odporu bol deň 21.05.2012. Odpor vedľajšieho účastníka bol odoslaný na poštovú prepravu, t.j. bol podaný dňa 07.06.2012, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odporu, plynúcej od doručenia rozhodnutia odporcovi, ako účastníkovi konania.

Vychádzajúc teda zo záveru, že plynutie lehoty na podanie odporu vedľajším účastníkom, je znením veta prvá procesne spojené s plynutím lehoty u účastníka, na ktorého strane sa chcel konania zúčastniť, teda je limitované odvolacou lehotou účastníka, je napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ktorým za použitia odpor vedľajšieho účastníka, ako oneskorene podaný zamietol, vecne správne a preto ho odvolací súd za použitia potvrdil.

Bezpredmetná je námietka vedľajšieho účastníka, že záver prvostupňového súdu by znamenal, že reálne vedľajší účastník nemôže podať odpor včas, ak by mu súd doručoval platobný rozkaz, až po uplynutí lehoty hlavného účastníka, na podanie odporu.

K procesným právam účastníka konania nepochybne patrí aj právo na doručenie rozhodnutí, ako aj iných úkonov súdu, u ktorých to ukladá , alebo iný zákon. Ak toto právo bolo zákonným spôsobom uspokojené, t. j. účastník mal rozhodnutie súdu riadne doručené, zo žiadneho ustanovenia ani iného zákona nevyplýva, že by účastník konania mohol požadovať opakované doručenie už raz riadne

doručeného súdneho rozhodnutia. Pokiaľ by v deň oznámenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania, mal odporca, platobný rozkaz riadne doručený ,mal by už len oprávnenie, ktoré by mu vyplývalo z a to, že by mohol podať len odpor. V čase po doručení platobného rozkazu, by odporca už nemal právo na jeho opätovné doručenie, lebo toto rozhodnutie súdu prvého stupňa mu už doručené bolo. Vedľajší účastník v lehote na podanie odporu, by síce procesne platným spôsobom vstúpil do konania, nemal by však právo na doručenie platobného rozkazu, ale tiež len právo na podanie odporu, t. j. mal by len to právo, ktoré by mohol využiť odporca, do konca lehoty na podanie odporu. K tomu odvolací súd dodáva, že aj keby súd prvého stupňa doručil za tejto situácie, platobný rozkaz vedľajšiemu účastníkovi, išlo by už len o informovanie tohto vedľajšieho účastníka o jeho forme a obsahu, bez toho, aby vedľajšiemu účastníkovi plynula nová lehota na podanie odporu, keďže jej plynutie je znením prvá veta procesne spojené s plynutím lehoty u účastníka, na ktorého strane sa chcel zúčastniť konania. Kvôli úplnosti odvolací súd dodáva, že právo na doručenie platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi vznikne len v prípade, ak by do konania vstúpil pred vydaním platobného rozkazu, alebo po jeho vydaní, ale pred jeho doručením odporcovi, ako tomu bolo v tomto prípade. V takomto prípade ešte stále totiž existovalo právo odporcu, na riadne doručenie platobného rozkazu.

Rovnako správne okresný súd ustálil, že vedľajší účastník nemôže podať odvolanie, ani odpor proti vôli účastníka, na strane ktorého vystupuje. Z uvedeného však vyvodil nesprávny záver, že odpor nebol podaný vedľajším účastníkom v súlade s vôľou odporcu, pretože samotný odporca, odpor v zákonnej lehote nepodal, t.j. neprejavil vôľu podať opravný prostriedok. Keďže však tento záver okresného súdu je bezvýznamný vo vzťahu k zákonného dôvodu, pre ktorý bol odpor vedľajšieho účastníka odmietnutý (t.j. ako oneskorene podaný), a nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, čo do jeho výroku, odvolací súd považuje za potrebné k uvedenému uviesť len nasledovné:

Vedľajší účastník môže podať odpor, odvolanie, či dovolanie aj vtedy, ak takýto opravný prostriedok podal účastník, na strane ktorého vystupuje. Ak tento opravný prostriedok podá len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník v tomto prípade odporca, s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, ak účastník odmietne dať súhlas k podanému opravnému prostriedku, je tento opravný prostriedok vedľajšieho účastníka, bez tohto súhlasu právne neúčinný. Z uvedeného teda vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na procesnej strane ktorého vystupuje. Z tejto dikcie však nemožno jednoznačne vyvodiť, že samotná skutočnosť, že odporca sám nepodal odpor proti platobnému rozkazu znamená, že vyslovil svoj nesúhlas s tým, aby takýto opravný prostriedok podal vedľajší účastník. Rovnako nemožno jednoznačne vyvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým by hlavný účastník aj nesúhlasil, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia „posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností“. Z tohto vyplýva, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým prípadne nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade musí súd zvážiť, či takýto úkon vykoná a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka. Pokiaľ by aj v tomto prípade vedľajší účastník podal odpor v zákonom stanovenej lehote a nie oneskorene, nepochybne by tu bolo na mieste skúmať, či odporca, ako hlavný účastník, prejavil súhlas s prejavom vôle, podaním odporu, vedľajším účastníkom, a to vyzvať odporcu na zistenie jeho stanoviska v tejto veci. Vzhľadom k tomu, že odpor bol zo strany vedľajšieho účastníka podaný oneskorene, nebol dôvod na skúmanie, či odporca, ako hlavný účastník s týmto prejavom vôle vedľajšieho účastníka súhlasí.

Za tohto stavu, neobstojí ani námietka vedľajšieho účastníka, že týmto postupom prvostupňového súdu mu bolo odňaté právo konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom, sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

O takýto prípade v preskúmavanej veci nejde, a to ani vo vzťahu k odporcovi, ani vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu v konaní na strane odporcu. Odporcovi, ako hlavnému účastníkovi, bol preukázateľne v súlade so zákonom, doručený vydaný platobný rozkaz do vlastných rúk a to dňa 04.05.2012. Predmetný platobný rozkaz obsahoval poučenie vo veci následkov nepodania odporu v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, ako aj následkov pre prípad, že takýto odpor s odôvodnením nebude podaný, t.j. že má účinky právoplatného rozsudku ( ), a že pre prípad, ak bude odpor podaný okrem iného aj oneskorene, súd tento uznesením odmietne ( ). Podať opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu, patrí medzi práva účastníka konania a nie medzi jeho povinnosti. Pokiaľ teda odpor proti vydanému platobnému rozkazu odporca nepodal v zákonom stanovenej lehote, znamená to, že toto svoje právo, priznané mu zákonom, nevyužil, v dôsledku čoho má predmetný vydaný platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku a to bez ohľadu na to, že v danom prípade, nepochybne predmetom konania medzi účastníkmi, bol spotrebiteľský vzťah. Keďže ako už bolo vyššie uvedené, lehota na podanie odporu v tomto prípade zo strany vedľajšieho účastníka, je limitovaná lehotou odporcu, ako hlavného účastníka a v rámci plynutia tejto lehoty, vedľajší účastník opravný prostriedok nepodal, tento podal až po uplynutí odvolacej lehoty, kedy v súlade s platnými právnymi predpismi, okresnému súdu nezostávalo nič iné, len tento ako oneskorene podaný odmietnuť, rozhodne za tejto situácie nedošlo vo vzťahu k odporcovi, ani k vedľajšiemu účastníkovi, k porušeniu ich práv, spočívajúcich v odňatí možnosti konať pred súdom.

S poukazom na správnosť záveru prvostupňového súdu vo veci oneskorene podaného odporu zo strany vedľajšieho účastníka, sa odvolací súd ďalšími skutkovými dôvodmi odvolania nezoberal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.