Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-830-2009.pdf
PDF · 72.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/830/2009
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, pod EX 5868/2009 na návrh oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Mamateyova 17, Bratislava povinnému S-FLOW-MOLE s.r.o. Gelnica v likvidácii, Hlavná 146, Gelnica, IČO: 31699201, pre vymoženie sumy 1295,17 eur s prísl. takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1300,17 eur a trov exekúcie. Tunajší súd vydal dňa 13.11.2009 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, na základe exekučného titulu PV 801/02738/2009 zo dňa 3.6.2009, vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Košiciach.
Súdny exekútor predložil súdu podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 1, 2 OZ právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
- 2 -
Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I mal súd preukázané, že právnym dôvodom výmazu povinného bolo ukončenie likvidácie. Dňa 30.32010 došlo k dobrovoľnému výmazu povinného. Vzhľadom k vyššie uvedenému zákonnému ustanoveniu a s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, stratil teda spôsobilosť byť účastníkom konania, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Z cit. § 203 ods. 1 EP vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie súd môže oprávnenému uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, ale len vtedy, ak sú preto splnené súčasne dve podmienky, a to že ide o trovy, ktoré oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, či oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri náležitej starostlivosti predvídať zánik povinného, čo je neodstrániteľnou podmienkou konania a v exekučnom konaní, preto nie je možné s ním ďalej pokračovať, a teda bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie citovaných ustanovení.
Treba uviesť, že z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanovení práva procesného a nie práva hmotného, preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba preto rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže výmazu povinného z obchodného registra
predchádzala likvidácia spoločnosti, a teda nedošlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie, nemožno hovoriť o tom, že dôvodom zániku
-3 -
povinného bola nemajetnosť. Z uvedeného dôvodu nie je možné zaviazať oprávneného uhradiť trovy exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Dôvod zastavenia exekúcie sa musí premietnuť do výroku o trovách exekúcie. Jediným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je zánik povinného. Na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 alebo 2 Exekučného poriadku nie sú splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský
súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.