Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/111/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému T. G. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 19. 9. 2012 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 4. marca 2013 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému T. G., nar. XX. XX. XXXX v Košiciach - Šaci, bytom P., P., V. č. 43/180

u k l a d á

podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

18 (osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 22. 5. 2010 o 19.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Fiat Tipo, EČ : KS XXX CE po štátnej ceste III/068 021 v smere od obce Čaňa na obec Geča v okrese Košice - okolie nedovolenou a neprimeranou rýchlosťou v rozmedzí od 110,9 do 114,7 km/hod., v dôsledku čoho pri prejazde miernej pravotočivej zákruty nezvládol vedenie vozidla, v bočnom šmyku sa s ním dostal vpravo mimo vozovku na trávnatý porast, kde narazil do hlineného valu, odkiaľ bolo vozidlo vymrštené nad okolitý terén do rotácie okolo svojej pozdĺžnej osi, pričom zasiahlo chodcov idúcich po betónovom chodníku,

nachádzajúcom sa na trávnatom poraste rovnobežne s cestou a následne dopadlo na strešnú časť. Pri dopravnej nehode utrpela chodkyňa G. P. ťažké poranenia, ktorým na mieste podľahla a chodec G. H. utrpel ťažké poranenia - polytraumu, pomliaždenie mozgu s krvácaním do čelovo - temenného laloka mozgu vpravo, tržnozmliaždenú ranu so skalpáciou hlavy v pravej čelovo-temennej oblasti, zlomeninu spánkovej a čuchovej kosti obojstranne, zlomeninu oblúka jarmovej kosti, zlomeninu hornej časti očnice vpravo, zlomeninu vnútornej steny očnice vľavo s únikom vzduchu do oblasti oboch očníc, zlomeninu sánky vľavo, zlomeninu zuba č. 32, zlomeninu priečnych výbežkov druhého a tretieho hrudného stavca, zlomeninu lonovej kosti vpravo a pomliaždenie pľúc obojstranne, vyžadujúce si liečenie v trvaní 3 až 6 mesiacov.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 40 mesiacov.

Poškodeného G. H., nar. 6. 8. XXXX, bytom B. č. XXX/XX, R., zastúpeného splnomocnencom Y.. L. V., advokátom AK so sídlom R. č. XX, Košice podľa odkázal s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré aj následne, prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil. Poukázal na to, že okresný súd po vrátení veci krajským súdom nesplnil jeho pokyn na doplnenie dokazovania, nakoľko nevzal do úvahy výnimočnosť obžalovaného, ktorý do spáchania skutku žil vysoko usporiadaným životom, bol najlepším pracovníkom vo firme, je vzorným manželom, otcom a že sa za neho zaručila obec. Opätovne poukázal na to, že sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Uviedol, že nepodmienečný trest odňatia slobody môže zničiť jeho rodinu, nakoľko si na výstavbu rodinného domu zobrali úver, jeho manželka nepracuje a žijú len vďaka podpore ich rodičov.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd podľa zrušil napadnutý výrok o treste a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody s maximálnou skúšobnou dobou.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný zotrval na dôvodoch svojho odvolania a navrhol, aby krajský súd rozhodol v zmysle jeho petitu.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Poškodená na verejnom zasadnutí uviedla, že jedno ospravedlnenie je strašne málo a človek, ktorý myslí na samovraždu, tak nevyzerá. Nikto si nevie predstaviť ten pocit, keď sa dieťa nevráti domov.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že krajský súd už v predmetnej veci konal, keď uznesením č. k. -225 zo dňa 4. 6. 2012 podľa zrušil rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vec podľa vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, najmä, aby riadne zistil všetky skutočnosti potrebné pre individualizáciu trestu, tieto vyhodnotil a zvážil, aký majú význam pre druh a výmeru trestu, resp. či sú takého charakteru, že umožňujú aplikáciu Tr. zák.

Okresný súd po vrátení veci vykonal dokazovanie, ktoré bolo predmetom odvolacieho konania, doplnil dokazovanie vyžiadaním odpisu z registra trestov, charakteristiky obžalovaného z obce a prečítaním stanoviska nemocnice pre obvinených a odsúdených, na podklade ktorých dospel k rovnakému záveru ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, že vzhľadom na okolnosti prípadu (prekročenie rýchlosti o viac ako 20 km/hod. tesne pred obcou) a následok činu (smrť dieťaťa a ťažká ujma na zdraví druhého) nie je možné podmienečne odložiť obžalovanému výkon trestu odňatia slobody, aj keď doposiaľ žil usporiadaným životom. Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (výroku o treste), proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že uložený

trest nie je primeraný osobe a pomerom obžalovaného, preto ho podľa zrušil a v ďalšom uvádza nasledovné.

Podľa § 149 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním činu riadny život a podľa písm. l/ tohto zákonného ustanovenia, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa odseku 8 tohto zákonného ustanovenia zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pomery páchateľa sú okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, pričom ide o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ide o aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste, napríklad majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a pod.

Z obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaný žije usporiadaným spôsobom života, nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku, práve naopak, vykonáva dobrovoľne verejnoprospešné práce a je ochotný kedykoľvek pomôcť. Rímskokatolícky farský úrad vo Valalikoch prevzal záruku za nápravu obžalovaného, pretože ho poznajú ako svedomitého, čestného a pracovitého človeka a sú presvedčení o tom, že ich dôveru nesklame. Navyše obžalovaný sa oženil, založil si rodinu, má maloleté dieťa, svojpomocne si postavil dom, na ktorý si zobral úver.

Všetky tieto okolnosti v súhrne, týkajúce sa pomerov obžalovaného sú podľa názoru krajského súdu dostatočnými na prijatie záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom pre prečin usmrtenia (2 až 5 rokov) by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Krajský súd dospel k záveru, že primeranejším pre obžalovaného je trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov a že aj trest v takomto trvaní postačuje na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu.

Práve okolnosti prípadu (nezvládnutá technika jazdy a nezvládnutie riadenia vozidla, prekročenie rýchlosti minimálne o 20 km/hod. v blízkosti obce, ustálenie obžalovaného ako jediného vinníka nehody) a následok činu (smrť dieťaťa a ťažká ujma na zdraví druhého z nich, naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu usmrtenia) však boli v preskúmanom prípade tak závažnými a vybočujúcimi z rámca prípadov, kde boli súdmi podmienečne odkladané tresty odňatia slobody, že aj podľa názoru krajského súdu neodôvodňujú iný ako nepodmienečný spôsob jeho výkonu.

Zo stanoviska nemocnice pre obvinených a odsúdených je zrejmé, že obžalovaný je schopný výkonu trestu odňatia slobody a že mu v prípade potreby vedia poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť.

V odvolacom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , na ktoré obžalovaný poukazoval v odvolaní sa totiž bez ďalšieho ukazovalo, že pre svoj zlý duševný stav nebude schopný výkonu trestu odňatia slobody a práve overenie tejto skutočnosti bol jedným z dôvodov zrušenia pôvodného výroku o treste.

Krajský súd nenaznačoval okresnému súdu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody tak, ako sa domnieval obžalovaný, len zdôrazňoval potrebu podrobnejšieho rozboru pomerov obžalovaného vo vzťahu k možnosti podmienečného odkladu výkonu trestu rešpektujúc , na ktorý vo svojom uznesení priamo poukazoval (z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, t. zn. - prečo neuložil podmienečný trest odňatia slobody).

Ani krajský súd pri rozhodovaní o spôsobe výkonu trestu nepresvedčilo tvrdenie obžalovaného, že sa mu v prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody rozpadne rodina, ani že jeho manželka nebude zvládať splácať splátky úverov za ich novopostavený dom a vyživovať maloleté dieťa, pretože obžalovaný sa na možnosť nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody mal možnosť pripraviť po finančnej a duševnej stránke minimálne už od spáchania skutku, t. j. takmer 3 roky a usporiadať si svoje pomery tak, aby bola jeho rodina výkonom trestu odňatia slobody čo najmenej dotknutá.

Krajský súd oceňuje dobrovoľné aktivity obžalovaného v obci a na fare, ktoré ho v konečnom dôsledku aj viedli k mimoriadnemu zníženiu trestu oproti iným prípadom, kde boli ukladané tresty odňatia slobody v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe, no zároveň dodáva, že nemôžu vymazať okolnosti prípadu, ktoré svojou závažnosťou prevážili práve jeho usporiadané pomery.

Trest má totiž podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. zároveň odrádzať iných od páchania podobnej trestnej činnosti, čomu by sa iba v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu za vyššie popísaných okolností týkajúcich sa spáchania činu a jeho následkov nedalo zadosť.

Krajský súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a trest ukladal v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby upravenej v § 149 ods. 2 Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa svojím konaním dopustil dvoch trestných činov a prečin usmrtenia je prísnejšie trestaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných 10-tich rokov pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Nakoľko obžalovaný nebol súdne trestaný a nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody krajský súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľa dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil skutku v súvislosti s vedením motorového vozidla v oblasti dopravy, krajský súd považoval za primerané uložiť mu trest zákazu činnosti viesť osobné motorové vozidlo každého druhu v polovici trestnej sadzby v trvaní 40 mesiacov, pri zohľadnení jeho pracovnej charakteristiky, ktorý považuje z hľadiska individuálnej prevencie, ako aj z hľadiska generálnej prevencie za postačujúci na nápravu obžalovaného.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.