Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-86-2011.pdf
PDF · 73.71 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/86/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. marca 2013 prejednal odvolanie obžalovaných
1) F. Z.
nar. XX.XX.XXXX v K. K., trvale bytom B. nad B., ul. C. a F. č. XXXX/XX, t.č. bytom J. č. XXX,
2) X. Z.
nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B. nad B., ul. C. a F. č. XXXX/XX, t.č. bytom J. č. XXX,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou č.k. 2T/104/2008-240 zo dňa 11.05.2011 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní F. Z. a X. Z. podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o b o d z u j ú spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou č. Pv 316/08-10 zo dňa 12.06.2008 pre skutok, ktorého sa dopustili tak, že v čase od 31.01.2008 do konca marca 2008 neoprávnene bránili F. F. užívať nehnuteľnosť a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území B. nad B., zapísaný v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu Trenčín, Správa katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XXX, slúžiaci na podnikanie, ktorého je výlučným vlastníkom a robili tak napriek tomu, že na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. BN-4C/149/2003-183 zo dňa 24.04.2006, ktorý potvrdil Krajský súd v Trenčíne rozsudkom 17Co/178/2007-253 zo dňa 05.12.2007, právoplatným 31.01.2008 boli povinní vypratať predmetnú nehnuteľnosť, čo však nevykonali, na čo F. F. spolu s otcom T. F. túto uzamkli šiestimi visiacimi zámkami, z ktorých však F. Z. dňa 06.03.2008 štyri odstránil, čím podľa odborného vyjadrenia spôsobil T. F. škodu vo výške 250,- Sk a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 218 ods. 2 Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodení F.l F. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. č. XXX a T. F. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. č. XXX s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. 2T/104/2008 zo dňa 11.05.2011 boli obvinení F. Z. a X. Z. uznaní vinnými z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 218 ods. 2 Tr. zák. pre skutok, ktorého sa dopustili tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Boli za to obaja odsúdení podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu jedného roka. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodených F. F. a T. F. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaniami oboch obžalovaných. Odvolania smerovali proti výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania poukazovali na to, že svojím právnym zástupcom neboli informovaní o tom, že v civilnom konaní o vypratanie nehnuteľností boli zaviazaní túto vypratať a ani im tento rozsudok nebol doručený. V čase, keď malo dôjsť k svojvoľnému používaniu týchto nehnuteľností sa považovali za ich vlastníkov, pretože tieto riadne kúpili na základe kúpnej zmluvy a zaplatili aj dohodnutú kúpnu cenu. O nehnuteľnosti prišli na základe podvodu s úverovým prísľubom zo strany F., a preto v tejto veci sa skôr považujú za poškodených a nie za páchateľov trestného činu. Žiadali preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a ich spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.
Keďže odvolanie bolo podané včas a osobami oprávnenými, krajský súd podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, na základe ktorých mal skutkový stav preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Následne však podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa pochybil pri rozhodovaní v tom smere, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a následne oboch obžalovaných uznal vinným z uvedeného prečinu a uložil im tresty. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že ohľadne predmetnej nehnuteľnosti bolo vydané rozhodnutie o povinnosti obvinených túto vypratať a že o tejto skutočnosti sa obvinení dozvedeli najneskôr dňa 11.03.2008, kedy bola obvinená X. Z. na Okresnom súde v Trenčíne naštudovať predmetný občiansko-právny spis a toho istého dňa podali na súd žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Na druhej strane však ani zo strany poškodených F. nebol tento rozsudok súdu v plnom rozsahu akceptovaný, pretože títo boli zaviazaní obvineným vyplatiť spoločne a nerozdielne sumu 620.000,- Sk, oproti povinnosti obvinených zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenému sumu 801.909,- Sk, ako aj nahradenie trov konania. Následne vec prešla odvolacím súdom a vo veci bolo rozhodnuté o povinnosti vypratať predmetnú nehnuteľnosť, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2008. a boli zrušené povinnosti o zaplatení predmetných súm. Obvinení sa v tejto veci naďalej cítia poškodenými, nakoľko v predmetnom občiansko-právnom spore nebolo zohľadnené, že poškodeným platili nájom spočiatku 5.000,- Sk mesačne, potom 10.000,- Sk a následne 15.000,- Sk mesačne a neboli im vyplatené, resp. vrátené poškodenými F. výdavky na rekonštrukciu domu. Je teda jednoznačné, že konanie obvinených spočívajúce v tom, že odo dňa 31.01.2008 do 06.03.2008 odmietali vypratať predmetnú nehnuteľnosť, súviselo s horeuvedeným občiansko-právnym sporom, v ktorom sa cítili poškodení. Toto bol základný motív ich konania, ktorý však podľa názoru krajského súdu, vzhľadom aj na spôsob vykonania činu a jeho následky, podstatne znižuje mieru závažnosti ich konania tak, že bolo namieste z hľadiska ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. posudzovať ich konanie iba ako príslušný priestupok.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaných F. Z. a X. Z. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom a vzhľadom na uplynutie času neprichádzalo do úvahy postúpenie veci na vybavenie ako priestupku.
Keďže došlo k oslobodeniu obžalovaných, následne musel odvolací súd, pokiaľ sa týka poškodených F., postupovať v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. a týchto s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.
Z takto uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.