Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-135-2009.pdf
PDF · 99.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/135/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľov: l) K. X., I.. X.X.XXXX, Z. B., V. XXXX/XX, 2) F. B., I.. XX.X.XXXX, Z. B., Y.. M. XXXX/XX, 3) N. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. - W., F. XX, 4) V. J., I.. XX.X.XXXX, Z. K., K. XXX, 5) W. L., I.. XX.X.XXXX, Z. B., B. XXXX/XX, 6) B. J., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. M., Š. XXX, 7) B. L., I.. XX.X.XXXX, B., B. XXXX/ XX, 8) W. L., I.. XX.X.XXXX, Z. B., B. XXXX/XX, 9) V. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., M. XXX, všetci pr. zast. JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom AK Poprad, proti odporkyni W. Y., L.. L., I.. XX.X.XXXX, Z. Z.- X.Z., N. XXXX/XX, pr. zast. JUDr. Jozefom Olejárom, advokátom v Poprade, o vypratanie nehnuteľnosti s prísl. takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že do dedičstva po nebohej H.R. L., L.. Š., nar. X.X.XXXX, zomrelej dňa X.X.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel 14/16 bytu číslu XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX, na ulici B. O. B., zapísaný na Správe katastra Poprad, pre obec Poprad, k.ú. Poprad, na Y. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu 7028/450162 k pozemkom KNC parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 374 m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 374 m2, zapísaným na LV č. XXXX, obec Poprad, k.ú. Poprad. Súd u r č u j e, že do dedičstva po zomrelej H. L., I.. X.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre obec a k.ú. Stará Lesná na Správe katastra Kežmarok a to: parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 2.619 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 2.283 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 561 m 2, parc .č. XXX/X - orná pôda o výmere 544 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 2.073 m 2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 2.703 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 5.383 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 7.250 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 6.936 m2, parc. č. 1238/1 - orná pôda o výmere 6.658 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.346 m2, parc. č. č.XXXX/X - orná pôda o výmere 1.461 m2, parc. Č..XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 1.605 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1.831 m2, parc. č. 1XXX - orná pôda o výmere 4.158 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1.439 m2, parc. č. XXX4 - orná pôda o výmere 1.236 m2, parc. č. XXXX
- trvalé trávne porasty o výmere 4.304 m2, parc. č. 2060/1 - orná pôda o výmere 4.548 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 91 m2, parc. č. 2061/1 - orná pôda o výmere 92 m2, parc. č. XXXX/X
- orná pôda o výmere 5.103 m2, parc. č. 2062/1 - orná pôda o výmere 5.014 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 90 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.647 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.747 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1.576 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1.802 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 4.719 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.574 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.431 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.289 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.255 m2, parc. č. 2585 - orná pôda o výmere 2.126 m2, parc. č. XXXX /. - trvalé trávne porasty o výmere 1.998 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1.772 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 1.698 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 1.520 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2.723 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2.516 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 2.234 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 3.278 m2.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 25.8.2009 sa pôvodná navrhovateľka H. L. domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude odporkyni uložená povinnosť vypratať byt č.XX, nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu v Poprade na ulici B. súp. č. XXXX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a taktiež nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre obec a k.ú. Stará Lesná. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že dňa 9.5.2007 pôvodná navrhovateľka uzavrela s odporkyňou vo forme notárskej zápisnice darovaciu zmluvu na vyššie uvedené nehnuteľnosti, avšak podmienkou uzavretia darovacej zmluvy mala byť dohoda účastníkov o tom, že navrhovateľka bude naďalej mať právo doživotného užívania bytu. Pred uzavretím zmluvy asi dva roky po smrti manžela pôvodnej navrhovateľky, otca odporkyne, začala navrhovateľka odporkyňu navštevovať, nosiť jej darčeky a po skončení dedičského konania po svojom nebohom otcovi vo februári roku 2006 mala odporkyňa dať výpoveď z pracovného pomeru, odísť do predčasného dôchodku a nasťahovať sa do bytu k pôvodnej navrhovateľke. Po prevode vlastníckeho práva k bytu mala odporkyňa pôvodnú navrhovateľku žiadať, aby taktiež previedla vlastnícke právo k pozemkom, zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. Stará Lesná, a to s odôvodnením, že pôvodná navrhovateľka pôdu neužíva, prebieha výkup uvedenej pôdy a odporkyňa vybaví prípadný predaj pôdy lepšie. Podľa tvrdenia pôvodnej navrhovateľky sa po uzavretí darovacích zmlúv vzájomný vzťah pôvodných účastníčok zmenil s tým, že odporkyňa začala pôvodnej navrhovateľke vybavovať lekárske vyšetrenia s vyjadrením, že nemôže ostať v byte sama a že musí odísť do domova dôchodcov. Pôvodná navrhovateľka týmto postupom trpela a uvedené konanie odporkyne považovala za porušenie dobrých mravov, v dôsledku čoho žiadala o vrátenie daru, teda všetkých nehnuteľností, vlastnícke právo ku ktorým na ňu previedla.
Odporkyňa s k podanému návrhu písomne nevyjadrila.
Rozsudkom zo dňa 13.12.2010 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Po odvolaní podanom odporkyňou Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 11.10.2011 rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu sa súd I. stupňa mal opätovne zaoberať splnením podmienok pre vrátenie daru. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi - lekárskymi správami a pripojeným spisom Obvodného úradu v Poprade č.k. B..XXXX/X/XLP, z čoho zistil tento skutkový stav:
Pôvodná navrhovateľka sa domáhala podaným návrhom vrátenia daru, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a k. ú. Stará Lesná, ako aj bytu č. XX na 7. poschodí obytného domu v Poprade na ulici Partizánskej súp. č. 3264 a prináležiaceho spolu-vlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Dôvodom pre vrátenie daru je skutočnosť, že napriek dohode pôvodnej navrhovateľky s odporkyňou, predmetom ktorej bol záväzok odporkyne poskytnúť pôvodnej navrhovateľke potrebnú opateru a starostlivosť, ako aj záväzku odporkyne ponechať pôvodnú navrhovateľku v predmetnom byte bývať až do smrti, táto mala pôvodnú navrhovateľku nútiť, aby odišla bývať do domova dôchodcov, čo mala pôvodná navrhovateľka odmietať a považovať toto konanie odporkyne za konanie v rozpore s dohodou a dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností prípisom zo dňa 13.8.2009 pôvodný právny zástupca navrhovateľky H. L. vyzval odporkyňu na vrátenie daru, a to z dôvodu nerešpektovania záväzku, uvedeného v čl. VI darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 9.5.2007 vo forme notárskej zápisnice. V uvedenom ustanovení sa obdarovaná Y. L.. L. W. (odporkyňa) zaviazala poskytnúť svojej matke darujúcej H. L. rod. Š. v prípade nemoci a v starobe potrebnú starostlivosť a opateru a ponechať ju v predmetnom byte č. 62 bývať až do jej smrti. V zmysle uvedeného čl. VI uvedený záväzok nie je vecným bremenom, nezaťažuje nehnuteľnosť ale ide o záväzok medzi účastníčkami. Náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti sa zaviazala uhrádzať H. L..
Odporkyňa s vrátením daru nesúhlasila a v písomnom podaní zo dňa 21.8.2009 uviedla, že svoju matku H. L. z bytu nevyháňa, nikdy tak nekonala a nemala úmysel tak konať. Podľa vyjadrenia odporkyne H. L.
zámerne neuviedla, že odporkyňa má vážne zdravotné problémy, v dôsledku čoho odišla do Bratislavy, kde má vytvorené podmienky na pokojný život, cíti sa tam dobre a je šťastná. Podľa vyjadrenia odporkyne sú tvrdenia o tom, že by pôvodnú navrhovateľku nútila byt opustiť nepravdivé. Pôvodná navrhovateľka si mala podať žiadosť o prijatie do domova dôchodcov v septembri roku 2005, v čom jej mala odporkyňa so súhlasom pôvodnej navrhovateľky pomáhať. Uviedla, že dňa 30.6.2009 podpísala čestné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala, že byt, v ktorom toho času bývala pôvodná navrhovateľka po dobu 6 mesiacov nepredá, či neprenajme, aby sa prípadne pôvodná navrhovateľka, pokiaľ by si v domove dôchodcov nezvykla, mala kam vrátiť. Podľa vyjadrenia odporkyne mala pôvodná navrhovateľka domov dôchodcov kontaktovať, i keď s umiestnením do domova dôchodcov nesúhlasila. Dňom 1.4.2006 odporkyňa odišla do predčasného dôchodku, s úmyslom starať sa a opatrovať pôvodnú navrhovateľku, nakoľko len dcéra pôvodnej navrhovateľky a súčasne navrhovateľka v 1. rade K. X.Á. ju chodila navštevovať a ostatné deti o pôvodnú navrhovateľku nejavili záujem. Odporkyňa uviedla, že v čase keď prišla do Popradu, nemala vedomosť o tom, že by bola pôvodná navrhovateľka vlastníčkou nejakých pozemkov, a že jej to oznámila pôvodná navrhovateľka až v júni roku 2006 po prečítaní článku v Podtatranských novinách. Následne teda začala odporkyňa zabezpečovať vrátenie pozemkov, čo si vyžiadalo finančné investície. Podľa vyjadrenia odporkyne mala pôvodná navrhovateľka v úmysle darovacou zmluvou previesť na odporkyňu vlastnícke právo k pozemkom v k.ú. Stará Lesná, pretože jej údajnou túžbou bolo, aby aj jej vnúčatá z majetku niečo mali.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že pôvodná navrhovateľka H. L. darovala odporkyni dňa 9.5.2007 darovacou zmluvou nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že v priebehu konania pôvodná navrhovateľka zomrela, so súhlasom zákonných právnych nástupcov súd v konaní pokračoval s navrhovateľmi.
Podľa § 628 ods. 1 Obč. zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 630 Obč. zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa § 151n ods. 1 Obč. zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Z ust. § 630 Obč. zákonníka vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa cit. ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému.
Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.
Občiansky zákonník a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.
Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Účinky právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru nastávajú jeho doručením obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru, ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu ako prejavu vôle podľa ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že týmto hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Ťažko považovať správania sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním provokuje. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne. V danom prípade považoval za preukázané, že medzi účastníkmi bola v zmysle § 628 ods. 1 Obč. zákonníka platne uzavretá darovacia zmluva, ktorej súčasťou je zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve navrhovateľky bezplatného doživotného užívania predmetu darovania. Na základe tejto zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho podielu pôvodnej navrhovateľky na odporkyňu. Pôvodnej navrhovateľke na základe zmluvy vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, i keď nezapísanému do katastra nehnuteľností, ktorého obsahom je právo bezplatného doživotného užívania predmetnej nehnuteľnosti a súčasne právo na potrebnú starostlivosť a opateru, ktorú jej mala zabezpečiť odporkyňa. Súd je toho názoru, že konania odporkyne vytýkané navrhovateľkou vo výzve na vrátenie daru a v žalobe napĺňajú znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Negatívne správanie sa odporkyne k navrhovateľke, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny vzťah, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto vzťahu nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Pôvodné účastníčky konania si zmluvou dohodli určité práva a určité povinnosti, ktoré obmedzovali vlastnícke právo odporkyne a súčasne zabezpečovali darkyni opateru a možnosť predmet darovania užívať. Odporkyňa bola svoj záväzok zo zmluvy povinná plniť, avšak akým spôsobom mala pôvodná navrhovateľka užívať nehnuteľnosť závisí od nej. Taktiež nebol dohodnutý spôsob zabezpečenia opatery a starostlivosti o darkyňu, čo znamená, že odporkyňa ako povinná mala zabezpečiť oprávnenej pôvodnej navrhovateľke opateru primeranú okolnostiam a zdravotnému stavu. Zachovávanie dobrých mravov
je vecou vzájomnej tolerantnosti účastníkov. Súd konštatuje, že ust. § 630 Občianskeho zákonníka postihuje správanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že vzťahy medzi pôvodnými účastníkmi a ich blízkymi osobami sú dlhšiu dobu problematické a konfliktné, pričom táto konfliktnosť bola obojstranná a vzájomná. Konflikty začali vznikať potom, ako sa navrhovateľka dozvedela, že má nastúpiť do domova dôchodcov, pričom o nástup síce sama požiadala, avšak po zabezpečení si opatery odporkyne nemala v úmysle túto formu starostlivosti využiť. V tomto období už bola odporkyňa výlučným vlastníkom bytu a z tohto titulu aj bola oprávnená nehnuteľnosť užívať a nakladať s ňou podľa svojho uváženia. V konaní síce nebolo preukázané, že by odporkyňa výslovne nerešpektovala právo pôvodnej navrhovateľky na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, avšak je zrejmé, že s ohľadom na pobyt odporkyne mimo Popradu táto pôvodnej navrhovateľke nemohla riadne zabezpečovať starostlivosť a opateru, na ktorú sa v darovacej zmluve zaviazala. Toto správanie sa odporkyne v konečnom dôsledku viedlo k vzájomným konfliktom účastníčok, ktoré presahovali mieru bežných domácich nezhôd. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.
V zmysle uvedených zásad má súd za to, že správanie sa odporkyne voči pôvodnej navrhovateľke bolo porušením zaužívaných pravidiel morálky, dosahuje aj zákonom požadovanú intenzitu. Napriek tomu, že v darovacej zmluve bol dohodnutý záväzok odporkyne opatrovať pôvodnú navrhovateľku a zabezpečovať jej životné potreby, súd zistil, že pôvodná navrhovateľka mala opakovaný nedostatok finančných prostriedkov, v dôsledku čoho mohla byť jej výživa ohrozená. Súd ďalej zistil, že napriek tomu, že zdravotný stav pôvodnej navrhovateľky nebol dobrý, o čom svedčia opakované hospitalizácie, a že odporkyňa deklarovala úmysel starať sa o pôvodnú navrhovateľku a poskytovať jej náležitú opateru, nekonala tak. Taktiež odporkyňa napriek jej záväzku neprihliadala na potreby pôvodnej navrhovateľky, kedy jej stravu mrazila, čo vzhľadom na zdravotný stav pôvodnej navrhovateľky nebola vhodná forma uchovávania potravín, a taktiež s ňou neabsolvovala potrebné plánované zdravotné vyšetrenia, ale jej len obstarávala lieky, čo možno jednoznačne považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd má za to, že pokiaľ ošetrujúci lekári (napr. MUDr. O., MUDr. L.á či MUDr. E.) naplánovali pôvodnej navrhovateľke nevyhnutné vyšetrenia a kontroly, nemôže sa odporkyňa odvolávať na to, že je zdravotnou sestrou, vie čo má robiť, a že zdravotný stav pôvodnej navrhovateľky tieto vyšetrenia nevyžadoval.
Odporkyňa teda do výlučného vlastníctva získala nehnuteľnosti, ale chýba tu reciprocita. V zmluve bol dohodnutý záväzok, odporkyňa okrem morálnych mala vo vzťahu k pôvodnej navrhovateľke povinnosti, ktoré neplnila riadne. Napriek zlému zdravotnému stavu a vyššiemu veku pôvodnej navrhovateľky odporkyňa túto opakovane nechávala samu, bez zabezpečenia potrebnej opatery. V tomto smere je nepochybné, že požadované vrátenie daru nebolo prejavom svojvôle pôvodnej navrhovateľky, ktorej výživa či zdravie boli prístupom odporkyne ohrozené. Konanie odporkyne, vzhľadom na jeho následky, intenzitu a dĺžku trvania možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za splnenú základnú zákonnú podmienku umožňujúcu darcovi domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného v zmysle ustanovenia § 630 Obč. zákonníka. Súd považoval za preukázané, že pôvodnej navrhovateľke vzniklo voči odporkyni právo na vrátenie daru, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.