Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-252-2012.pdf
PDF · 82.26 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/252/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
S. G., J.. XX.X.XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky L. H.Á., J.. X.X.XXXX, trvale bytom S. S., t.č. bytom Č. Š. X/X, I. otca I. G., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom J. X/X, I., mal. dieťa bytom u matky, o zrušenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca I. G., J.. XX.X.XXXX na zrušenie vyživovacej povinnosti na maloletého syna S. G., J.. XX.X.XXXX zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. dieťaťa S. G., J.. XX.X.XXXX sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2012 domáhal, aby súd rozhodol o zrušení jeho vyživovacej povinnosti k mal. synovi, ktorá bola určená vo výške 60,-Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 12 P 149/2010-74 zo dňa 27.8.2010, právoplatným dňom 30.9.2010, nakoľko syn prestal študovať na SOU a podľa jeho informácií pracuje.
Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný. Nakoľko nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
Otec pred súdom uviedol, že na podanom návrhu trvá. Podľa neho syn prestal chodiť do školy, pretože nastúpil do práce. Má za to, že syn je schopný sa o seba postarať.
Matka na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom na zrušenie výživného nesúhlasí. Vypovedala, že je pravdou, že syn prestal chodiť do školy, a to začiatkom októbra minulého roku, nakoľko prežíval ťažké obdobie. Vec riešili aj prostredníctvom sociálnej kurátorky pani I., takisto prostredníctvom psychologičky. Pracoval asi 2 týždne brigádnicky v mesiaci október, potom prácu nechal. V súčasnosti je opätovne podaná žiadosť o pokračovanie v štúdiu, nastúpiť by mal v aktuálnom školskom polroku, nakoľko už bol prijatý do 1. ročníka. Syn po skončení základnej školy začal chodiť na Strednú školu drevársku do Turian, kde však bol týraný, preto mu bol vybavený prestup do Strednej školy dopravnej, odbor elektrotechnik, kde nastúpil do 2. ročníka. Výživné zo strany otca je doposiaľ platené v plnej výške.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov; prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise ako aj oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20 P 381/2010, 20 P 110/2009, 16 P 91/2008 a 12 P 149/2010.
Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V predmetnej veci mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 12 P 149/2010-74 zo dňa 27.8.2010, právoplatným dňom 30.9.2010 bol mal. S. G., J.. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 60,-Eur mesačne počnúc od 19.5.2010, so splatnosťou vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V čase rozhodovania súdu mal. Martin navštevoval základnú školu na Ľadovni v Martine. Po ukončení ZŠ bol prijatý na Spojenú školu Turany, odbor stolár a po ukončení prvého ročníka prestúpil do 2. ročníka na Strednú odbornú školu dopravnú v Martine - Priekope, odbor autoopravár - karosár. Následne mal od 10.10.2012 na žiadosť zákonnej zástupkyne, matky štúdium prerušené a od 4.2.2013 je opätovne prijatý do 1. ročníka tej istej školy, v odbore elektromechanik - silnoprúdová technika. Prijatie bolo podmienené vykonaním rozdielových skúšok, ktoré má absolvovať v druhej polovici tohto mesiaca.
V zmysle ustanovení Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V danom prípade mal. S. G. od februára 2013 pokračuje v dennom stredoškolskom štúdiu v druhom školskom polroku prvého ročníka. Hoci je pravdou, že štúdium mal prerušené od 10. októbra minulého roku, na štúdium bol opätovne prijatý. Z výpovede matky ako i údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že mal príjem z práce iba v mesiaci október 2012, kde bol evidovaný od 3.10. ako zamestnanec spol. N. N., N..V..Q.. Výška vymeriavacieho základu pre odvody sociálneho poistenia bola 102,08,-Eur, čo potvrdzuje výpoveď matky, že sa jednalo iba o brigádnickú prácu na krátky čas.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu nie je dôvodný, vzhľadom na skutočnosť, že mal. syn ešte nenadobudol schopnosť sám sa živiť. Posúdenie otázky nadobudnutia schopnosti sám sa živiť závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej ( akejkoľvek ) zárobkovej činnosti ako je napr. brigáda nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Mal. S. doposiaľ riadne ukončil iba povinnú školskú dochádzku na ZŠ, teda nezískal žiadnu odbornú kvalifikáciu. Jeho možnosť vykonávať zárobkovú činnosť je preto značne limitovaná. V danom prípade by sa otec mal skôr snažiť výchovne vplývať na syna, aby si riadne plnil
svoje študijné povinnosti a vyučil sa v odbore, namiesto snahy dosiahnuť zrušenie platenia výživného. V prejednávanej veci neprichádza do úvahy ani prípadná aplikácia ust. § 75 ods. 2 ZR, nakoľko dieťa ešte nedosiahlo vek plnoletosti. Z uvedených dôvodov súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
V Martine, dňa 4.3.2013
JUDr. Jozef Medveď
samosudca