Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/62/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcov: 1./ O. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX, X./. K. I.Í., W.. N., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX, obaja právne zast. JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Slovenskej jednoty č. 8, proti žalovaným: X./. I. W., U.. V. Ú. N., R. K. Č.. X, N., X./. I. W., U.. I. N. F., D. XX, D., o vydanie dedičstva, takto

rozhodol:

žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobcovia svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.03.2011 žiadali súd, aby rozhodol, že žalovaná Slovenská republika je povinná vydať dedičstvo po poručiteľovi Š. V. špecifikované v uznesení Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXD XXXX/XXXX žalobcom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svojim podaním zo dňa 08.09.2011 upresnili žalobcovia žalobu a žiadali vydať dedičstvo po poručiteľovi Š. V. do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade každému vo veľkosti 1/2 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pripustil zmenu návrhu na pojednávaní dňa 31.10.2011. Svoj návrh odôvodnil tým, že na tunajšom súde prebehlo dedičské konanie po poručiteľovi Š. V., pričom dedičstvo pripadlo Slovenskej republike ako odúmrť z dôvodu, že neboli zistení žiadni dedičia. Žalobcovia však uviedli, že s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorého boli podieloví spoluvlastníci od roku 1991. Uhrádzali všetky poplatky za nehnuteľnosť, poskytovali poručiteľovi na užívanie ich kúpeľňu, WC, starali sa taktiež o poručiteľa, prali mu a upratovali.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, vyjadrením žalovanej, oboznámením sa s výpisom z LV č. XXX C. J.. Ú.. K., oboznámením sa s dedičským spisom XXD XXXX/XXXX, najmä zápisnicou o predbežnom vyšetrení z č.l. 7, listom adresovanému poručiteľovi od žalobcov z č.l. 15, notárskou zápisnicou R. XXX/XX z č.l. 16, ako aj písomným vyjadrením v dedičskom konaní žalobkyne z č.l. 49, kópiami potvrdeniek o zaplatení poplatkov SIPO za mesiace december 1998, september 1999, november 2000, február 2001, január 2002, november 2005, február 2006 a dňa 31. októbra 2011 vyhlasoval rozsudok, ktorým žalobu zamietol náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote žalobcovia.

Krajský súd v Prešove uznesením číslo konania X P. XX/XXXX - XX zo dňa z 12. 6. 2012 zrušil rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Mimo iného Krajský súd v odôvodnení konštatuje, že je potrebné vypočuť žalobcami navrhovaných svedkov, taktiež mal zistiť do akej miery

bol poručiteľ prípadne negatívne ovplyvňovaný voči žalobcom zo strany iných osôb a či tieto vplyvy neskresľujú podstatu skutočných vzťahov medzi žalobcami a poručiteľom.

Po vrátení veci na súd 1. stupňa žalobcovia žiadali rozšíriť okruh účastníkov aj o žalovanú v 2. rade a taktiež žiadali, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu. Uznesením číslo konania XX P. XX/XXXX

- XXX zo dňa 5. 11. 2012 súd pripustil vstup do konania na strane žalovaných Slovenskej republiky v zastúpení I. N.K. F. I. I. D. XX, D. a tiež pripustil zmenu žalobného návrhu v tomto znení:

„Žalovaná v 1. rade je povinná vydať dedičstvo po poručiteľovi Štefanovi Oršulákovi, a to:

- I. N. C. C. 1. U. P. R. R.Ľ.: A., I.. Č.. XXX R. N.. W.. „. Č.. XXXX/X O. S. N., J. T.: V., C. Ú., C. I. (Š.V., A.) O. N. W.. „. Č.. XXXX/X - T. T. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX/X - U. N. O. R. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX/ XX - U. N. O. R. V. C. XX K.2., T. C. U. R. Q. Č.. XXX, N. V. N., V. N., J..Ú.. K.

- parc. reg. „C“ č. 107 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1021 m2. C. C. I. N. 1. U. P., J. S. U. R. Q. Č.. XXX, N. V. N., V. N., J..Ú.. K.O., do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade, každému vo veľkosti 1 z celku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

„Žalovaná v 2. rade je povinná vydať dedičstvo po poručiteľovi Š. V., a to:

- I. N. C. C. XX/XX U. P. R. N. W.. „. Č.. XXX - U. V. C. XXX K.2., Č.. XXX - U. V. C. XXX K.2., C. U. R. Q. Č.. XXX, N. V. N., V. N., J..Ú.. K.,

- parcely reg. „E“ č. 294 - orná pôda o výmere 1010 m2., Č.. XXX/XX - V. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX

- V. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N.Ô. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX

- V. N. V. C. XXX K., C. U. R. Q. Č.. XXX, N. V. N., V. N., J..Ú.. K.,

- parcely reg „E“ č. 250 - orná pôda o výmere 237 m2., Č.. XXX - V. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXX K.2., C. U. R. Q. Č.. XXXX, N. V. N., V. N., J..Ú.. K.,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7056/15120 z celku na parcele reg. „E“ č. 1672 - lesné pozemky o výmere 10122 m2., U. R. Q. Č.. XXXX, N. V. N.V., V. N., J..Ú.. N.,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7056/15120 z celku na parcele reg. „E“ č. 1732 - lesné pozemky o výmere 17364 m2. U. R. Q. XXXX, N. V. N.V., V. N., J..Ú.. N.,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/12 z celku na parcelách reg. „E“ č. 1193 - orná pôda o výmere 798 m2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XX K.2., J. I. U. R. Q. Č.. XXXX, N. V. N., V. A., J..Ú.. A.,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 z celku na parcelách reg. „E“ č. 380 - orná pôda o výmere 489 m2., Č.. XXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX/X - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX/X - V. N. V. C. XXX K.2., J. I. U. R. Q. Č.. XXX, N. V. N., V. A. R. C., J..Ú.. A. R. C.,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/72 z celku na parcele reg. „E“ č. 519 - trvalé trávne porasty o výmere 2104 m2. U. R. Q. XXX, N. V. N.V., V. A. R. C., J..Ú.. A. R. C.,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 z celku na parcelách reg. „E“ č. 222 - orná pôda o výmere 42 m2., Č.. XXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXX - V. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXX - V. N.A. N. C. XXXX K.2., Č.. XXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX/X - V. N.Ô. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX/X - V. N. V. C. XXX K., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XX K.2., Č.. XXXX - T. T. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX/X - V. N. V. C. XX K.2., Č.. XXXX/X - V. N. V. C. XXXX K.2., J. I.Ú. U. R. Q. Č.. XXX, N. V. N., V. A. R. C., J..Ú.. A. R. C.,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 z celku na parcele reg. „E“ č. 849 - orná pôda o výmere 2126 m2., U. R. Q. Č.. XXX, N. V. N.V., V. A. R. C., J..Ú.. A. R. C.,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 z celku na parcelách reg. „E“ Č.. XXXX - T. T. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXXX K.2., J. I. U. R. Q. Č.. XXX, N. V. N., V. A. R. C., J..Ú.. A. R. C.,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 z celku na parcele reg. „E“ Č.. XXX - V. N. V. C. XXXX K.2., U. R. Q. Č.. XXX, N. V. N., V. A. R. C., J..Ú.. A. R. C.,

- I. N. C. C. X/XX U. P. R. N. W.. „. Č.. XXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXX - V. N. V. C. XX K.2., Č.. XXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXX- V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX

- V. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX

- V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX

- V. N. V. C. XXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX

- V. N. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K., Č.. XXXX- V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., Č.. XXXX - V. N. V. C. XXXX K.2., J. I. U. R. Q. Č.. XXX, N. V. N.V., V. Š. D., J..Ú.. Š. D.,

do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade, každému vo veľkosti 1 z celku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

„Žalované v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov D. H., X.. S. Q., O. N., N. I., potvrdením Obecného úradu Petrovany č.l. 105, potvrdením o trvaní zmluvy Slovenského plynárenského priemyslu a.s. Bratislava, správou Obecného úradu Petrovany zo dňa 26. 10. 2012, potvrdením Východoslovenskou energetikou a.s. Košice zo dňa 27. 9. 2012, fotografiou hrobu poručiteľa, výpisom z Q. Č. XXX, XX XX O. XXX v kat úz. Močarmany, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Dňa 28.08.2007 zomrel Š. V., naposledy bytom N. - K. XXX. Poručiteľ zomrel ako slobodný a bezdetný, bez toho, aby spísal závet o svojom majetku. Poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom 1/2 nehnuteľnosti zapísanej na Q. XXX C. J.. Ú.. K., N. W. J. P. XXXX/X V. C. XXXX K.X, trvalé trávnaté porasty, parcela č. XXXX/X V. C.K. XXX K.X, zastavené plochy a nádvoria a parcela XXXX/XX V. C.K. XX K.X, zastavené plochy a nádvoria a taktiež stavby rodinné domu č. súp. XXX postavené na parcele XXXX/X. Vlastníkmi predmetných nehnuteľností v druhej polovici boli žalobcovia. Žalobcovia nadobudli polovicu nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice zaopatrovacej zmluvy č. R. XXX/XX, R. XXX/XX na základe ktorej, poručiteľ Š.T. V. previedol polovicu predmetných nehnuteľností na žalobcov, ktorí mu za protihodnotu tohto podielu v sume 47 462 Kčs budú poskytovať úplné zaopatrenie spočívajúce vo varení, praní prádla, v nákupe a ošetrovaní v chorobe a v starobe. Zaopatrovacia zmluva bola spísaní na Štátnom notárstve v Prešove dňa 18.09.1991. Poručiteľ bol spoluvlastníkom aj ďalších nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a spravuje ich SPF.

Žalobcovia v 1. a 2. rade boli bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu číslo súpisné XXX, N. R. N. XXXX/XX, O. T. C. U. Q. Č. XXXX C. J.. Ú.. K., pozemok pod týmto rodinným domom bol v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a poručiteľa.

Po smrti poručiteľa prebehlo dedičské konanie na tunajšom súde pod sp. zn. XX A. XXXX/XXXX, pričom notárka nezistila žiadnych dedičov, ani zákonných, ani závetných a všetok nehnuteľný majetok poručiteľa, ktorý bol pôvodne predmetom konania, prípadne, o ktorý rozšírili žalobcovia žalobu následne, prešiel z titulu odúmrte na štát, teda Slovenskú republiku. Všetky hnuteľné veci nadobudla D. H.. K nehnuteľnostiam zapísané na Q. XXX O. XXX C. J.. Ú.. K., ktoré boli predmetom dedičstva a ktoré nadobudol štát vykonával správu Obvodný úrad Prešov. K ostatným nehnuteľnostiam ktoré boli predmetom vlastníctva a o ktoré rozšírili žalobu žalobcovia a neskôr, ktoré prešli v rámci dedičského konania na Slovenskú republiku, vykonával správu Slovenský pozemkový fond.

Žalobcovia tvrdili, že s poručiteľom viedli spoločnú domácnosť, starali sa o dom, záhradu, o kúrenie, o varenie pre nebohého poručiteľa. Čo sa týka samotného domu, žalobcovia mali v rámci domu postavenú prístavbu, kde mali samostatné bývanie. V tejto prístavbe si zaviedli teplú vodu, sociálne zariadenie a plyn.

Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení, že uhrádzali poplatky za dom, predložili kópie SIPO dokladov od roku 1998 do roku 2007, kde ako platiteľ figuruje O. I., teda žalobca v 1. rade. Taktiež súdu žalobcovia predložili faktúru 050178, ktorá mala preukazovať zakúpenie strešnej krytiny na predmetnú nehnuteľnosť.

Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žiadne konflikty s poručiteľom nemali, ich vzťahy aj s manželkou boli dobré. Čo sa však týka pohrebu, tento zabezpečoval obecný úrad, z dôvodu, že poručiteľ nemal finančné prostriedky a oni mu pohreb nezabezpečili. Žalobca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že poručiteľ zomrel v nemocnici, oni však túto skutočnosť nevedeli a poručiteľ mal mať údajne jednu osobu, ktorá ho navádzala proti žalobcom. Skutočnosť, že poručiteľ zomrel oznámili obecnému úradu. Osoba, ktorá podľa žalobcu mala navádzať poručiteľa proti žalobcom mu následne vystrojila pohreb. Neskôr žalobca potvrdil, že medzi ním a poručiteľom boli konflikty a z tohto dôvodu tam zasahovala aj polícia.

Žalobcovia ďalej uviedli, že vzhľadom na svoj zdravotný stav, poručiteľ požíval alkoholické nápoje a peniaze požičiaval pochybným kamarátom, z tohto dôvodu mu následne nezostali peniaze na pohreb,

ani na náhrobný kameň. Čo sa týka dôchodku, žalobcovia uviedli, že poručiteľ s ním hospodáril sám. Žalobca na pojednávaní na otázku súdu uviedol, že o hrob poručiteľa sa nestará nikto, žalobcovia chodia naňho raz za rok, a poručiteľ doteraz nemá na pomníku vyryté svoje meno.

Žalobkyňa uviedla, že svoje nároky vo vzťahu k poručiteľovi si neuplatnili z dôvodu, že neboli účastníkmi konania a dedičské konanie prebehlo bez ich vedomostí. V písomnom vyjadrení, ktoré žalobkyňa zaslala 07.02.2008 notárke v dedičskom konaní a ktoré sa nachádza na č.l. 49 v dedičskom spise, súd zistil, že žalobcovia sa starali o záhradu, dvor a všetky opravy domu s pribúdajúcimi rokmi, podľa žalobkyne sa však nedalo s poručiteľom nijako komunikovať. Žalobcovia argumentovali aj tým, že tu existovala spoločná domácnosť, keďže už v konaní XX P. XXX/XX sa konštatovalo, že ich zaopatrovacích záväzok o poručiteľa zanikol, ale oni sa naďalej starali o poručiteľa ako o spolužijúcu osobu.

Po rozšírení okruhu účastníkov na strane žalovaných sa zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu vyjadrila k žalobe. S touto nesúhlasila, a vzniesla námietku premlčania žaloby uplatnenej voči Slovenskej republike, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom z titulu, že uplynula trojročná premlčacia lehota, v ktorej vyžaduje zákon uplatniť si nárok oprávnenému dedičovi podľa a 485 . Uznesenie, ktorým bolo ukončené dedičské konanie nadobudlo právoplatnosť 10. 9. 2008. Na návrh účastníka bola pripustená do konania na strane žalovaných žalovaná v 2. rade uznesením č.k. XX P. XX/XXXX - 135 zo dňa 15. 11. 2012. Procesný návrh žalobcov na rozšírenie okruhu účastníkov bol prvýkrát podaný 5. 11. 2012.

Z výsluchu svedkyne D. H. súd zistil, že poručiteľovi nosila jesť, prala mu a chodila mu upratovať. Ako vzdialeného príbuzného, poručiteľa navštevovala v čase, keď žila ešte jeho matka. Podľa svedkyne žalobcovia nezabezpečovali starostlivosť o poručiteľa, ona sa o neho starala asi 3 roky pred smrťou. Od poručiteľa vedela, že žalobcovi dával peniaze na platby za energie a na opravu strechy. Za služby, ktoré mu svedkyňa poskytovala jej poručiteľ platil, respektíve jej dával peniaze na nákupy, ktorému zabezpečovala. Svedkyňa poberala opatrovateľský príspevok za poručiteľa z obecného úradu. Ak bol poručiteľ hospitalizovaný, svedkyňa mu nosila veci na prezlečenie, pričom so žalobcami nekomunikovala, keďže ostávali vo svojej časti domu, niekedy po veci bola aj so svedkom, aby jej potvrdil, že berie len dohodnuté veci. Potom, ako poručiteľ zomrel v nemocnici, kontaktovali svedkyňu, ktorá poručiteľovi aj vystrojila pohreb. Svedkyňa uviedla, že povaha poručiteľa bola dosť zložitá, ale ona s ním vychádzala celkom dobre, aj keď sa niekedy pohádali. Nevedela uviesť aký bol presne vzťah poručiteľa k žalobcom. Podľa svedkyne poručiteľ nemohol užívať elektrinu, keďže mal vypnutý prúd. Kúpeľňu podľa svedkyne mal poručiteľ samostatnú. Čistila ju svedkyňa podobne, ako aj toaletu. Svedkyňa mu zároveň aj prala. Pokiaľ mal poručiteľa tráviace problémy, svedkyňa uviedla, že starostlivosť o neho zabezpečovala ona. Spodné prádlo poručiteľovi neprala, podľa jej tvrdení si toto poručiteľ pral sám. Od poručiteľa vedela, že žalobcovia mu neprali. Pokiaľ bola svedkyňa prítomná, žalobcovia s poručiteľom sa nikdy nerozprávali. Svedkyňa tiež uviedla, že poručiteľ ju po určitom čase požiadal, aby nevykonávala starostlivosť o neho, keďže kvôli tomu má problémy so žalobcami. Ona s tým súhlasila. Neskôr však poručiteľ opätovne požiadal svedkyňu, aby začala oňho zabezpečovať starostlivosť, keďže žalobcovia sa o neho nestarajú. Svedkyňa uviedla, že keď prišla opätovne do domu poručiteľa, vyzeralo to tam tak, akoby tam rok nikto neupratoval. Okná a podlahy boli neumyté, veci vypraté nemal. Podľa poručiteľa sa o neho rok nikto nestaral. Svedkyňa uviedla, že prechodové dvere do domu žalobcov boli zamknuté zo strany žalobcov.

Z výpovede svedka X.. S. Q., I. V. N. súd zistil, že riešili konflikty medzi poručiteľom a žalobcami, z dôvodu, že žalovaný bránil synovi žalobcov v pohybe po záhrade. Ďalej riešili sťažnosti navzájom na rušenie nočného kľudu a podobne. Podľa svedka poručiteľ mu mal uviesť, že niekedy chápal, že sa správa nevhodne, niekedy však nie. Svedok uviedol, že zo začiatku spolužitia žalobcov a poručiteľa boli vzťahy dobré, neskôr sa zhoršili. Z pohľadu obce s poručiteľom boli problémy, neplatil za svoju polovicu nehnuteľnosti daň.

Z výpovede svedka N. I. súd zistil, že poznal žalobcov a poručiteľa ako susedov jeho rodičov. Svedok mal vedomosť o tom, že poručiteľ žalobcom zakazoval robiť poriadok na dvore. Má tiež vedomosť o tom, že medzi novou prístavbou a pôvodným domom boli dvere, ktoré boli neskôr uzatvorené, z dôvodu, že žalobcovia mali problém s tým, že poručiteľ narušoval ich súkromie. Podľa svedka žalobkyňa mala problém s tým, keď poručiteľ chodil voľne po ich časti domu, bála sa, zamykala prechodové dvere.

Podľa svedka O. N., brata žalobkyne, podnet k tomu, aby sa žalobcovia prisťahovali k poručiteľovi vzišiel od poručiteľa v čase, keď ostal bývať v Petrovanoch sám. Zo začiatku ich vzťahy boli dobré. Neskor medzi nimi začali vznikať konflikty a poručiteľ odmietal starostlivosť žalobcov. Neskôr sa prišiel pochváliť, že si zabezpečil starostlivosť pani H.. Svedok bol v dome žalobcov prítomný vtedy, keď sa tam poručiteľ pokúšal dostať cez zamknuté dvere tak, že ich chcel rozsekať sekerou.

Podľa správy SPP, a.s. Bratislava zo dňa 27. 9. 2012 na adrese N. XXX evidovali jedno odberné miesto na meno O. I.. Podľa správy VSE Košice zo dňa 27. 9. 2012, taktiež evidovali jedného odberné miesto na rovnaké meno.

Podľa správy V. Ú. N. zo dňa 26. 10. 2012 D. H. pracovala na obecnom úrade ako opatrovateľka od 1. 8. 2005 do 31. 12. 2008. Od 1. 11. 2006 začala vykonávať funkciu opatrovateľky pre poručiteľa. Obecným úradom bola pre poručiteľa poskytovaná a strava, nakoľko túto od žalobkyne odmietal. Poručiteľ za túto službu obecnému úradu platil.

Podľa (ďalej v texte ), ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Podľa , dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

Podľa , štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.

Podľa , ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.

Podľa , ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Podľa , ustanovenia a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu.

Podľa , súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú dotknuté ustanovenia a druhej vety.

Podľa , na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.

Podľa , účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa , domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Podľa , ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej 2/, súd skúmal prioritne oprávnenosť tejto námietky. Na základe uznesenia č.k. XX P. XX/XXXX - 135 zo dňa 15. 11. 2012 súd pripustil vstup žalovanej 2/ do konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. 12. 2012. Prvý úkon žalobcov, ktorý smeroval k rozšíreniu okruhu účastníkov na strane žalovaných aj o žalovanú 2/, bol súdu doručený 5. 11.

2012. Uznesenie ktorým sa ukončilo dedičské konanie, a ktorým sa potvrdilo dedičstvo pre jednotlivých dedičov po poručiteľovi Š. V. Č.. J.. XX A. XXXX/XXXX zo dňa 21. 7. 2008, nadobudlo právoplatnosť 10. 9. 2008. 10. 9. 2008 teda začala plynúť v súlade s trojročná premlčacia lehota pre oprávneného dediča na uplatnenie si jeho práva z dedičstva podľa . Táto lehota oprávneným dedičom, prípadne osobám, ktoré sa za oprávnených dedičov považujú, uplynula 10. 9. 2011. Keďže žalobcovia svoj úkon vo vzťahu k rozšíreniu účastníkov na strane žalovaných aj o žalovanú 2/ urobili až po tomto dátume, súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú, a žalobu preto vo vzťahu k žalovanej 2/ zamietol. Tvrdenie žalobcov, že o záveroch dedičského konania sa dozvedeli až v rámci tohto konania, súd vzhľadom na zákonné ustanovenie nemohol brať do úvahy. Osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je oprávnený dedič, nemá k dispozícii subjektívnu lehotu pre plynutie premlčacej doby, taktiež všeobecne, subjektívna lehota nemôže plynúť po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Súd zároveň poukazuje, že žalobcovia mali vedomosť o prebiehajúcom dedičskom konaní po poručiteľovi a teda tvrdenie, že o jeho záveroch sa dozvedeli až z tohto konania súd považoval za účelové.

Po vrátení veci z Krajského súdu mal sud skúmať, či žalobcovia a poručiteľ vytvorili spoločnú domácnosť a či neštandardné vzťahy v rámci tejto spoločnej domácnosti nespôsobila len zložitá povaha poručiteľa. K tomu sa mali vyjadriť aj svedkovia. Súd mal ďalej zistiť, či poručiteľ mohol byť negatívne ovplyvňovaný voči žalobcom zo strany iných osôb a či tieto vplyvy neskreslili podstatu skutočných vzťahov medzi žalobcami a poručiteľom.

Súd ani po doplnení dokazovania výsluchom svedkov nemal za preukázané, že by medzi žalobcami a poručiteľom existovala spoločná domácnosť, teda trvalé spoločenstvo osôb ktoré by uhrádzali svoje spoločné náklady a svoje potreby a medzi ktorými by bol aj určitý citový vzťah. Z výpovede svedkyne H., ako aj z potvrdenia od Obecného úradu Petrovany súd zistil, že táto pôsobila vo funkcii opatrovateľky poručiteľa na základe jeho žiadosti. Svedkyňa uviedla, že poručiteľ starostlivosť od žalobcov odmietal, a pokiaľ nezabezpečovala starostlivosť o poručiteľa ona, žalobcovia z vlastnej iniciatívy túto neuskutočňovali.

Svedok X.. S. Q., starosta V. N. potvrdil, že medzi žalobcami a poručiteľom existovali spory, ktoré z titulu svojej funkcie riešil, ktoré vyplývali zo vzájomného spolužitia medzi poručiteľom a žalobcami. Postupné zhoršenie vzťahov medzi poručiteľom a žalobcami potvrdil aj svedok N. I.. Svedok zhoršenie vzťahov pripísal tomu, že po začatí spolužitia nedokázali obe strany si vytvoriť vhodné pravidlá spolužitia, respektíve poručiteľ určené pravidlá nerešpektoval. Svedok O. N., brat žalobkyne, taktiež potvrdil zhoršenie vzťahov postupom času medzi žalobcami a poručiteľom, tieto pripisoval aj tomu, že s poručiteľom prichádzala do kontaktu svedkyňa H.. Svedok potvrdil odmietanie starostlivosti poručiteľa zo strany žalobcov a potvrdil, že starostlivosť oňho zabezpečovala pani H., údajným motívom svedkyne H. podľa svedka N., mali byť zištné dôvody, snaha získať poručiteľov nasporený majetok. Svedok potvrdil incident, kedy poručiteľ sa pokúšal dostať do obytných miestností žalobcov, spojovacie dvere však boli uzamknuté a poručiteľ sa ich pokúšal prekonať sekerou.

Ako už bolo konštatované v prvom rozsudku prvostupňového súdu, súd musí skúmať, či skutočne žalobcovia sú osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti pred jeho smrťou po dobu dlhšiu ako jeden rok. V danom prípade musia byť splnené tri základné podmienky, po prvé, že žalobcovia museli žiť s poručiteľom v spoločnej domácnosti, po druhé najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou a po tretie z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Pojem domácnosť definuje . V zmysle tohto ustanovenia je potom domácnosť skutočné trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých osôb v spotrebnom spoločenstve. Základným atribútom domácnosti je spoločné uhrádzanie nákladov na potreby jednotlivých jej členov, teda spoločné hospodárenie. Ako vyplýva z výpovedi žalobcov, žalobcovia síce uhrádzali náklady na bývanie, teda SIPO poplatky, elektrinu, vodu, plyn, avšak spolu s poručiteľom spoločne nehospodárili, tento svoj dôchodok užíval sám, nedával ho do spoločného.

Zákon pre spoločnú domácnosť vyžaduje spoločný život ľudí, to však neznamená že len bývanie v jednom dome viacerých osôb znamená, že tu spoločná domácnosť existuje. Zákon pripúšťa možnosť, že v jednom obydlí, teda dome či byte existuje niekoľko domácnosti, rozhodujúce totiž nie je len fakticita spoločného žitia respektíve žitia vedľa seba, ale to ako sa spolu žijúce osoby voči sebe chovajú. Pri

spoločnej domácnosti je tiež predpoklad spolužitia jeho trvalosť, ktorá vyplýva zo vzájomného vzťahu medzi spolu žijúcimi osobami.

Súd poukazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého je zrejme že spolužitie žalobcov a poručiteľa začalo na zmluvnom základe a to podpísaním zaopatrovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice. Žalobcovia teda do domu, ktorý im začal spoluvlastnícky patriť odišli aj za účelom plnenia si svojho záväzku. V priebehu spolužitia s poručiteľom sa však vzťahy medzi žalobcami a ním nevyvinuli k lepšiemu, ale naopak sa čoraz viac zhoršovali. Príčiny zhoršenie týchto vzťahov mohli byť rôzne, či už nestanovenie si pravidiel spolužitia na jeho začiatku, vzájomné povahové antipatie účastníkov alebo neochota jednej alebo druhej strany vzájomne sa rešpektovať. Spory medzi žalobcami a poručiteľom riešil obecný úrad, polícia a v rámci konaní XXC XXX/XX, XX P. XXX/XX aj súd.

V čase konania XXC XXX/XX poručiteľ a žalobcovia nemali medzi sebou vytvorenú spoločnú domácnosť, keďže ako je zrejme žalobcovia boli povinní plniť svoje povinnosti na základe zaopatrovacej zmluvy a teda spoločná domácnosť tu vzniknúť nemohla, keďže ich vzájomný vzťah vznikol na zmluvnom základe. Súd konštatoval, že v danom konaní bolo preukázané, že došlo k zániku povinnosti žalobcov, pretože nastala dodatočná nemožnosť plnenia, keďže poručiteľ svojim správaním znemožňoval plnenie dohodnutého záväzku. Po tomto konaní teda žalobcovia a poručiteľ ostali bývať v jednom dome, kde samostatné bývanie už mali žalobcovia a samostatné bývanie mal poručiteľ, pričom medzi jednotlivými obytnými priestormi boli spojovacie dvere, ktoré boli zo strany žalobcov zamykané. Ani po právoplatnosti konania XX P. XXX/XX sa vzťahy účastníkov nedostali na takú úroveň, že by vytvorili spoločnú domácnosť. Neskôr v roku 2005 oficiálne starostlivosť o poručiteľa prevzala svedkyňa H., ktorá za túto svoju činnosť bola platená aj z obecného úradu. Tvrdenia žalobcov, že ich záväzok zanikol tým, že poručiteľ sám odmietal starostlivosť o neho, ale oni sa naďalej o neho starali, sú nelogické, a v tomto konaní sa javia ako účelové.

Súd ďalej poukazuje na ďalšiu podmienku vytvorenia spoločnej domácnosti, a to že osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti uhrádzajú spoločné náklady, prípadne sú odkázaní výživou na poručiteľa. Keďže medzi žalobcami a poručiteľom nebol príbuzenský vzťah, ktorý by zakladal povinnosť poručiteľa prispievať na výživu žalobcov, táto podmienka splnená nebola. Súd skúmal či teda osoby, ktoré žili v jednom dome spoločne uhrádzali svoje náklady. Pri uhrádzaní nákladov na svoje potreby, nejde len o to, že ide o spoločné uhrádzanie, ale ide o úhradu nákladov z akéhosi združeného fondu na spoločné potreby domácnosti ako spoločenstva. Predovšetkým tieto okolnosti profilujú domácnosť ako celok. V spoločnej domácnosti musí ísť o spoločné hospodárenie to znamená, že príjmy jedného člena domácnosti nie sú striktne oddelené od príjmov ostatných členov a vybavenie domácnosti je zásadne dané k užívaniu všetkým členom domácnosti, takže sa spravidla nerozlišuje ktoré veci z vybavenia domácností jednotliví členovia môžu či nemôžu užívať (R 34/82).

Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania poručiteľ neprispieval do akéhosi spoločného fondu, žalobcovia ho nato nevyzvali, a tvrdenie žalobcov že uhrádzali všetky náklady spojené s energiami neznamená, že spoločne hospodárili. Žalobcovia uhrádzali platby za energie, pretože po prestavbe domu, hoci tam boli dve samostatné bytové jednotky, odberné miesto pre energie bolo len jedno na meno žalobcu. Bolo na žalobcoch, aby si tieto vzťahy s poručiteľom vyriešili, čo sa však nestalo.

Je zrejme že poručiteľ samostatne hospodáril so svojim starobným dôchodkom. Svedkovia, ako aj sami žalobcovia potvrdili, že tento dôchodok užíval aj na poskytovanie rôznych pôžičiek. Je tiež otázne, vzhľadom na vek a potreby poručiteľa, v akých množstvách skutočne spotreboval či už elektrickú energiou alebo vodu.

Súd zistil, že skutočne povaha poručiteľa bola zložitá, a spolužitie s ním sa javilo ako problematické, na žalobcoch však bolo preukázať, že s poručiteľom viedli spoločnú domácnosť. Ako je uvedené vyššie, spoločná domácnosť pri začiatku spolužitia nemohla vzniknúť, neskôr aj po súdnom konaní, a vzhľadom na zložitú povahu poručiteľa už nevznikla vôbec, hoci už zmluvný základ pôvodného vzťahu poručiteľa žalobcov neexistoval.

O tom že poručiteľ a žalobcovia boli len osoby žijúce v jednom dome, a nevznikol medzi nimi silnejší citový vzťah, svedčí aj postoj žalobcov k poručiteľovi po jeho smrti, kedy sa nepodieľali na vystrojení

pohrebu poručiteľa a v súčasnosti nejavia absolútne záujem ani o jeho hrob. Toto konanie nemôže ospravedlniť ani prípadný finančný nedostatok na strane žalobcov.

Súd nezistil, že by svedkyňa H. navádzala poručiteľa nejakým spôsobom proti žalobcom. Vzájomné konflikty medzi poručiteľom a žalobcami existovali už oveľa skôr ako začala zabezpečovať starostlivosť o poručiteľa svedkyňa. Taktiež údajný zištný motív svedkyne nebol v konaní preukázaný, o tomto motíve svedkyne vypovedali vo svojej výpovedi žalobcovia a svedok N., brat žalobkyne. Ako je zrejmé vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami boli narušené omnoho skôr ako do tohto vzťahu vstúpila svedkyňa, a údajné navádzanie poručiteľa svedkyňou voči žalobcom, teda súd vyhodnotil len ako účelové tvrdenia.

S poukazom na vyššie uvedené súd návrh teda aj voči žalovanej 1/ ako nedôvodný zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Predmetom konaní boli žalobcovia neúspešní, žalované si však náhradu trov konania neuplatňovali z tohto dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.