Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-87-2012.pdf
PDF · 88.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/87/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Z. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX H. v zastúpení JUDr. Lubomír Müller, advokát, Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika proti odporcovi: G. o zaplatenie 947,97 eur s príslušenstva takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, vedený v Č., pobočka C. - X. Č. I., č. XXXXXXXXX/XXXX, SWIFT: X., IBAN: X., vo výške 236,50 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.04.2012 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 947,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že je vdovou po nebohom N. M. , ktorý zomrel dňa 26.06.2003 a na základe schválenej dohody dedičov prešlo celé dedičstvo na navrhovateľku.
Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 14.01.1960 sp. zn. 2T 212/59 bol N. M. uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 ods. 1 Trestného zákona č. 86/1950 Sb. vtedy v platnom znení a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne. N. M. bol vo výkone trestu odňatia slobody od 05.02.1960 do 10.05.1960.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5Nt 13/2009 zo dňa 22.11.2010 bola vo veci povolená obnova konania a rozsudok zo dňa 14.01.1960 sp. zn. 2T 212/59 bol zrušený. Následným uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.01.2011 sp. zn. VOS Bratislava 2T 212/1959 bolo trestné stíhanie N. M. zastavené, lebo žalovaný skutok nie je trestným činom.
Navrhovateľka dňa 18.03.2011 požiadala odporcu o odškodnenie okrem iného aj v položke náhrady nákladov obhajoby v konaní o povolení obnovy konania vo výške 947,97 eur. Šesťmesačná lehota na vybavenie žiadosti uplynula dňa 18.09.2011.
Odporca uplatnený nárok navrhovateľky do 6 mesiacov od podania žiadosti neuspokojil a teda navrhovateľka si uplatnila i úrok z omeškania vo výške 9% odo dňa kedy 6 mesačná lehota uplynula t.j. odo dňa 21.09.2011 do zaplatenia.
Pred začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 18.10.2012 vzala návrh na začatie konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 947,97 späť a konanie v tejto časti žiadala zastaviť z dôvodu, že odporca oznámil navrhovateľke listom zo dňa 22.08.2012 sp. zn. 10531/2012/153, že navrhovateľke priznal náhradu nákladov obhajoby vo výške 947,97 eur.
Navrhovateľka zároveň súdu oznámila, že na uplatnenom úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy 947,97 eur odo dňa 21.09.2011 do zaplatenia trvá.
Navrhovateľka si ďalej uplatnila i náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 177,24 eur za tri úkony právnej pomoci á 51,45 eur a 3 paušálne náhrady á 7,63 eur..
Odporca a k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a uviedol, že nesúhlasí s uplatnenými trovami konania vo výške 177,24 eur a žiadal, aby súd navrhovateľke ňou uplatnené trovy právneho zastúpenia nepriznal v súlade s § 147 ods. 1 O. s. p. nakoľko navrhovateľka si mohla všetky nároky uplatnené voči odporcovi uplatniť na súde jednou žalobou, čím by bola zachovaná zásada hospodárnosti konania, nakoľko ide o nároky vyplývajúce z toho istého skutkového stavu a na základe toho istého právneho titulu.
Navrhovateľka si však prostredníctvom svojho právneho zástupcu každý nárok uplatnila samostatným návrhom na začatie konania aj keď nároky o odškodnenie u odporcu uplatnila jednou žiadosťou o odškodnenie
- nárok podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb - náhrada trov pôvodného trestného konania vo výške 6,64 eur s príslušenstvom si uplatnila na Okresnom súde Bratislava I dňa 03.04.2012 a konanie sa vedie pod sp. zn. 21C 90/2012,
- nárok podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb - náhrada nákladov výkonu trestu výške 15,93 eur s príslušenstvom si uplatnila na Okresnom súde Bratislava I dňa 03.04.2012 a konanie sa vedie pod sp. zn. 11C 89/2012,
- nárok podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb vo výške 265,55 eur s príslušenstvom si uplatnila na Okresnom súde Bratislava I dňa 03.04.2012 a konanie sa vedie pod sp. zn. 11C 80/2012,
- nárok, ktorý je predmetom tohto konania.
V tomto prípade ide o jednoduchý spor a všetky uplatnené nároky nevyžadujú špeciálne a náročné dokazovanie, nakoľko ide o nároky, ktoré vyplývajú priamo zo zákona. Všetky uplatňované nároky vychádzajú z toho istého skutkového stavu preukázaného listinnými dôkazmi a z toho istého právneho titulu.
Priznanie trov právneho zastúpenia advokátovi, ktorý jednou žiadosťou o odškodnenie požadoval úhradu nárokov podľa zákona č. 119/1990 Zb. od odporcu a niekoľkými žalobami uplatnil jednotlivo každý jeden nárok na odškodnenie, by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi a aj v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii.
Navrhovateľka pred začatím konania vo veci samej podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2013 vzala návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že odporca dňa 05.12.2012 priznal navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne za obdobie od 22.09.2011 do 04.10.2012 z celkového odškodnenia 1.235,52 eur a to vo výške 21,63 eur. Táto suma zahrňuje i príslušný úrok zo žalovanej sumy 947,97 eur.
Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 236,50 eur za štyri úkony právnej pomoci á 51,45 eur, 3 paušálne náhrady á 7,63 eur a 1 paušálnu náhradu á 7,81 eur.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Súd s poukazom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľkou v celom rozsahu, konanie podľa citovaného ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania pričom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania pokiaľ títo navrhujú, aby sa o trovách konania rozhodlo podľa určitého ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Súd ak teda zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať tým, či niektorí z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska to znamená podľa procesného výsledku. Tam kde bolo zastavenie konania účastníkom zavinené súd prizná ostatným účastníkom , teda druhej strane náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatnenie resp. bránenie práva.
Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie účastníka konania a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.
Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku rešpektujú navrhovateľa ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k navrhovateľovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba to, či odporca má vážne dôvody, nesúhlasiť so späťvzatím návrhu v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach.
Otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, pretože dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľkou bolo správanie odporcu, nakoľko navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť po odporcom zaplatení žalovanej sumy - istiny vo výške 947,97 eur a uplatneného príslušenstva.
Dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľkou bolo správanie odporcu, keď odporca žalovanú sumu a príslušenstvo navrhovateľke uhradil až po podaní návrhu vo veci samej.
Súd úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 236,50 eur.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky pozostávajú zo
- 4 úkonov právnej pomoci á 51,45 eur účtované zo substrátu 947,97 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písmeno a, b, Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
- prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia zo dňa 05.02.1012
- podanie návrhu vo veci samej dňa 03.04.2012
- písomné vyjadrenie vo veci doručené súdu dňa 18.10.2012 - čiastočné späťvzatie
- písomné vyjadrenie vo veci doručené súdu dňa 21.01.2013 - späťvzatie návrhu
- paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2012 - 3 x á 7,63 eur
- paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2013 - 1 x á 7,81 eur
Súd pri vyčíslení náhrady trov za právne zastúpenie navrhovateľky vychádzal z ich písomného vyúčtovania právnym zástupcom navrhovateľky, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia navrhovateľky spolu v sume 236,50 eur.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý náhradu trov právneho zastúpenia požiadal poukázať na účet vedený v Č., pobočka C. - X. Č. I., č. XXXXXXXXX/XXXX, SWIFT: X., IBAN: X..
Odporca žiadal, aby súd navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď navrhovateľka si nárok na náhradu škody, ktorý si na Ministerstve spravodlivosti SR uplatnila jednou žiadosťou, uplatnila samostatnými návrhmi, pričom návrhy na začatie konania sú v podstate rovnaké, okrem uplatneného nároku a jeho výšky a takéto konanie jednoznačne vyvodzuje záver, že ide o konanie, ktorým sa navrhovateľka prípadne jej právny zástupca snaží získať výhodu, ktoré procesné právo nepredpokladá a súčasne je takéto konanie spôsobilé spôsobiť protistrane škodu vo forme nákladov spojených s právnym zastúpením.
Súd má za to, že i v prípade, ak v tomto konaní a v konaniach uvedených odporcom ide o spory vychádzajúce z rovnakého skutkového základu, nevyplýva pre navrhovateľku povinnosť zo žiadnych zákonných ustanovení uplatniť si svoje nároky jedným návrhom.
Navrhovateľka je dominus litis v spore a zákon ju nijakým spôsobom nelimituje v spôsobe uplatňovania si svojich nárokov, t.j. zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva obmedzenie pre navrhovateľku podať si i samostatné návrhy, ktorými sa domáha voči odporcovi náhrady jednotlivých nárokov, ktoré v konečnom dôsledku vyžadujú vlastný spôsob dokazovania
Podľa Článok 47 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda navrhovateľka má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom.
Napokon súd poukazuje i na tú skutočnosť, že v tomto konaní sa nejedná o drobný spor kedy by súd podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mohol trovy konania nepriznať alebo krátiť.
Súd nezohľadnil ani žiadosť odporcu, ktorý žiadal navrhovateľke nepriznať trovy právneho zastúpenia v zmysle § 147 Občianskeho súdneho poriadku podľa, ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.
Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje, aby bez zreteľa na úspech v konaní uhradil trovy konania ten účastník alebo jeho zástupca, ktorý vznik trov spôsobil svojím zavinením, alebo tieto vznikli náhodou, ktorá sa mu prihodila a to znamená, že súd môže uložiť i úspešnému účastníkovi, aby hradil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobil svojím zavinením. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, nakoľko v tomto konaní nešlo o zavinené spôsobenie trov konania navrhovateľkou. Navrhovateľka si návrhom uplatnila dôvodný nárok, ktorý uznal i odporca, nakoľko po podaní návrhu vo veci samej navrhovateľke uplatnenú sumu a príslušenstvo uhradil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.