Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cob-82-2012.pdf
PDF · 101.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/82/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: ŠTÁTNE LESY TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU TATRANSKÁ LOMNICA, so sídlom Tatranská Lomnica 66, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 31 966 977, proti žalovanému: SCR MADAJKA, a.s., so sídlom 027 32 Zuberec 202, IČO: 36 412 058, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom N. XXXX, XXX XX D. X., v konaní o zaplatenie 28.223,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/38/2010-73 zo dňa 19. decembra 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/38/2010-73 zo dňa 19. decembra 2011 v napadnutých výrokoch I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 28.223,93 Eur s príslušenstvom a III/ o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 28.223,93 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 9.958,18 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 13.286,67 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 4.979,09 Eur od 21.04.2009 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II/ vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Výrokom III/ zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy (prvostupňového) konania v sume 1.693,- Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu dňa 27.01.2010 a jej doplnenie v podaní doručenom okresnému súdu dňa 15.03.2010, ktorými žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.203,02 Eur s poplatkom z omeškania 0,05 % denne zo sumy 9.958,18 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 13.286,67 Eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 9.958,18 Eur od 21.04.2009 do zaplatenia a trovy konania. Podľa žaloby za základe Nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2005 žalobca dal žalovanému do nájmu pozemky v katastrálnom území M. za účelom prevádzkovania lyžiarskeho areálu SCR MADAJKA Zuberec. Predmetom nájmu bola časť parcely E-KN č. 11798/11 o výmere 60.000 m2. Podľa stavu C-KN išlo o časti parciel C-KN 1481/2 a 1483/2 k.ú. M., pričom nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, od 01.09.2005 do 31.08.2010. V zmysle čl. III. nájomnej zmluvy sa žalovaný ako nájomca zaviazal platiť žalobcovi ako prenajímateľovi ročné nájomné vo výške 600.000,- Sk, t.j. 19.916,35 Eur s tým, že v prípade neuvedenia lyžiarskeho dopravného zariadenia vrátane príslušenstva v Lyžiarskom stredisku Madajka do úplného sprevádzkovania, sa nájomcovi poskytuje zľava vo výške 50 % z každoročného nájomného. Nájomné bolo vyúčtované faktúrami č. 200712221 zo dňa 31.12.2007 na sumu 26.573,34 Eur, č. 200812203 zo dňa 30.04.2008 na sumu 19.916,35 Eur, č. 200912207 zo dňa 08.04.2009 na sumu 9.958,18 Eur a k faktúram č. 200712221 a č. 200812203 boli vystavené dobropisy znižujúce nájomné o 50 %, a to č. 200912131 zo dňa 19.03.2009 a č. 200912132 zo dňa 19.03.2009.
S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené zistenia a závery a za aplikácie ust. § 663 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov; ďalej len „OZ“),
okresný súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná nájomná zmluva na výmeru pozemku, ktorý má žalobca v správe a ktorý slúžil na prevádzku lyžiarskeho vleku v obci Zuberec. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že predmet nájmu nemohol využívať na účel, na ktorý si pozemok prenajal - prevádzku vleku, tak podľa okresného súdu uvedená obrana bola vyvrátená výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili, že prevádzka vleku bola spustená; po zistení, že prenajatá plocha nie je dostatočná, prebiehali medzi účastníkmi konania rokovania za účelom rozšírenia plochy na prevádzkovanie lyžiarskeho vleku. Rokovania však boli neúspešné „pre konkurenčný záujem inej lyžiarskej spoločnosti, ktorej sa umožňoval prístup do vyšších polôh“.
Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovaný mal k dispozícii prenajatý pozemok, na ktorom aj vykonal úpravy v podobe odstránenia drevín a krov, a teda mu vznikla povinnosť platiť dohodnutý nájom. Ak na prevádzku vleku bolo potrebné ešte aj ďalšie rozšírenie plochy, tak táto skutočnosť bola predmetom vzájomných rokovaní, ktoré skončili neúspešne, čo bol dôvod na ukončenie nájmu k 01.07.2009. Okresný súd nárok žalobcu na zaplatenie nájomného považoval za dôvodný, okrem nájmu „vyfakturovanému aj za druhý polrok 2009 (4.979,09 Eur), keď nájomný vzťah bol ukončený dňom 31.06.2009“. Okrem istiny okresný súd priznal žalobcovi aj „poplatkom z omeškania vo výške 0,05 % denne“ zo súm a za dobu, ako vyjadril i v napadnutom výroku I/ rozsudku. Uviedol, že „výška poplatku z omeškania bola medzi účastníkmi dohodnutá v nájomnej zmluve, čo zodpovedá ust. § 369 ods. 1 OBZ účinným jednak pred 14.1.2009 a jednak aj terajšiemu zneniu“. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP a priznal žalobcovi náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.693,- Eur, „čo predstavuje uhradený súdny poplatok (6 %) zo sumy priznanej mu súdom v tomto súdnom konaní“.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 06.02.2012, a to voči výrokom I/ a III/. Namietol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP). Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že tvrdenie žalovaného o tom, že predmet nájmu nemohol užívať na dohodnutý účel, bol vyvrátený výpoveďami svedkov. Svedkovia potvrdili, že skúšobná prevádzka vleku musela byť ukončená, nakoľko pre prevádzkovanie lyžiarskeho vleku a lyžiarskeho areálu bolo potrebné ďalšie rozšírenie plochy prenajatých pozemkov od žalobcu. Rokovania účastníkov v tomto smere boli neúspešné, „čím sa žalovanému znemožnilo reálne využívať predmet nájmu na dohodnutý účel. Z účelu nájomnej zmluvy vymedzeného v čl. I. nájomnej zmluvy bola podľa žalovaného zrejmá povinnosť žalobcu ako prenajímateľa umožniť žalovanému prevádzkovanie lyžiarskeho areálu (zjazdoviek) a nielen prevádzkovanie stavby - lyžiarskeho vleku. Žalovaný nemohol užívať predmet nájmu na dohodnutý účel, a teda nebol povinný v zmysle všeobecných ustanovení zmluvy o nájme za uvedenú dobu platiť nájomné. Skutočnosť, že existuje prekážka užívania predmetu nájmu, bola žalobcovi oznámená aj písomne (13.06.2006, 23.08.2006, 26.10.2006, 28.01.2008). Žalovaný namietol, že faktúra č. 200712221 zo dňa 31.12.2007 na sumu 800.548,50 Sk/26.573,34 Eur (ku ktorej bol vystavený dobropis na 50 %, t.j. na sumu 13.286,67 Eur), nebola dôvodná vo vystavenej výške. Žalovaný už v roku 2008 v rámci odsúhlasovania zostatkov oznámil žalobcovi, že voči nemu neeviduje žiadny záväzok, resp. faktúru na túto sumu žalobcovi vrátil prípisom z 09.01.2008. Dohodnutá suma nájomného bola 600.000,- Sk ročne, t.j. 19.916,35 Eur, preto faktúru za rok 2007 presahujúcu dohodnutú výšku ročného nájomného, žalovaný označil za nedôvodnú. Pokiaľ v roku 2007 žalobca fakturoval aj časť nájomného za rok 2006, vo vzťahu k nájomnému za rok 2006 žalovaný označil nárok za premlčaný. Poukázal na čl. III. nájomnej zmluvy a dojednanú splatnosť nájomného vždy do 10. apríla bežného roka, s prvou splátkou v roku 2006. Nakoľko nárok žalobcu bol uplatnený až v januári 2010, t.j. po viac ako troch rokoch od splatnosti nájomného za rok 2006, žalovaný vo vzťahu k tejto časti žalovaného nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní zo dňa 28.02.2012. Uviedol, že sa stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa a námietky žalovaného označil za bezpredmetné. Poukázal na to, že umožnil žalovanému užívanie predmetu nájmu v celom rozsahu
nájomnej zmluvy v súlade s podmienkami dohodnutými v čl. I. Predmetom nájmu bola plocha o výmere 60.000 m2 a v tejto rozlohe bola celá plocha žalovanému prenechaná k dispozícii. To, že žalobca predmet nájmu užíval, dokazuje aj skutočnosť, že na ňom urobil so súhlasom žalobcu terénne úpravy, spočívajúce v odstránení porastov a drevín, ktoré medzičasom na ploche vznikli z prirodzeného zmladenia a náletov drevín. Žalovaný vedel pri uzatváraní nájomnej zmluvy v akom stave a v akej rozlohe je predmet nájmu v nadväznosti na jeho možnosť využitia. Podľa žalobcu tak neobstojí námietka žalovaného, že predmet nájmu nemohol využívať z dôvodu, že chcel zväčšiť prenajatú plochu. Táto skutočnosť nebola podmienkou užívania. Žalovaný mal k dispozícii predmet nájmu, vykonal na ňom úpravy a spustil aj prevádzku. Žalobca ho v užívaní nijako neobmedzoval. Rozšírenie predmetu nájmu na väčšiu plochu bolo predmetom osobitných rokovaní. Za účelom rozšírenia užívania na ďalšie parcely by museli účastníci uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Čo je potrebné v tejto vykonať a aké náležitosti splniť, žalobca žalovanému opakovane oznámil písomne (listy zo dňa 13.10.2006 a 21.11.2006). Žalobca žalovanému vychádzal v ústrety, čo dokazuje i to, že mu bola poskytnutá zľava z nájmu 50 % z dojednanej ročnej výšky nájmu v zmysle čl. III. nájomnej zmluvy, a to počas celej doby užívania. K námietke premlčania žalobca poukázal na to, že nájom za rok 2006 bol vyúčtovaný za obdobie od 01.09.2006 do 31.08.2007 a od 01.09.2007 do 31.12.2007 faktúrou č. 200712221 zo dňa 20.12.2007 so splatnosťou 31.12.2007. Na základe žiadosti žalovaného bol nájom nížený o 50 % a k uvedenej faktúre bol vystavený opravný doklad č. 200912131 s dátumom splatnosti 31.03.2009. Faktúra č. 200712221 a opravný doklad č. 200912131 boli doložené do spisu. Žalobca navrhol, aby krajský súd odvolanie žalovaného zamietol v celom rozsahu ako neodôvodnené a potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa ust. § 212 ods. 1 OSP postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I/ a III/ podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Ako nové skutočnosti, neprodukované žalovaným v prvostupňovom konaní boli vyhodnotené jeho tvrdenia uvádzané až v podanom odvolaní, že existenciu prekážky užívania predmetu nájmu žalobcovi oznámil opakovane i listami z 13.03.2006, 23.08.2006, 26.10.2006. Ďalej išlo o argument, že žalovaný už v roku 2008 v rámci odsúhlasovania zostatkov oznámil žalobcovi, že voči nemu neeviduje žiadny záväzok, resp. faktúru na predmetnú sumu (fa. č. 200712221 z 31.12.2007) a že faktúru žalobcovi vrátil prípisom z 09.01.2008. Rovnako ako novo doložené, až v štádiu odvolacieho konania, boli vyhodnotené listiny na č.l. 83, 84, 90, 91 spisu, odsúhlasenie zostatkov z 11.01.2008, vrátenie faktúry z 09.01.2008, stanovisko žalobcu z 13.10.2006 č. H/2006/001495 a stanovisko žalobcu z 21.11.2006 č. H/2006/001495. Keďže procesná poučovacia povinnosť v zmysle § 120 ods. 4 OSP bola okresným súdom podľa obsahu spisu splnená len voči žalobcovi (č.l. 29, 71 rub spisu), bolo odvolacím súdom pri rozhodovaní vo veci, za aplikácie ust. § 205a ods. 1 písm. c) OSP, prihliadané i na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Obdobne sa to týka i vznesenej námietky premlčania v časti žalovaného nároku na zaplatenie nájomného za rok 2006, avšak s tým rozdielom, že námietka premlčania (vo všeobecnej rovine) je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 OSP, najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z charakteru námietky premlčania vymedzenej hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ust. § 120 ods. 4 a § 205a OSP; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.
Z vyššie uvedeného vyplynulo, že odvolací súd sa zaoberal celou argumentáciou žalovaného, vyjadrenou tak v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolaní a dospel k záveru o nevyhnutnosti zrušenia rozsudku okresného súdu v napadnutej časti a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to primárne z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné, neúplné a čiastočne nezrozumiteľné odôvodnenie rozsudku, s následkom vyvodenia predčasných právnych záverov a rozhodnutia.
Aj keď nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia netvorí samostatný a osobitný dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v rámci odvolacieho konania (§ 221 ods. 1 OSP), je nepochybné, že postup okresného súdu, ktorým nie je dôsledne rešpektovaná zákonná úprava v § 157 ods. 2 OSP, vytvára situáciu odňatia možnosti účastníkom konania konať pred súdom a ide o takú vadu prvostupňového konania, ktorá má za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Vo všeobecnosti odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa účastníkovi nepriznajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Nepochybne jedným z procesných práv účastníkov je právo na odôvodnenie rozsudku s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, teda odôvodnenie, ktoré má byť stručné, jasné, výstižné a preskúmateľné. Práve vyžadovaná stručnosť odôvodnenia rozsudku nesmie byť na úkor jeho zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti.
Žalovaný v odvolaní napádal nesprávne právne posúdenie veci a skutočnosť, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Aby mohol odvolací súd posúdiť, či v danej veci došlo k nesprávnemu rozhodnutiu z titulu nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo potrebné, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preskúmateľné. Z napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že okresný súd nerešpektoval v miere určujúcej vyššie citované zákonné ustanovenie. Uvedený záver prijal odvolací súd i v súvislosti so zistením nedostatočného, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ustanovenie § 663 OZ, tak nie je zrejmé, ako uvedené zákonné ustanovenie interpretoval na zistený skutkový stav veci. Ide o základné kogentné ustanovenie, týkajúce sa nájmu, nájomnej zmluvy, na ktoré primárne odkazovala aj vyhodnocovaná Nájomná zmluva z 31.08.2005. Pokiaľ však predmetom uplatneného nároku žalobcu bolo nájomné, bolo potrebné aplikovať i ďalšie zákonné ustanovenia, a to najmä vo vzťahu k žalovaným uplatnenej obrane už v štádiu prvostupňového konania, o tvrdenom porušení práva nájomcu užívať predmet nájmu obvyklým spôsobom, zodpovedajúcim účelu nájmu. V tomto smere odvolací súd upriamuje pozornosť na druhý oddiel siedmej hlavy, ôsmej časti Občianskeho zákonníka, § 671 až § 675 OZ o nájomnom.
Nezrozumiteľne v kontexte právneho posúdenia veci vyznievala aplikácia ust. § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom podľa okresného súdu „jednak pred 14.1.2009 a jednak aj terajšiemu zneniu“. Uvedené odôvodnenie vo vzťahu k § 369 ods. 1 OBZ, ktoré okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ani necitoval, zostalo bez patričného vysvetlenia, ako predmetné zákonné ustanovenie interpretoval na zistený skutkový stav veci, najmä, ak uvedené zákonné ustanovenie upravuje úroky z omeškania, avšak napadnutým rozsudkom boli priznané „poplatky z omeškania“. V tomto smere okresný súd nedal dostatočné vysvetlenie ani k výške priznaného príslušenstva „0,05 % denne“, bez odkazu na konkrétne dojednanie v nájomnej zmluve a bez terminologického vysvetlenia pojmov poplatok z omeškania a úrok z omeškania. Okresný súd prijal záver o platnosti nájomnej zmluvy za vychádzania z § 663 OZ, vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, avšak príslušenstvo žalovanej pohľadávky posúdil cez ust. § 369 ods. 1 OBZ; pričom okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, či nájomnou zmluvou založený právny záväzkový vzťah účastníkov má občiansko-právny alebo obchodno-právny charakter. Uvedená otázka v rovine (nedostatočného) právneho posúdenia je základom i pre posúdenie vznesenej námietky premlčania v časti žalovanej pohľadávky, keďže právna úprava premlčania v OZ a právna úprava premlčania v OBZ sú právnymi úpravami komplexnými a samostatnými. Okresný súd nezdôvodnil ani otázku splatnosti priznaného nájomného, keď vychádzal len zo žalovaných faktúr, avšak bez porovnania a prepojenia s čl. III. nájomnej zmluvy. Faktúra ako taká je pritom len jednostranným vyúčtovaním peňažného nároku - pohľadávky, prípadne výzvou na plnenie.
Konštatovanie o nedostatočných dôvodoch pre možnosť preskúmania prvostupňového rozhodnutia sa týka aj časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania. Okresný súd poukazoval na § 142 ods. 2 OSP, avšak vôbec nezdôvodnil, pri čiastočnom úspechu účastníkov v prvostupňovom konaní, pomer ich úspechu a neúspechu; nie je tak zrejmé, ako dospel k priznanej výške náhrady trov prvostupňového konania na strane žalobcu - „(6 %) zo sumy priznanej mu súdom v tomto súdnom konaní“.
Pre úplnosť, k otázke (ne)dostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd poukazuje i na doterajšiu judikatúru, z nej na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 209/2004 zo dňa 23. júna 2004, podľa ktorého „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý súdny proces.
Keďže napadnutý rozsudok okresného súdu čo do odôvodnenia vyššie uvedené kritériá nespĺňal, bolo nevyhnutné v napadnutých výrokoch I/ a III/ rozsudok okresného súdu ako nepreskúmateľný zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 OSP).
Okresný súd v ďalšom konaní opätovne vec prejedná, zváži a vykoná potrebné dokazovanie podľa návrhov účastníkov, so zameraním na celú argumentáciu tak žalobcu ako i žalovaného, produkovanú v celom konaní. Oboch účastníkov náležite poučí podľa § 120 ods. 4 OSP. V rámci nového rozhodovania sa zameria pri právnom posúdení veci na vyhodnotenie právneho charakteru nájomnej zmluvy a ňou založeného záväzkového vzťahu účastníkov. Ustáli otázku splatnosti žalovaného nájomného podľa nájomnej zmluvy a dôvodnú výšku nájomného podľa podmienok nájomnej zmluvy a s vyhodnotením (ne)dôvodnosti obrany žalovaného; a to i za aplikácie ust. § 671 - § 675 OZ. Okresný súd sa osobitne bude zaoberať vznesenou námietkou premlčania časti žalovaného nájomného.
Pokiaľ okresný súd dospeje k záveru o vzniku a existencii práva žalobcu na nájomné, ktoré je predmetom sporu a po vyhodnotení námietky premlčania časti žalovaného nájomného, bude sa následne zaoberať otázkou omeškania žalovaného a ustáli jeho začiatok vo vzťahu k zisteniu a posúdeniu splatnosti nájomného primárne podľa dojednaní v nájomnej zmluve. U uplatneného nároku na „poplatok z
omeškania“ vysvetlí, o aký nárok v zmysle platnej právnej úpravy ide a podľa akého právneho predpisu
- v závislosti od právneho charakteru záväzkového vzťahu účastníkov. V rámci rozhodovania o náhrade trov konania aplikované ustanovenie OSP zdôvodní primárne podľa výsledku (úspechu) vo veci.
Krajský súd pripomína, že dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku spočíva na žalobcovi a vo vzťahu k produkovanej obrane na žalovanom. Okresný súd svoje nové rozhodnutie náležite zdôvodní, za dodržania ust. § 157 ods. 2 OSP.
Krajský súd podľa doterajšieho stavu vo veci, vykonaných dôkazov, vyslovuje predbežný názor, že niet dôvodov pre iný záver, ako doteraz prijal okresný súd o platnosti nájomnej zmluvy. Ako nosný sa javí vo vzťahu k obrane žalovaného výklad najmä čl. I. o účele nájmu v spojení s čl. III. o výške a splatnosti nájomného.
Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Keďže v danej veci došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v zmysle § 224 ods. 3 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.