Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14C-159-2011.pdf
PDF · 104.44 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/159/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: O. A., D.. XX.X.XXXX, N. P. XX, A., právne zastúpenému JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom Jarková 63, Prešov, v konaní o zaplatenie 19.112,17 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a ,
žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 2.069,74 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou 17.2.2011 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 19.112,17 EUR a 13,5%-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 12.648,88 EUR od 29.5.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.5.2007 postúpila Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava ako postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a A. G. ako dlžník uzatvorili dňa 18.10.2001 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý medziúver v sume 600.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 8,5% ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník si neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas, odstúpila Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. v súlade s článkom VI a VII zmluvy od zmluvy, a to listom zo dňa 23.11.2004. Zo žaloby ďalej vyplýva, že dňa 18.10.2001 bola spísaná notárska zápisnica, v rámci ktorej dlžník výslovne súhlasil s vykonateľnosťou tejto zápisnice v prípade neplnenia si záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, a to na celý majetok aj v prípade, ak by došlo zo strany Prvej stavebnej sporiteľne k odstúpeniu od zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť si právny predchodca žalobcu uplatnil zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi aj v exekučnom konaní. Po postúpení pohľadávky boli realizované platby vo výške 657,03 EUR, ktoré boli započítané na úroky z omeškania, pričom k 28.5.2009 zostatok pohľadávky na istine predstavoval sumu 12.648,88 EUR a úroky z omeškania 6.463,29 EUR, t.j. spolu 19.112,17 EUR, s tým že istina sa ďalej úročí úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne. Žalobca sa v rámci žaloby vyjadril aj k otázke premlčania záväzku a v tomto ohľade poukázal na ustanovenie § 310 Obchodného zákonníka, ktorý vyslovuje nepriamo zákaz (nemožnosť) premlčania práv veriteľa voči ručiteľovi pred momentom premlčania práva voči dlžníkovi, teda že najprv môže dôjsť k premlčaniu práv veriteľa voči dlžníkovi a až potom k premlčaniu práv veriteľa voči ručiteľovi, vzhľadom na akcesorický charakter a účel ručenia. V tejto súvislosti taktiež poukázal na to, že začaté exekučné konanie je dôvodom pre spočívanie premlčacej doby, t.j. premlčacia doba prestala plynúť podaním návrhu na začatie exekúcie a
vzhľadom na akcesorickú povahu ručiteľského záväzku k hlavnému záväzku je nárok uplatnený v lehote a neexistuje prekážka pre jeho priznanie.
Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.10.2001 vyplýva, že žalovaný ako ručiteľ prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník.
Súd v predmetnej veci vydal dňa 27.5.2011 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel, voči ktorému podal žalovaný odpor, v rámci ktorého vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
Právny zástupca žalobcu v rámci pojednávania konaného dňa 16.1.2013 poukázal na to, že predmetná zmluva je typovo spotrebiteľskou zmluvou na základe zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a s ohľadom na túto skutočnosť je v danom prípade namieste aplikácia Občianskeho zákonníka a teda použitie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, pričom keďže splatnosť pohľadávky po odstúpení zmluvy nastala dňa 30.11.2004, kedy bol splatný celý záväzok, žalobca si mohol úspešne uplatniť žalobou svoj nárok voči žalovanému do 30.11.2007, avšak žalobca si svoje právo neuplatnil, preto navrhol z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalobu zamietnuť. Taktiež poukázal na to, že aplikácia Občianskeho zákonníka sa netýka iba hľadiska dĺžky premlčacích lehôt, ale aj skutočnosti, že Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenie totožné s ustanovením § 310 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na to, že ručiteľský záväzok je neplatný z dôvodu jeho neurčitosti, keďže neexistuje jasné vymedzenie, ktorú pohľadávku veriteľa má ručiteľ zabezpečovať, nie je jasný obsah ručiteľského záväzku, kedy vznikla zročnosť tohto záväzku a z týchto dôvodov je ručiteľský záväzok neurčitý, a teda neplatný.
Právny zástupca žalobcu na druhej strane poukázal na to, že typovo sa jedná o obchodnú zmluvu, teda absolútny obchod a na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na to, že úprava spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníka bola implentovaná až v roku 2004, resp. v roku 2008 a predmetný vzťah vznikol v roku 2001. Taktiež poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vymedzil, na ktoré vzťahy nie je možné tento zákon aplikovať, pričom sa jedná aj o prejednávaný vzťah, teda zmluvný vzťah týkajúci sa stavebného úveru. Poukázal na skutočnosť, že podstatné je typové určenie konkrétnej zmluvy, v danom prípade úverovej zmluvy a jej úprava podľa Obchodného zákonníka, hoci druhovo môže byť tento vzťah spotrebiteľský, prioritne sa však jedná o obchodnú zmluvu s aplikáciou Obchodného zákonníka. Vyjadril sa aj k otázke ručiteľského záväzku, pričom poukázal na to, že tento je jasne vymedzený a nie je podstatné, či je ručiteľský záväzok vymedzený osobitnou zmluvou, alebo v rámci samotnej úverovej zmluvy.
Právny zástupca žalobcu v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 30.1.2013 opätovne zvýraznil skutočnosť, že predmetný záväzkový vzťah patrí medzi absolútne obchodné záväzkové vzťahy v súlade s ustanovením § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, pričom sa jedná o kogentné ustanovenie, z čoho vyplýva, že zmluvné strany si nemôžu dohodou vylúčiť aplikáciu Obchodného zákonníka na predmetný zmluvný vzťah, teda je ustanovená obligatórna pôsobnosť Obchodného zákonníka. Vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán, teda bez ohľadu na to, či zmluvnou stranou je podnikateľ alebo nepodnikateľ. Zároveň poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa predmetný zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, pričom až ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 zaviedlo úpravu na základe ktorej je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, typovou zmluvou podľa tohto zákona sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným k 1.4.2004 - § 879f ods. 3, ods. 4, veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)), spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanoveniami § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 OZ, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre ten prípad inak ustanovenie podľa § 502.
Podľa § 310 Obchodného zákonníka, právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
Z ustanovenia citovaného § 23a zákona č. 634/1992 Zb. vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka o premlčaní práva veriteľa voči ručiteľovi (§ 310 Obchodného zákonníka), keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. Aj keď jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až úpravou účinnou od 1.4.2004 (zákonom č. 150/2004 Z. z.), jej cieľom, t.j. dodatočnou úpravou spotrebiteľského práva, bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom resp. s aquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Účelom zavedenia úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 1.4.2004 teda bola harmonizácia Slovenského zmluvného práva s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa.
Zmyslom nielen národnej, ale aj nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako aj vzhľadom na možnosť zo strany podnikateľa určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom novo zavadzanej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo teda faktické vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia autonómie vôle v zákonom predpokladaných dôsledkoch. Tieto podmienky, to zn. faktické vyrovnanie postavenia spotrebiteľa a podnikateľa je potrebné dosiahnuť aj v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahoch vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z. (s účinnosťou od 1.4.2004), pretože materiálne posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona o zmene Občianskeho zákonníka sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľským zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (viď nález Ústavného súdu Českej republiky I.US 342/2009 zo dňa 15.6.2009). Vyššie uvedený zmysel a účel zavedenia novej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku v § 52 a nasl., to zn. vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa a podnikateľa malo byť dosiahnuté práve zavedením vyššie uvedenej úpravy s prihliadnutím na zosúladenie vnútorného právneho poriadku Slovenskej republiky s komunitárnym právom a nepriamym účinkom vyššie uvedenej smernice o ochrane pred neprimeranými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento spôsob právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka zavedeného v ust. § 52 a nasl. s účinnosťou od 1.4.2004, a to aj spätne na spotrebiteľské vzťahy uzatvorené pred účinnosťou vyššie uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka, je jednoznačne vyjadrený v ust. § 879f Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa mali dať do súladu s § 53 a 54 Občianskeho zákonníka do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka, t. j. najneskôr do 1.7.2004. Za predpokladu nezosúladenia spotrebiteľských zmlúv uzavretých pred dátumom 1.4.2004 s kogentným znením § 53 a 54 Občianskeho zákonníka, tie časti spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu so znením § 53 a 54, strácali uplynutím troch mesiacov platnosť. Podľa vyššie citovaného ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd zdôrazňuje, že z vyššie cit. ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ďalej spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Žalobca bol preto povinný túto spotrebiteľskú zmluvu v zákonnej lehote zosúladiť so zákonom tak, aby neobsahovala neprimerané - neprijateľné podmienky, napr. aj ohľadom aplikácie Obchodného zákonníka.
Z vykonaného dokazovania je zároveň nepochybné, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy (túto skutočnosť oznámil aj samotnému žalovanému), sám si teda zvolil túto formu ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle § 48 ods. 2 OZ sa v takomto prípade zmluva ruší od začiatku (ex tunc), pokiaľ účastníci sa nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vychádzajúc zo záveru o zrušení zmluvy o úvere od začiatku, sú účastníci povinní si vrátiť navzájom poskytnuté plnenie, teda žalobca má nárok len na vrátenie nesplatenej poskytnutého úveru, pričom tak v zmysle Občianskeho zákonníka, ako aj Obchodného zákonníka sa následne povinnosti zmluvných strán týkajú, podľa názoru súdu, výlučne iba účastníkov zmluvy, tj. veriteľa a dlžníka a nie aj ručiteľa, ktorému na základe zmluvy nebolo nič poskytnuté. Vzhľadom na vyššie uvedené by preto, podľa názoru súdu, žalovaný ani nebol v tomto spore pasívne legitimovaný.
Podstatnou okolnosťou pre rozhodnutie v tejto veci, však bolo posúdenie dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a argumentáciu žalobcu o aplikácii Obchodného zákonníka, sa súd, ako už bolo vyššie uvedené zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania, pričom dospel k záveru, že na predmetný právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenie § 310 Obchodného zákonníka ako bolo už vyššie uvedené a vo vzťahu k žalovanému je na mieste aplikácia trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Táto lehota začala plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od zmluvy, teda od 1.12.2004 a keďže žaloba nebola podaná do 1.12.2007, právo žalobcu sa premlčalo a súd z tohto dôvodu žalobu zamietol.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd nepriznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok z titulu dôvodne vznesenej námietky premlčania, nezaoberal sa už, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, otázkou platnosti ručiteľského záväzku a taktiež aj zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania ohľadom preverenia subjektov oprávnených konať za právneho predchodcu žalobcu.
Podľa § 142 Ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za tieto úkony právnej služby:
- 4.7.2011 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 353,52 EUR
režijný paušál 7,41 EUR
- 4.7.2011 podanie vo veci samej 353,52 EUR
režijný paušál 7,41 EUR
- 3.10.2011 podanie vo veci samej 353,52 EUR
režijný paušál 7,41 EUR
- 13.6.2012 účasť na pojednávaní 1 88,38 EUR
režijný paušál 7,63 EUR
- 5.10.2012 účasť na pojednávaní 1 88,38 EUR
režijný paušál 7,63 EUR
- 16.1.2013 účasť na pojednávaní 353,52 EUR
režijný paušál 7,81 EUR
- 1.3.2013 účasť na pojednávaní 353,52 EUR
režijný paušál 7,81 EUR
DPH 72,27 EUR
Spolu: 2.069,74 EUR
Súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za úkon označený ako podanie vo veci samej dňa 16.1.2013, keďže toto podanie súd nepovažoval za úkon potrebný na účelné uplatňovanie práv
žalovaného, a to aj s poukazom na skutočnosť, že práve dňa 16.1.2013 sa konalo pojednávanie vo veci, v rámci ktorého právny zástupca žalovaného predniesol svoje vyjadrenie totožné s písomným vyjadrením zo dňa 16.1.2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.