Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-360-2012.pdf
PDF · 90.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/360/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: D. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. X/XXX, S., občan SR, proti odporcovi: Q. Z., s.r.o., P. XX, O.: XX XXX XXX, o zaplatenie 600 eur, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 600 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 36 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2012 domáhal zaplatenia sumy 600 eur na tom skutkovom odôvodnení, že dňa 13.11.2009 s odporcom uzatvoril objednávku na dodávku a montáž plastových okien a dňa 16.11.2009 zaplatil zálohu 600 eur. Odporca doposiaľ objednávku nerealizoval a nebola navrhovateľovi ani vrátená záloha napriek tomu, že podľa dohodnutých podmienok mal odporca vrátiť poskytnutú zálohu do 30 dní.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
Na nariadené pojednávanie sa odporca neustanovil, písomnosti odporcovi ako právnickej osobe bolo doručované na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri, v ktorom je zapísaná a jeho iná adresa súdu nebola známa, preto písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu dňa 11.1.2013 za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie (§ 48 ods. 2 O.s.p.).
Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti odporcu pri aplikácii ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a to výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, prostriedkami k veci sa vzťahujúcimi, a to objednávkou č. XXXX zo dňa 13.11.2009, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 16.11.2009 vystavený odporcom, uznesením OR PZ v Žiline, M.:Z.-XXX/OEK-ZA-XXXX zo dňa 31.7.2012 a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu ako i jeho skutkovom odôvodnení.
Z obsahu objednávky č. XXXX zo dňa 13.11.2009 súd zistil, že odporca ako zhotoviteľ vydal písomné potvrdenie o prevzatí objednávky navrhovateľa na predaj, dodávku a montáž okien a bola potvrdená realizácia objednávky v dňoch 14. až 15.12.2009. V zmysle podmienok predaja dodávky a montáže bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že v prípade oneskorenia dodávky tovaru alebo vykonania služby o viac ako 30 dní odporca sa zaväzuje vrátiť zálohu a navrhovateľ sa zaviazal vyrovnať v deň dodávky celý záväzok za dodaný tovar.
Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného odporcom zo dňa 16.11.2009 súd zistil, že prijal od navrhovateľa sumu 600 eur ako záloha za okná. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva i z predloženej objednávky, kedy bola stanovená hodnota objednávky na sumu 1.235,73 eur a po odpočítaní zálohy 600 eur k úhrade po namontovaní okien zostalo 635,73 eur.
Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo zmlúv, resp. všeobecne z právnych úkonov).
Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
Zhotovenie veci na zákazku je špeciálny druh zmluvy o dielo a formu na uzavretie tejto zmluvy zákon nepredpisuje. Zhotoviteľovi ukladá iba povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky (ak nedôjde k zhotoveniu veci na počkanie). Písomné potvrdenie by malo obsahovať aspoň podstatné náležitosti tejto zmluvy, ktorými sú dohoda o konkrétnej veci, ktorá má byť zhotovená, dohoda o spôsobe zhotovenia a o tom, že k jej zhotoveniu dôjde na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda o odplatnosti zhotovenia veci. Cieľom uvedenej zmluvy je zhotovenie novej veci a jej odovzdanie za odplatu zhotoviteľom do vlastníctva objednávateľa.
Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že zhotoviteľ, v danom prípade odporca, vydal objednávateľovi (navrhovateľovi) písomné potvrdenie o prevzatí objednávky dňa 13.11.2009 a predmetom tohto písomného potvrdenia bola dohoda o konkrétnej veci, t.j. okien, ktoré mali byť zhotovené a dodávka a montáž mala byť realizovaná 14. - 15.12.2009 a bola medzi nimi i dohoda o odplatnosti zhotovenia veci. V konaní nebolo sporné, že odporca prevzal zálohu 600 eur. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva i z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície zo dňa 31.7.2012, M.: Z.-XXX/OEK-ZA-XXXX vo veci zločinu podvodu, kedy na základe trestných oznámení bolo začaté trestné stíhanie vo veci podvodu, ktorého sa mala dopustiť osoba vystupujúca za spoločnosť Q. Z., s.r.o. a ako svedok bol vypočutý pracovník odporcu, ktorý ako technik zameriaval okná a robil servis, vypisoval zmluvy u zákazníkov, vystavoval faktúry a preberal zálohy u zákazníkov doma, ktoré vždy v ten deň, keď ich prevzal, odovzdal majiteľovi. Pracovník odporcu potvrdil, že zobral zálohu od navrhovateľa, ako aj od ďalších, ktoré taktiež odovzdal. Taktiež bol vypočutý v procesnom postavení svedka i spoločník spoločnosti, ktorý uviedol, že prebral firmu spolu so záväzkami a záväzky vyplývajúce z prijatých objednávok a prevzatých záloh nebolo možné realizovať pre nedostatok finančných prostriedkov. Bolo taktiež v konaní nepochybné, že zhotoviteľ predmetnú zákazku a objednávku doposiaľ nezrealizoval.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 600 eur, ktoré predstavuje poskytnuté plnenie zo strany navrhovateľa ako objednávateľa, a teda v danom prípade ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. O plnenie, kde právny dôvod odpadol, možno považovať plnenie, ktoré účastníkovi právneho vzťahu zostalo po tom, ako zverenie zálohy na ich realizáciu, ktorá sa však následne neuskutočnila (predaj, dodávka a montáž okien). V danom prípade teda odporca prijal plnenie, voči ktorému neposkytol protihodnotu svojho plnenia, obohatil sa na úkor navrhovateľa. Samotné poskytnutie plnenia bolo viazané na účel predaja, dodávky a montáže tovaru a vykonania služieb a i napriek dohodnutým všeobecným podmienkam, ktoré sú na formulárovom tlačive samotného odporcu sa odporca v prípade nevykonania služby zaviazal vrátiť zálohu, ktorú povinnosť doposiaľ nesplnil. V danom prípade teda, ak sa zamýšľaná dodávka tovaru a vykonania služby nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe objednávateľ plnil zhotoviteľovi, teda kedy zhotoviteľ dodávku tovaru, ako i vykonanie služby nerealizoval (14. - 15.12.2009) a až doteraz, teda odporca vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že táto objednávka už nebude realizovaná. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu z hľadiska hmotnoprávneho je teda odporca v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti o uloženie ktorej navrhovateľ v tomto konaní žiada. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je stanovený v ustanovení § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. Je potrebné poznamenať, že účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného, a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nárok navrhovateľa považoval v celom rozsahu za skutkovo a právne dôvodný a keďže v konaní nemal preukázané, že by odporca poskytnutú zálohu na realizáciu objednávky, ktorá sa však neuskutočnila navrhovateľovi vrátil, preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 600 eur titulom bezdôvodného obohatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľ ako úspešný účastník si náhradu trov konania uplatnil v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku vo výške 36 eur. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania priznal a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 36 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).