Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/12/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci navrhovateľa: Tessile ditta a.s., so sídlom, Česká republika, Praha, Ve Studeném 117/5a, IČ: 278 22 117 zastúpený ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Vrútocká 12, IČO: 36 863 459 proti odporkyni: F. X., bytom Bratislava, ul. M. XX zastúpená opatrovníčkou V. W., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie 37,55 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 37,55 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 37,55 eura od 11. augusta 2009 až do zaplatenia na účet navrhovateľa číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX O. XXXXXXX vedený vo O., F..M.. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 24,01 eura a za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eura všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Vrútocká č. 12, na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, O. XXXXXXX vedený v G. Z., F..M.. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 9.3.2011 domáhal zaplatenia 37,55 eura titulom nezaplatenia ceny cestovného lístka a prirážky cestovného, nakoľko odporkyňa sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom a zaplatenia náhrady trov konania

Súd vydal dňa 19.1.2012 pod sp. zn. platobný rozkaz, ktorým odporkyňu zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 21.3.2012 zrušil.

Odporkyni sa nepodarilo doručiť žiadnu z písomností súdu na adresu označenú v návrhu, preto súd vykonal všetky dostupné úkony na zistenie pobytu odporkyne, avšak ani napriek tomu sa súdu nepodarilo jej pobyt zistiť. Pobyt odporkyne zostal neznámy, súd jej z tohto dôvodu pre toto konanie ustanovil opatrovníka.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie dňa 1.3.2013 nedostavil, doručenie predvolania má riadne a včas vykázané, žiadal ospravedlniť neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, preto súd podľa pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Opatrovník odporkyne žiadal, aby súd konal a rozhodoval v zmysle zákona.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so zápisom o prevedení prepravnej kontroly zo dňa 10.8.2009, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.4.2010 a s ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ má sídlo v Českej republike a odporkyňa je štátny občan Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto súd riešil otázku právomoci a príslušnosti súdov SR na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie nároku uplatneného navrhovateľom.

Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 ES o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Odporkyňa má sídlo na území Slovenskej republiky, preto v súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia (Článok 2 bod 1) je daná právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.

Podľa č.l. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa č.l. 4, bodu 1 Rímskeho dohovoru, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa č.l. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Podľa č.l. 4, bodu 2 Rímskeho dohovoru platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu.

Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-právne vzťahy, platí v zmysle č.l. 4, bodov 1,2 Rímskeho dohovoru pre účastníkov konania právny poriadok Českej republiky. Na základe vyššie uvedeného sa zmluvný vzťah medzi účastníkmi tohto konania spravuje právnym poriadkom platným pre tento vzťah v Českej republike. Príslušným zákonom upravujúcim zmluvný vzťah účastníkov v Českej republike je zák. č. 40/1964 Sb. - Občanský zákoník.

Zo Zápisu o vykonanej prepravnej kontrole č. 00269422 z 10.8.2009 bolo zistené, že dňa 10.8.2009 o 16:11 hod. na linke C miesto kontroly Háje sa odporkyňa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala cestovným dokladom. Výška cestovného bola 18,- Kč, výška prirážky bola 950,- Kč.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky z 19.4.2010 bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi postupcom

- Dopravný podnik hl.m. Prahy, a.s. so sídlom Česká republika, Praha, ul. Sokolovská 217/49 a postupníkom - Tessile ditta, a.s. so sídlom v Česká republika, Praha, Ve Studeném 117/5a, jej predmetom bolo o.i. pohľadávka špecifikovaná v čl. III pod č. 150 odporkyne vo výške 968,- Kč.

Po poučení podľa opatrovník odporkyne nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy a skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti, súd mal za to, že sa dobrovoľne vzdal tohto svojho práva.

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Sb. občanského zákoníku /OZ/, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou dražní a silniční osobní dopravu /prepravný poriadok/, prepravná zmluva je tiež uzavretá, ak umožní dopravca cestujúcemu nastúpenie do vozidla bez cestovného lístka a cestovné cestujúci zaplatí bezodkladne po nástupe do vozidla.

Podľa § 7 ods. 6 prepravného poriadku: ak si cestujúci nezakúpi cestovný lístok a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, považuje sa za cestujúceho , ktorý sa z príčin na svojej strane nepreukázal platným cestovným dokladom.

Podľa § 37 ods. 4 písm. d/ zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach, poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatenie cestovného a prirážky k cestovému, pokiaľ cestujúci nezaplatí tieto na mieste.

Podľa § 37 ods. 6 zák. o dráhach: výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1.000,- Kč. Prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravných poriadkom predstavuje najviac 1.000,- Kč.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov podľa ust. , kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa dňa 10.8.2009 cestovala na linke postupcu, uzavrela s ním zmluvu o preprave osôb podľa § 760 z.č. 40/1964 Sb., kde podmienky prepravy sú upravené vyhl. č. 175/2000 Sb. a zák. č. 266/1994 Sb. o dráhach, pričom pri kontrole sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Odporkyňa tým porušila svoju povinnosť cestujúceho, keď neuhradila stanovené cestovné. O uvedenej skutočnosti bol na mieste spísaný záznam o vykonanej prepravnej kontrole a odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť čiastku 37,55 eur, ( 968,- Kč v prepočte prevodným kurzom 25,78 CZK = 1 EUR), ktorá sa skladá z položiek cestovné a prirážka.

Navrhovateľ v konaní osvedčil svoju aktívnu legitimáciu podľa zmluvy o postúpení pohľadávky. Postupca je prevádzkovateľ verejnej hromadnej prepravy osôb. Pretože zaplatenie žalovanej sumy odporkyňou v konaní nebolo preukázané, súd návrhu vyhovel a uložil odporkyni povinnosť túto sumu zaplatiť.

Odporkyňa sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania nasledujúci deň potom, čo žalovanú čiastku nezaplatila na výzvu kontrolného orgánu postupcu. Výška úrokov z omeškania zodpovedá výške ročnej repo sadzby stanovenej ČNB, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 24,01 eura.

Čo sa týka výšky trov právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľovi v konaní vznikli, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 2 úkony právnej pomoci po 16,60 eura /prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu/ + režijný paušál 2 x 7,41 eur (úkony vykonané v roku 2011), spolu 48,02 eura.

Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je na mieste v súlade s ustanovením pristúpiť k zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v prípade prejednávanej veci ide

o drobný spor a vyššie uvedené trovy právneho zastúpenia považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (dva úkony právnej služby, režijný paušál, DPH a súdny poplatok) predstavujú v prejednávanej veci spolu sumu 64,52 eura, žalovaná pohľadávka však iba sumu 37,55 eura. Trovy konania tak predstavujú takmer 150 % uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v posudzovanej veci sa jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda o návrh, ktorý sa od iných návrhov toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba identifikačnými údajmi odporcu a dopravného prostriedku, v ktorom odporca cestoval. Skutkový základ návrhu (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon, ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu, nekládla na neho žiadne väčšie nároky.

Možno teda uzavrieť, že uplatnené trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v prejednávanej veci považoval súd priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby. Na podporu správnosti záverov, z ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd dáva do pozornosti tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd dospel k obdobným záverom, ako súd v prejednávanej veci.

S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške 24,01 eura ( 1x úkon po 16,60 eura + 1x režijný paušál 7,41 eura)

Súd rozhodol podľa tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť náhradu trov konania advokátovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.