Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-186-2012.pdf
PDF · 100.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/186/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, proti žalovanému E. G., V. E. XX, o zaplatenie 159,96 € istiny s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku 7C/143/2010-102 z 5.3.2012 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobca nie je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Žalobcovi a žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a vedľajší účastník nemá právo na ich náhradu.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. žalobu zamietol, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu súdny poplatok 16,50 € za odpor, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, III. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 16,50 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a IV. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania 57,89 €, na účet jeho zást., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti IV. výroku rozsudku, ktorým bola priznaná náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd, pokiaľ ide o trovy konania, v odôvodnení - po citovaní znenia § 142 ods.1 O. s. p. -, o. i. uviedol, že žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu podľa zásady úspešnosti v konaní, upravenej v cit. ust., vzniklo právo na plnú náhradu trov konania. Preto mu priznal právo na plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku 16,50 € za odpor a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu ich, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 142 ods.1 a § 160 ods.1 O. s. p. Ďalej uviedol, že na strane úspešného žalovaného vystupoval v konaní na jeho podporu vedľajší účastník a právo na náhradu trov konania tak vzniklo aj jemu, že ten žiadal priznať náhradu trov konania 57,89 € vrátane DPH, pozostávajúcich z trov právneho zast. za 2 úkony právnej služby a hotových výdavkov advokáta vo výške režijného paušálu a zároveň preukázal Osvedčením o registrácii pre DPH z 2.6.2011, že jeho zást. je od 1.2.2005 platiteľom DPH. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zast. 57,89 €, ktoré tvorí odmena zást. za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zast. 20.12.2011, vyjadrenie z 29.2.2012) po 16,60 €/úkon, náhrada hotových výdavkov zást. vo výške režijného paušálu 7,41 € a 7,63 € a 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov 48,24 €, t.j. 9,65 €, podľa § 10 ods.1,§ 14 ods.1 písm. a),b),§ 16 ods.3 a § 18 ods.3 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov a trovy konania zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť na účet zást. vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods.1 a § 160 ods.1 O. s. p. Žalobca v odvolaní, citujúc znenie § 93 ods.1,2,§ 142 ods.1 a § 150 O. s. p., zastával názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Poukázal na to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.3 zák.č.250/07 Z. z.), zast. spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.). Tvrdil, že nevidí význam v právnom zast. vedľajšieho účastníka, keďže samotnou jeho úlohou je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zast. vedľajším účastníkom, lebo právne zastúpiť sa mohol sám účastník konania, teda žalovaný, pričom pre prípad, že jeho pobyt nie je možné zistiť, zák. žalovanému zabezpečuje ochranu jeho práv ustanovením opatrovníka súdom, pričom v danom prípade toto nebolo potrebné, keďže konania sa aktívne zúčastňoval sám žalovaný, ktorý sám vzniesol námietku premlčania. Zastával názor, že vedľajší účastník nemôže robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, nemôže uznať nárok žalobcu, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva a námietka vznesená vedľajším účastníkom je uplatnená neúčinne, teda nevidí účelnosť a dôvodnosť priznania trov právneho zast. vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko v danom prípade uplatnil námietku premlčania sám žalovaný, tzn. vstup vedľajšieho účastníka do konania bol neúčelný, keďže v podstate ním uplatnená námietka premlčania nepriniesla žalovanému žiadne priaznivejšie rozhodnutie vo veci, než aké dosiahol sám a, že vzhľadom na uvedené, bola účasť vedľajšieho účastníka v konaní nadbytočná a jeho právne zast. nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že v prípadoch, v ktorých vedľajší účastník sám podáva žalobné návrhy, k právnemu zast. vôbec nedochádza a je sám spôsobilý na zast. spotrebiteľov v súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že ak sa vedľajší účastník rozhodne využívať na zast. v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zast. v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstúpil), musí jeho trovy sám znášať z vlastných prostriedkov, v opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania vedľajšieho účastníka, ktorého činnosť by spočívala len vo vstupe do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co/26/2012, v ktorom odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyslovil právny názor, že „Úvaha navrhovateľa (pozn. občianske združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľa), že vzhľadom na cieľ - ochrana spotrebiteľa, ktorý sleduje, má mať nárok na automatické ustanovenia zástupcov z radov advokátov je však celkom mylná, nakoľko musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.“, že taktiež nie je zrejmé na základe koho iniciatívy, vstúpil do konania, ako sa dostal k informáciám o predmetnom konaní, čo je nevyhnutné pre posúdenie nároku vedľajšieho účastníka na trovy právneho zast. za úkon právnej služby prevzatie veci a príprava zast., teda či nahliadal do súdneho spisu, oboznámil sa s daným prípadom a p. Zastával názor, že ochrana práv žalovaného, ako spotrebiteľa, je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zast. dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania (a to nielen samotným právnym zast., ale taktiež priznaním trov konania za úkony právnej služby, ktoré predstavujú len umelé navyšovanie trov konania a nákladov spojených s konaním), k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zast., a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím § 150 ods.1 O. s. p., ktorý predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu z dôvodu, že prísna aplikácia ust. o náhrade trov konania by mohla viesť k nežiaducim tvrdostiam a, že predpokladom použitia daného ust. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, existencia výnimočnosti daného prípadu, na čo jednoznačne poukázal. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok rozhodnutia preskúmať a v zmysle § 220 O. s. p. ho zmeniť tak, že sa vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zast. neprizná. Zároveň si uplatnil trovy právneho zast. v odvolacom konaní 29,08 € s DPH, pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby 19,92 € s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu 9,16 € s DPH (podanie odvolania).
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu, čo sa týka námietok žalobcu (nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva; nevidí význam v právnom zast. vedľajšieho účastníka; dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania) uviedol, že pri tejto argumentácii žalobcu je namieste otázka prečo ako silná finančná spoločnosť vymáhajúca po celom Slovensku nespočetné množstvo pohľadávok si nezriadi vlastné právne oddelenie, ktoré bude vymáhať od spotrebiteľov pohľadávky na súdoch bez právneho zast., namiesto toho sa dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou, ktorá už v žalobe si neoprávnene účtuje aj právny úkon (pokus o zmier) a v mnohých prípadoch si súdy túto skutočnosť nepovšimli a priznali mu, najmä
v platobných rozkazoch (ďalej len PR), aj nezákonne uplatnené trovy a položil otázku kto teda navyšuje (a nezákonne) trovy konania, neziskové a bezmajetné združenie, ktorého jediným poslaním je chrániť práva spotrebiteľov pri napĺňaní cieľov Európskej únie v súvislosti s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov podľa čl.169 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl.8 Charty základných práv EÚ alebo je to žalobca uplatňujúci plošne po celom Slovensku pohľadávky od spotrebiteľov, vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík, príp. premlčané pohľadávky? Tvrdil, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch, že v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej prostredníctvom neho žalovanému bola žaloba zamietnutá, že sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zák. chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov (§ 3 ods.4,§ 25 zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), že európska legislatíva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, nadväzujúc na vnútroštátnu právnu úpravu, preferujú činnosť združení v rámci ich zákonných oprávnení, že občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v štandardných formulárových zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní. Zdôraznil, že namieste je aj otázka, prečo žalobca podal žalobu v čase, kedy postúpené pohľadávky už boli premlčané, pričom Zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym predchodcom uzatvoril v čase, kedy uplatňovaná pohľadávka ešte premlčanou nebola, že odpoveď je celkom jednoduchá: ide o snahu dodávateľov pri použití nekalých obchodných praktík ešte viac sťažiť ťažké sociálne postavenie najchudobnejších vrstiev obyvateľstva na Slovensku a čo najviac vyťažiť z úrokov z omeškania, že práve žalobca celoplošne (zistil to z konaní na viacerých súdoch v SR) ignoruje premlčaciu lehotu podľa O. z., podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania, ním vznesených, ojedinele aj žalovaným, sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, príp. poukazuje na dohodnuté 10 ročné premlčacie lehoty, ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné akceptovať a v niektorých prípadoch dodatočne podsúva spotrebiteľom na podpis Dohodu o uznaní premlčaného dlhu, čo vykonáva neprijateľným spôsobom, predstavujúcim nekalú obchodnú praktiku. Tvrdil ďalej, že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl.47 ods.2 Ústavy (citoval jeho znenie), že ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II.ÚS78/03,II.ÚS31/04,II.ÚS 56/05,IV.ÚS147/08,II.ÚS 122/09, že trovy právneho zast. treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy, že každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zast. advokátom a toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky, bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva zást. mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva (Ján Mazák, Ľudovít Šoltýs, Trovy konania v civilnom procese, Mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie 1997,str.53), že z uvedeného vyplýva, že aj on, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“, že práve preto je zast. advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zast. realizovať, že aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, príp. mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom a, že jeho vstupom do konania sa žalobca zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť, že žalobcu samozrejme jeho vstup do konania znepokojil, pretože doposiaľ jeho žaloby o pohľadávky z premlčaných nárokov a z neprijateľných zmluvných podmienok boli ľahkými spormi riešenými (často v rozpore s § 172 ods.9 O. s. p.) v skrátenom konaní a neinformovaní spotrebitelia sa nebránili, že žalobca by možno toleroval, že v konaní, v ktorom práva spotrebiteľov háji on (vedľajší účastník) nie je úspešný, značne ho však znepokojuje, že v týchto konaniach má ešte ujmu v podobe povinnosti hradiť jeho trovy, že súd pri rozhodovaní o jeho trovách postupoval v súlade s legislatívou Eú a judikatúrou Súdneho dvora EÚ (citoval čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl.38 Charty základných práv EÚ), že o odôvodnenosti priznania jeho trov svedčí aj novelizované znenie § 137 O. s. p. (citoval ho), ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zák.č.332/11 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (citoval z dôvodovej správy k nemu), že novelizovaná právna úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22.12.2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09 (aj z neho citoval), že v zmysle uvedeného dokonca Krajský súd v Prešove svojim uznesením 3Co/131/2011-85 z 13.1.2012 zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa a ustanovil vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola taktiež právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa, advokáta, pričom konštatoval, že nie je možné nedôvodne a bez akýchkoľvek logických súvislostí podmieňovať spôsobilosť občianskeho združenia na vykonávanie predmetu svojej činnosti odbornosťou v odbore právo. Citujúc znenie čl.7 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS podotkol, že môže preukázať, že vo viacerých súdnych sporoch pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoju žalobu späť a konanie žiadal zastaviť, že vo viacerých prípadoch k späťvzatiu došlo až po vydaní PR alebo rozsudku, ktorými boli žalobcovi súdom priznané uplatňované nároky, že vo veci OS Humenné 22Ro/274/2011 žalobca dokonca vzal späť žalobu po právoplatnosti PR (Dôkaz: oznámenie OS Humenné z 20.4.2012), že samotná skutočnosť, že má principiálne právo na náhradu trov konania, nie je - dúfa - medzi účastníkmi sporná, napriek tomu poukázal na rozsudok 5Cdo 71/2010 z 9. 6. 2010 Najvyššieho súdu SR, ako aj na najnovšie komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku: Števček/ Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel,2.vydanie, Praha: C. H. Beck,2012,str.331, príp. Drápal/Bureš a kol. Občanský soudní řád I, Velké komentáře, 1.vydání: C. H. Beck,2009,str.607. Poukázal i na to, že žalobca napriek tomu, že vedome uplatňoval premlčanú pohľadávku a pohľadávku vyplývajúcu z neprijateľných zmluvných podmienok, v žalobe navrhol zaviazať žalovaného na úhradu trov konania aj titulom právneho zast., ktoré naviac nezákonne navýšil, že ani tieto okolnosti sám žalobca nepovažoval vo svojom prípade za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods.1 O. s. p., aby v rámci sebareflexie nežiadal trovy konania, že trovy si uplatňovala silná finančná spoločnosť zaoberajúca sa obchodovaním s veľkým objemom pohľadávok, pričom však pri neziskovom bezmajetnom združení na ochranu spotrebiteľa pri neodôvodnenom uplatňovaní nárokov dodávateľov zo spotrebiteľských zmlúv, poukazuje paradoxne na dôvodnosť aplikácie § 150 ods.1 O. s. p., že v predmetnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie, že základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese, že tento pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou a, že - podľa jeho názoru - v spotrebiteľských veciach § 150 ods.1,2 O. s. p. nie je možné aplikovať za predpokladu, že dodávateľ si uplatňoval nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nárok po použití nekalej obchodnej praktiky, príp. nárok premlčaný a spotrebiteľ bol v konaní úspešný. K námietke žalobcu ohľadom uplatnenia odmeny zást. za úkon právnej služby prevzatie a príprava zast. vrátane prvej porady uviedol, že tento úkon je mimoriadne dôležitý, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zast. a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom, že tento úkon v sebe zahŕňa aj administratívnu činnosť sekretariátu kancelárie spočívajúcu v pridelení sp. zn., založenie „súdneho“ spisu, vyhotovenie písomného podania o vstupe do konania a jeho zaslanie súdu a, že tu je namieste polemizovať aj o skutočnosti, či písomné podanie s oznámením jeho vstupu do konania by nemohlo byť posúdené ako samostatný úkon právnej služby v zmysle § 14 ods.1 písm. b) vyhl., napriek tomu písomné podanie o vstupe do konania osobitne neúčtuje a subsumuje ho do úkonu: prevzatie a príprava právneho zast. S poukazom na uvedené označil argumentáciu žalobcu v jeho odvolaní za nenáležitú, preto navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdiť. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie 8,30 € ([§ 14 ods.3 písm. b) vyhl.] a režijného paušálu 7,63 € (§ 16 ods.3 vyhl.) a 20 % DPH 3,19 €, teda celkove trovy odvolacieho konania 19,12 €.
Rozsudok, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavané.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že pokiaľ ide o výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 219) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1), preto ho podľa § 220 O. s. p. zmenil a vedľajšiemu účastníkovi neprisúdil náhradu trov konania.
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho
výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu.
Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby.
Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalovaný žiadne trovy neuplatnil a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p. priznaná, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.