Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-14-2023.pdf
PDF · 80.25 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. Ď., E.: XX.XX.XXXX, C. Ď., E. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, deti rodičov - matka: A.. A. Ď., E. XX.XX.XXXX, J.. Č.. I. Z. XX, G. - Š., právne zastúpená: AK Petrovič s.r.o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, a otca: U.. X. Ď., E. XX.XX.XXXX, I. XXX G. Y. XXX XX, právne zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Výživné sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.
Daňový bonus na maloletú C. a maloletú A. si bude uplatňovať matka, a to počnúc od roka 2023, a to aj spätne od januára 2023.
Prídavok na dieťa na maloletú C. a maloletú A. bude poberať matka.
II. Týmto sa mení rozsudok č. k. 11P/52/2019-207 zo dňa 02.06.2020 v časti určenia výživného na maloleté deti, v časti uplatňovania daňového bonusu na maloleté deti a v časti poberania prídavkov na maloleté deti.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 08.03.2023, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 09.03.2023, sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to neurčenia výživného počas striedavej osobnej starostlivosti, uplatňovania daňového bonusu na maloleté deti otcom a poberania prídavkov na maloleté deti matkou.
2. Matka s návrhom na zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súhlasila, avšak tak, že otec maloletých detí bude poberať daňový bonus a prídavok na dieťa na maloletú A. a matka bude poberať daňový bonus a prídavok na dieťa na maloletú C.. Výživné navrhovala ponechať vo výške 140,00 eur na každé maloleté dieťa. Zároveň navrhla, aby si výdavky na maloleté deti na školu, mimoškolské aktivity, zdravotnú starostlivosť a na všetkých ostatných bežných výdavkoch rodičia hradili rodičia v jednej polovici.
3. Pred pojednávaním dňa 21.08.2023 rodičia uzatvorili a doručili súdu rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej obaja rodičia sa dohodli, že výživné sa počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje, daňový bonus na maloletú C. a maloletú A. si bude uplatňovať matka, a to počnúc od roka 2023, a to aj spätne od januára 2023, prídavok na dieťa na maloletú C. a maloletú A. bude poberať matka.
4. Súd na pojednávaní dňa 21.08.2023 vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca, vyjadrením matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä potvrdením o zdaniteľných príjmoch otca, potvrdením o príjme otca, potvrdením o príjme matky, výdavkami na maloleté deti, záznamom z prvého a druhého stretnutia rodičov pred koordinátorom Cochemskej praxe a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Maloleté deti sa narodili z manželského vzťahu rodičov, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 11P/52/2019-207 zo dňa 02.06.2020. Maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, pričom otec sa zaviazal k plateniu výživného vo výške 140,00 eur na každé maloleté dieťa. Otec je zamestnaný v spoločnosti S. S. S..X..F.., výška príjmu je 525,65 eura netto, zároveň je ak spoločníkom a konateľom v tejto obchodnej spoločnosti. Matka je zamestnaná v spoločnosti K., S..X..F.. s príjmom približne 1 500,00 eur. Obaja rodičia sú vlastníkmi nehnuteľností. Súd vyhodnotil materiálne zabezpečenie rodičov ako veľmi dobré.
6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
7. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
8. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
19. Rodičia sa dohodli na neurčení výživného počas striedavej osobnej starostlivosti a na tom, že matka si bude uplatňovať daňový bonus na obe maloleté deti a poberať prídavky na deti na obe maloleté deti. Súd preskúmal takúto predloženú rodičovskú dohodu, pričom táto rodičmi uzavretá dohoda ohľadom úpravy výživného a poberania štátnych dávok je v súlade so zákonom a v záujme maloletých detí, a preto ju súd vo výroku I. tohto rozsudku schválil.
20. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti výroku I. rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP). Proti výroku II. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I. a II. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané rodičmi by nebolo právne účinné, nakoľko rodičia sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.