Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-1128-2022.pdf
PDF · 87.9 KB
Case nature
Subarea
67Ek/1128/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava- Petržalka, so sídlom Kutlíková 17, 852 12 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 00 603 201 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., o vymoženie príslušenstva peňažnej pohľadávky a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/1128/2022 zo dňa 30. júna 2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 30.6.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 67Ek/1128/2022, ktorým exekúciu v celom rozsahu z dôvodu uplatnenia námietky premlčania podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil a zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 45 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, § 199c ods. 1 veta prvá zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 110 ods. 1, § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 21 ods. 2, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „vyhlášky“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť istinu s príslušenstvom. Ďalej uviedla, že pôvodné exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou bolo skončené doručením Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvou na úhradu trov starej exekúcie pôvodnému súdu dňa 11.06.2020. Následne dňa 11.04.2022 podal oprávnený opätovný návrh na výkon exekúcie.
3. V súvislosti s podanou námietkou premlčania zo strany povinného súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skúmal, či právo oprávneného nebolo ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj) premlčané. Ďalej uviedla, že účelom inštitútu premlčania je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo včas, teda v stanovenej premlčacej dobe, nakoľko účinné vznesenie námietky premlčania zo strany povinného subjektu znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, a teda použitie tejto námietky má za následok zánik vymáhateľnosti nároku oprávneného. K samotnej námietke premlčania podanej povinným súd uviedol, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. sa po ukončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Z Oznámenia pôvodného súdneho exekútora o ukončení exekučných konaní mal súd za preukázané, že exekučné konanie sp. zn. EX 208/08 bolo ukončené dňa 11.06.2020. V súlade s vyššie uvedeným § 9 ods. 2 zákona č.
233/2019 Z. z. mal oprávnený v danom exekučnom konaní jeden rok na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak nový návrh na vykonanie exekúcie nestihol podať „včas“, nakoľko bol doručený súdu až dňa 11.04.2022. Ďalej súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že nárok oprávneného bol priznaný exekučným titulom vydaným dňa 5.12.1997 a vykonateľným dňa 02.02.1999. Práve od tohto dátumu začala plynúť veriteľovi (tu oprávnený) v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka 10-ročná premlčacia doba, v rámci ktorej mal možnosť si vymôcť svoj nárok na súde. Tento si oprávnený uplatnil až v roku 2008 (po vyše 9 rokoch), kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi, t.j. 04.11.2008. Zároveň v rámci pôvodného exekučného konania došlo v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka k pretrhnutiu plynutia 10 ročnej premlčacej doby a to až do ukončenia pôvodného exekučného konania doručením Upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu dňa 11.06.2020. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdu odoslaný a doručený dňa 11.04.2022, z čoho vyplýva, že v tomto prípade oprávnený lehotu na podanie (opätovného návrhu) do jedného roka nestihol, preto súd námietku premlčania považoval za dôvodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou k právnemu záveru, že vznesená námietka premlčania bola dôvodná, a preto súd v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil (výrok I.). Súčasne súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky MS SR (výrok II).
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej s poukazom na ustanovenia § 45 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 110 ods. 1, § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) uviedol, že z upovedomenia o zastavení starej exekúcie je zrejmé, že príslušenstvo pohľadávky oprávneného nebolo od povinného vymožené. Oprávnený preto podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z.z., a to na vymoženie zostávajúcej neuhradenej časti príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej mu z exekučného titulu a trov exekúcie. Z uvedeného preto podľa oprávneného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne. Ďalej uviedol, že Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že podľa jeho názoru došlo k premlčaniu nároku oprávneného vymáhaného v predmetnom exekučnom konaní. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania dovolá. Pohľadávka sa premlčí márnym uplynutím premlčacej doby, t. j. ak oprávnený subjekt nevykonal právo v priebehu premlčacej doby. Na premlčanie prihliada exekučný súd iba na námietku povinného. Tento hmotnoprávny úkon môže byť obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, to znamená, že môže byť urobený voči oprávnenému cestou súdu. Premlčacia doba je v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka desaťročná a plynie od vykonateľnosti exekučného titulu. Začatím exekučného konania v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba spočíva a počas riadneho vedenia konania neplynie. Pôvodný návrh na vykonanie exekúcie tak bol nepochybne podaný pred uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzťahujúcej sa na výkon práva priznaného právoplatným rozhodnutím. Po ukončení pôvodného exekučného konania podal oprávnený opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. V zmysle uvedenej právnej úpravy sa má za to, že oprávnený v „začatom konaní riadne pokračuje“ (§ 112 Občianskeho zákonníka) aj vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení exekučného konania podľa zákona č. 233/2019 Z. z. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby sa v nej pokračovalo. Námietku premlčania vznesenú povinným preto oprávnený považuje za neopodstatnenú. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujú, aby Okresný súd Banská Bystrica vyhovel sťažnosti opraveného voči uzneseniu 67Ek/1128/2022 zo dňa 30.06.20223 a návrh na zastavenie exekúcie povinného zo dňa 01.12.2022 zamietol.
5. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 2.8.2023 vyjadril aj povinný, ktorá uviedol, že sťažnosť oprávneného je odťažitá od merita veci, t.j. od skutočnosti časového trvania uplatňovateľnosti hmotných práv, ktoré sa označuje ako premlčanie. Ďalej uviedol, že oprávnený sa
žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k skutočnosti premlčania alebo jej vyvrátenia. Povinný má za to, že súd podobne ozrejmil časové súvislosti uplatňovaného nároku, poukázal na relevantné dátumy a od nich sa odvíjajúce plynutie premlčacej doby, pričom správne dospel k záveru, že poukazom na premlčanie sú dané skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, čím zastavenie exekučného konania bolo a je legálnym následkom. Na základe vyššie uvedeného preto žiada, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým v celom rozsahu potvrdí prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.06.2023.
6. Podľa §-u 243p ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.
7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola zaslaná do elektronickej schránky súdu dňa 04.07.2023 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 30.06.2023, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
14. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
15. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.04.2022, kedy bol exekučnému súdu doručený opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj). Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 19Ro 20275/1997 zo dňa 15.12.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.1999, dňa 14.09.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Barbore Božíkovej Ághovej (405EX 443/2022). Dňa 12.10.2022 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho bez vyjadrenia oprávneného postúpil súdu. Dňa 22.11.2022 postúpil súdny exekútor súdu aj vyjadrenie oprávneného k podanému návrhu na zastavenie exekúcie. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
16. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
17. Podľa §-u 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
18. Podľa §-u 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
19. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
20. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 ZoUNEK sa ako správne uviedol oprávnený v podanej sťažnosti má za to, že oprávnený v „začatom konaní riadne pokračuje“ (§ 112 Občianskeho zákonníka) aj vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení exekučného konania podľa zákona č. 233/2019Z.z. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby sa v nej pokračovalo.
21. Citované ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK teda stanovuje osobitnú jednoročnú lehotu na uplatnenie nároku z exekučného titulu, ktorý bol vymáhaný v starej exekúcii a ktorý je potrebné nariadiť do určitej doby, tzn. že došlo k zákonnému navýšeniu premlčacej doby na pohľadávky, ktoré boli vymáhané v starej exekúcii. Nakoľko však v prejednávanom prípade súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou správne skonštatoval, že pôvodné exekučné konanie bolo skončené dňa 11.06.2020 a oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.04.2022, tzn. po uplynutí osobitnej jednoročnej premlčacej lehoty v zmysle § 9 ods. 2 ZoUNEK, keď táto uplynula dňa 11.06.2021. Súd preto považoval správne námietku premlčania vznesenú povinným za dôvodnú a exekúciu v súlade s § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
22. Zároveň v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sudca považuje ešte za potrebné dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému a povinnému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh neponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).