Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12P-17-2023.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Subarea
12P/17/2023
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. R., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, IČO: 30794536, dieťa rodičov: Z. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. 6, M.-ZH, G. a I. R., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, R. okres M. o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu otca maloletého na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8.8.2023 otec maloletého dieťaťa žiadal o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu tak, aby súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň žiadal aby súd o tejto zmene rozhodol aj neodkladným opatrením.
2. Podaný návrh vo veci samej a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec maloletého dieťaťa odôvodnil tým, že maloletý bol rozsudkom 7P/5/2011-62 zo dňa 6.5.2011 zverený do jeho osobnej starostlivosti a rozsudkom 11P/2/2021-24 bola zmena práva a rodičovských povinností - maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že s maloletým to (pri matke) ide dolu vodou, syn sa sám sťažuje, nemá kamarátov, nevenuje sa žiadnym koníčkom a došlo aj k fyzickému napadaniu v škole. Matka svoj čas synovi nevenuje, na jeho záľuby nemá peniaze, čas a ani záujem. Opakovane na ňu naliehal, aby maloletému našla učiteľa na hudobnú výchovu s tým, že polovicu nákladov zaplatí on. Saxofón, ktorý mu kúpil starý otec (zo strany otca) 2 roky vo Švajčiarsku zapadal prachom. Na Slovensku má maloletý kamarátov, svoje záľuby a koníčky. Momentálne pracujú na zaradení do ZUŠ na hudobný a strelecký krúžok. Majiteľ strelnice a streleckého klubu ho pozval k sebe do klubu, aby trénoval pod jeho vedením. V minulosti maloletý navštevoval ZUŠ Liptáčik, absolvoval pohybovú prípravu a hru na píšťalu, fujaru a harmoniku, podľa učiteľa má sluch a nadanie. Ďalej poukázal, že matka má s výchovou syna problémy, niekoľko krát už otca kontaktovala, aby synovi dohovoril, keď prišiel v sprievode polície. Pred pár mesiacmi mu matka povedala, že to nezvláda, či by sa chlapec nemohol vrátiť na Slovensko, s čím súhlasil. Chlapec sa mu sťažoval, že keď chcel ísť na športový krúžok, matka ho odbila s tým, že nie je milionárka. Matka má problémy s výchovou, lebo sama vyrastala v reedukačnom centre v Spišskom Hrhove a maloletého syna straší s tým, že keď odíde bývať na Slovensko, predá mu jeho osobné veci. Tiež uviedol, že od 21.8.2023 má syn plniť povinnú školskú dochádzku vo Švajčiarsku, preto žiadal o predbežné opatrenie.
3. K návrhu otec doložil vyjadrenie maloletého, ktorý uviedol, že chce odísť z Švajčiarska, v škole ho viackrát napadli chlapci z Albánskej komunity a provokovali. Škola s tým nechcela mať nič spoločné. Fackali ho a napádali päsťami, opakovane o tom informoval učiteľa, ale nikdy nič neurobili. S kamarátmi,
ktorých mal sa dostal do problémov. Nevenuje sa žiadnym koníčkom. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s mamou a jej frajerom N.. S N. má vzťah dobrý, väčšinu času je v robote, s mamou má vzťah dobrý, dakedy kričí zbytočne. S otcom a jeho frajerkou Helenou má vzťah dobrý.
4. Z dôvodu skúmania právomoci súdu na konanie, súd žiadosťou zo dňa 9.8.2023 požiadal Úrad práce soc. vecí a rodiny Ružomberok o prešetrenie pomerov v domácnosti otca a tiež zistenie názoru maloletého dieťaťa, ak sa t.č. nachádza v domácom prostredí u otca.
5. Zo správy z prešetrenia pomerov, doručenej súdu dňa 11.8.2023 vyplynulo, že prešetrenie pomerov bolo vykonané dňa 11.08.2023, na adrese W.. M. XXX, pričom v čase šetrenia bol doma otec aj mal. I.. Otec maloletého uviedol, že trvalý pobyt má v R., kde aj vlastní nehnuteľnosť, no aktuálne sa zdržiava v W.. M., v dome po otcovi, ktorý je vo vlastníctve netere a je tu zatiaľ v nájme za symbolické euro, pričom rieši odkúpenie tejto nehnuteľnosti. Býva tu aj so svojou priateľkou J. C., nar. XX.X.XXXX. Domácnosť je kompletne zariadená, udržiavaná na požadovanej hygienickej úrovni. Otec maloletého je SZČO, pracuje v Slovenskej Ľupči ako zvárač od 6,00 hod. do 18,00 hod. 10 dní a potom má niekoľko dní voľno. Priateľka pracuje na Donovaloch ako chyžná, domov chodí okolo 15,00 hod. Na podanom návrhu trvá, maloletého zapísal na krúžok - hudobnú. Veľmi mu záleží, aby syn pokračoval v hre na píšťalu a harmoniku. V minulosti aj tancoval vo folklórnom súbore. Tieto záľuby matka s ním nerozvíjala. Otec sa predbežne zaujímal aj o prijatie mal. do ZŠ W.. M., kde mu riaditeľka prisľúbila , že ho do školy príjme. Otec sa vyjadril, že s matkou maloletého aktuálnu situáciu neriešil, nakoľko by aj tak nedospeli k prijateľnému záveru. Mal. I. sa vyjadril, že o tom, že chce ostať na Slovensku dlho rozmýšľal a je o tom pevne presvedčený. Tiež uviedol, že s mamou má dobrý vzťah, ale lepšie mu je na Slovensku, aj kvôli reči a kamarátom. Chce pokračovať v hre na hudobné nástroje, tancovať už nechce. Chodieval tu cez prázdniny, bol tu aj na Vianoce. S mamou chce určite ostať v kontakte, rád by tam chodil na prázdniny. Vo Švajčiarsku má len pár kamarátov a keď sa nepohodne s jedným , ten poštve proti nemu aj ostatných. Vyjadril sa, že s mamou nemá odvahu riešiť to, že chce bývať na Slovensku. Naznačoval jej to už dávnejšie, ale veľmi do neho kričala a tiež to riešila krikom aj s otcom cez telefón. Matka mal. žije vo Švajčiarsku podľa vyjadrenia otca 13-14 rokov, mal. tam žije 2 roky.
6. Podaním doručeným súdu dňa 21.8.2023 označeným ako odvolanie, ktoré podanie súd podľa obsahu posúdil ako vyjadrenie nesúhlasu matky s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, matka maloletého uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko maloletý musí navštevovať školu vo Švajčiarsku. Maloletý dňa 15.7.2023 prišiel za otcom na letné prázdniny na základe dohody, keď dňa 19.8.2023 sa mal vrátiť do Švajčiarska. V uvedený deň jej otec cez sociálne siete oznámil, že syn ostáva na Slovensku. Okamžite kontaktovala políciu vo Švajčiarsku a na Slovensku a prišla autom na Slovensko, kde následne sa prostredníctvom p. kurátorky dozvedela, že je podané neodkladné opatrenie. Bola tiež informovaná o vyjadrení maloletého. Potvrdila, že problémy v škole a šikanovanie sú pravdivé, toto však bolo riešené zákonne a políciou a je to ukončené. Nesúhlasí, aby maloletý žil s otcom a jej partnerkou, túto nemá rád. Poukázala na trestné činy, ktorých sa dopúšťa otec maloletého. Maloletý bol otcom v minulosti fyzicky a psychicky týraný, celé telo mal posiate modrinami. Poukázala, že otec je manipulatívny typ človeka. Má za to, že maloletý má vo Švajčiarsku lepšie podmienky na štúdium a život a nevidí dôvod, aby ostal maloletý na Slovensku. K uvedenému zároveň doložila rodný list maloletého a potvrdenie o návšteve školy v M., Švajčiarsko.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 112 ods. 1, 3 CMP na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak ide o maloletého, ktorý nemá v Slovenskej republike bydlisko určené podľa odseku 1, a na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má súd právomoc podľa osobitného
predpisu, je na konanie miestne príslušný súd, ktorý je s ohľadom na záujem maloletého a okolnosti prípadu vhodný na prejednanie veci.
Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa prijatého v Haagu 19.10.1996 (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z. ďalej len „Dohovor“), právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
Podľa čl. 5 ods. 2 Dohovoru ak dôjde dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa si orgány zmluvného štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc až dovtedy, kým dieťa nadobudlo obvyklý pobyt na území druhého štátu a a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa malo pobyt na území druhého štátu aspoň jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo dozvedela alebo mohla dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, nekoná sa o žiadosti o návrat podanej v tejto lehote, a dieťa sa zžilo s novým prostredím.
Podľa čl. 7 ods. 2 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
Podľa čl. 7 ods. 3 Dohovoru kým si orgány podľa odseku 1 zachovávajú právomoc, môžu orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, prijímať iba naliehavé opatrenia podľa článku 11 potrebné na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.
Podľa čl. 11 ods. 1 Dohovoru, v každom naliehavom prípade majú orgány, ktoréhokoľvek zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa, alebo jeho majetok právomoc na prijatie potrebných ochranných opatrení.
Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru, s výhradou článku 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/344/20130601> majú orgány zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc na prijímanie opatrení dočasnej povahy na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa s územnou pôsobnosťou obmedzenou na tento štát, ak také opatrenia nie sú nezlučiteľné s opatreniami, ktoré už prijali orgány s právomocou podľa článkov 5 až 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/344/20130601>.
8. V tomto prípade, nakoľko sa jedná o vec s cudzím prvkom (bydlisko maloletého dieťaťa vo Švajčiarsku), súd skúmal právomoc na konanie, pričom v danej veci je potrebné postupovať podľa OZNÁMENIA Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z. (DOHOVOR o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 19. októbra 1996)), ktorý sa vzťahuje na deti od ich narodenia až do dosiahnutia veku 18 rokov, a ktorého cieľom podľa čl. 1 písm. a), b), c) je určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností. Švajčiarsko a Slovenská republika nemajú uzatvorenú
dvojstrannú zmluvu, oba štáty sú však zmluvnými stranami Dohovoru, a preto na uvedený prípad súd aplikoval jeho jednotlivé ustanovenia.
9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/23/2021, osobitne z rozsudku č.k. 11P/23/2021-24 zo dňa 6.4.2021 mal súd preukázané, že maloletý I. bol zverený do osobnej starostlivosti matky (v danom čase bytom vo Švajčiarsku) a otec bol zaviazaný na platenie výživného. Z podaného návrhu otca, priloženého písomného vyjadrenia maloletého, ako aj z prednesov vyplývajúcich vykonaného prešetrenia pomerov v domácnosti otca, mal súd dostatočne preukázané, že obvyklým pobytom maloletého je Švajčiarsko, nakoľko matka maloletého, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti a aj maloletý sa dlhodobo zdržiavajú vo Švajčiarsku. Maloletý sa na základe vyššie citovaného rozsudku vo Švajčiarsku zdržiava 2 roky, pričom navštevuje tam aj školu. Maloletý, ktorý sa v čase prešetrenia pomerov zdržiaval v domácnosti otca uviedol, že tu (pozn. na Slovensko) chodieva cez prázdniny a bol tu aj na Vianoce. Dočasnosť pobytu maloletého na Slovensku mal súd osvedčenú aj z písomného podania matky maloletého označeného ako odvolanie, ktoré podanie súd podľa obsahu posúdil ako vyjadrenie nesúhlasu matky s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého podania vyplynulo, že maloletý sa mal vrátiť do Švajčiarska dňa 19.8.2023.
10. Vyššie citovaný článok 5 ods. 1 Dohovoru za základné kritérium, podľa ktorého sa určuje právomoc súdov vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu považuje obvyklý pobyt dieťaťa, t. zn. že je založený na teritoriálnom princípe. Pojem „obvyklý pobyt“ nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, ani v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná, avšak vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V zmysle rozhodnutia C - 523/07 (body 37-39 odôvodnenia) musí byť obvyklý pobyt určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností, pričom okrem prítomnosti osoby v členskom štáte treba vziať do úvahy aj trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu, rodinné a sociálne väzby v danom štáte, aby bolo možné vyvodiť, že prítomnosť osoby v tomto členskom štáte nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a odzrkadľuje aj istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Aj keď uvedený rozsudok poskytuje výklad ustanovení nariadenia Brusel II bis, pojem obvyklého pobytu dieťaťa je možné v jeho kontexte vykladať aj pri Dohovore.
11. V posudzovanej veci mal súd z obsahu spisu jednoznačne preukázané, že obvyklý pobyt mal. dieťaťa je na území Švajčiarska, nakoľko maloleté dieťa sa už dva roky zdržiava so svojou matkou vo Švajčiarsku, tam navštevuje aj školu. Na území Slovenskej republiky sa maloletý zdržiava od 15.7.2023, a to len počas obdobia školských prázdnin, keď dňa 21.8.2023 má maloletý nastúpiť späť do školy vo Švajčiarsku. Tento pobyt mal. dieťaťa na Slovensku nie je možné považovať za pobyt trvalý a obvyklý, nakoľko k zmene pobytu dieťaťa nedošlo legitímnym spôsobom. Pokiaľ otec maloletého v návrhu tvrdil, že matka pred pár mesiacmi povedala, že to nezvláda, že či by sa syn nemohol vrátiť na Slovensko, toto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, nakoľko otec počas prešetrovania pomerov v jeho domácnosti uviedol, že s matkou aktuálnu situáciu neriešil a naviac mal súd aj z písomného vyjadrenia matky preukázané, že matka s premiestnením maloletého na Slovensko nesúhlasila. Súd v tejto súvislosti poukazuje na článok 7 ods. 2 Dohovoru, nakoľko v okolnostiach prípadu je možné konštatovať neoprávnené premiestnenie mal. dieťaťa na územie Slovenskej republiky, nakoľko súhlas matky, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti so zmenou obvyklého pobytu dieťaťa udelený nebol. Z obsahu spisu tiež nie je možné vyvodiť, že by sa matka svojho opatrovníckeho práva vzdala, resp. sa zmierila s premiestnením, či zadržiavaním mal. dieťaťa tak, ako to má na mysli článok 7 ods. 1 Dohovoru, práve naopak, matka mal. dieťaťa sa domáha návratu maloletého na územie Švajčiarska.
12. Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie, či už v sporových alebo mimosporových veciach, prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Takouto procesnou podmienkou je aj právomoc súdu, ktorej nedostatok nemožno odstrániť, a ktorú je súd vždy povinný právomoc skúmať ex offo (z úradnej povinnosti). Právomocou súdu rozumieme vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, napríklad tým, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci, takéto konanie vykazuje nedostatky, a preto je potrebné ho zastaviť.
13. Súd mal preukázané, že v danom prípade súdy Slovenskej republiky teda ani tunajší súd nemajú právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa, a teda ani rozhodnúť o návrhu otca vo veci samej,
lebo takúto právomoc má justičný orgán štátu, kde má maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt. V danom prípade neprichádza do úvahy ani rozhodnutie podľa čl. 11 uvedeného Dohovoru, lebo nie sú splnené podmienky naliehavosti. Uvedené oprávnenie súdu prijímať ochranné opatrenia napriek tomu, že nemá právomoc konať vo veci samej však nemožno vykladať spôsobom, ktorý by mohol slúžiť ako nástroj pre rodiča, ktorý protiprávne premiestnil dieťa na to, aby predĺžil trvanie skutkovej situácie vzniknutej jeho protiprávnym správaním, alebo legitimizoval účinky takéhoto správania sa. Splnenie podmienky naliehavosti prijatia takéhoto opatrenia je potrebné posudzovať v kontexte tak situácie, v ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. V tomto prípade otcovi mal. dieťaťa nič nebránilo podať na príslušný súd vo Švajčiarsku návrh vo veci samej. Naliehavosť prijatia neodkladných, či ochranných opatrení by mala byť osvedčená takými závažnými a neodkladnými skutočnosťami, ktoré vylučujú akúkoľvek možnosť zásahu súdu, ktorý má právomoc vo veci konať. V tomto prejednávanom prípade nebolo preukázané splnenie prvej podmienky pre prijatie opatrení podľa článku 11 Dohovoru zmluvným štátom, ktorý nemá právomoc konať vo veci samej, teda justičnými orgánmi Slovenskej republiky, a to osvedčenie naliehavosti navrhovaných opatrení. Dieťa v danom prípade nie je ohrozené na živote a zdraví, konanie o problémoch na škole bolo podľa tvrdení matky vyriešené vo Švajčiarsku a súd nemal preukázané, že maloletému v prostredí u matky hrozí ujma. Neodkladné opatrenie, ktoré je mimoriadnym opatrením môže súd vydať len vtedy, keď dieťa potrebuje naliehavú ochranu. V danom prípade starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka a otec k návrhu nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o potrebe a naliehavosti vydania neodkladného opatrenia. Návšteva záujmových krúžkov, na ktoré otec poukazoval, ktoré maloletý v zahraničí nenavštevuje, rozhodne nie je takým opatrením, pre ktoré by súd vzhliadol potrebu rozhodovať neodkladným opatrením. Iné tvrdenia otca súvisiace s potrebou okamžitého zásahu súdu, ktorý nemá právomoc vo veci konať z obsahu podaného návrhu súd preukázané nemal. Dieťa nenadobudlo obvyklý pobyt na území tunajšieho štátu len tým, že otec na Slovensku rieši zápis do školy a záujmové krúžky maloletého a ani samotné vyjadrenie maloletého, že chce bývať na Slovensku, nezakladá jeho obvyklý pobyt v krajine, kde sa maloletý aktuálne zdržiava.
14. Z vyššie uvedených dôvodov tunajší súd konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 9 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zastavil, nakoľko nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, teda ani tunajšieho súdu vec prejednať a rozhodnúť, a to vo vzťahu k návrhu vo veci samej a aj k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.