Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/13/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Račianska 42/A, IČO: 35 807 598, proti povinnej B. F., D., F. XX, vykonanie exekúcie pre 781,06 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu -11 z 22.11.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u je uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad, Bratislava, Záhradnícka 62 (ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že mu bola doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávnenej, pozostávajúcej z istiny 781,06 €, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 687,19 € od 22.4.2011 do zaplatenia, zákonného úroku 6 % ročne zo sumy 687,19 € od 22.4.2011 do zaplatenia, trov konania a trov exekúcie oprávnenej, že spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol mu predložený exekučný titul (ďalej len titul) - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR 05120/11 zo 4.7.2011, právoplatný 18.7.2011 a vykonateľný 21.7.2011 (ďalej len Rozsudok), ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenej 781,06 € spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 687,19 € od 22.4.2011 do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 687,19 € od 22.4.2011 do zaplatenia a trovy konania 258,75 €. Z odôvodnenia Rozsudku zistil, že povinná nezaplatila oprávnenej riadne a včas svoj splatný záväzok a preto jej vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy 687,19 €, pozostávajúcej z istiny 470 €, poplatku za zasielanie upomienok 52 € a zmluvnej pokuty 0 €, známeho príslušenstva 93,87 €, trov mediačného konania 165,19 €, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 687,19 € od 22.4.2011 do zaplatenia a zákonného úroku 6 % ročne zo sumy 687,19 € od 22.4.2011 do zaplatenia a že rozhodcovský súd tak rozhodol na základe zmenky vystavenej 27.11.2009, ktorou účastníčky zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, že blankozmenku vyplnila oprávnená podľa Dohody o vyplnení zmenky 15.4.2011, že spolu s titulom bola predložená aj Zmluva o úvere č.704500158 z 27.11.2009 (ďalej len zmluva) uzatvorená medzi účastníčkami konania, z ktorej bolo zistené, že oprávnená poskytla povinnej úver 600 € podľa zmluvy na účel na výkon zamestnania a dlžnícka sa zaviazala veriteľovi vrátiť úver v 12 mesačných splátkach po 94 €, pričom bol dohodnutý poplatok za úver 528 €. Citujúc znenie § 41 ods.1,2,44 ods.2 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len EP),§ 45 ods.1 písm. a),b),c),§ 45 ods.2,3 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní,§ 52 ods.1,3,4 a § 53 ods. 1,2 O. z., uviedol, že titulom v danej veci je rozhodnutie rozhodcovského súdu, že ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a titul nie sú v rozpore so zák. a dospel k záveru, že Rozsudok, ktorý bol predložený ako titul v tomto exekučnom konaní, je z tohto hľadiska nepreskúmateľný. Poukázal na to, že úver poskytnutý povinnej na základe zmluvy je spotrebiteľským úverom podľa vtedy platného zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. podľa O. z., že z Rozsudku je totiž zrejme, že oprávnená, ako dodávateľ, poskytla povinnej dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a konala tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a povinná je spotrebiteľom podľa uvedeného ust., keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba a z návrhu na vykonanie exekúcie a Rozsudku nie je zrejme, aby pri uzatvorení zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, že to, že pri uzatváraní zmluvy nekonala ako podnikateľ je zrejme z toho, že v zmluve nie je uvedené IČO, pričom na predtlači zmluvy je zaškrtnutá kolónka povolanie, že zmluva je v predtlači označená ako uzavretá podľa Obch. zák., avšak takto ju neposudzoval, ale - ako je už uvedené -, ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa uvedených ust. O. z. Ďalej poukázal na to, že podľa uvedenej zmluvy mal byť povinnej poskytnutý úver 600 € s poplatkom 528 € a už túto odplatu považoval za neprimerane vysokú, vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, že z odôvodnenia Rozsudku však nie je možné zistiť, akým spôsobom bola určená výška poplatku za upomienku, že z neho nevyplýva ani to, kedy bolo dohodnuté splatenie úveru a koľko z úveru a v akých splátkach povinná oprávnenej uhradila, preto nie je možné konštatovať, kedy sa dostala do omeškania a teda, či oprávnená mohla podľa čl.14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) vyplniť zmenku a ani to, či sa stal splatným - vzhľadom na uvedené - celý dlh, že okrem toho Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VPPÚ je v rozpore s § 54 O. z., lebo tým, že povinná podpísala blankozmenku nemohla následne žiadnym spôsobom ovplyvniť, resp. namietať sumu v nej uvedenú. Čl.17 VPPÚ, ktoré sú súčasťou zmluvy, považoval za neprijateľnú podmienku, lebo bola dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a dlžníčka - povinná ju už nijakým spôsobom nemohla ovplyvniť, preto mal zato, že takéto zabezpečenie úveru bolo dohodnuté výrazne v neprospech slabšej strany zmluvy - spotrebiteľa. Zdôraznil, že preskúmať titul je povinný, poukazujúc aj na § 45 zák. o rozhodcovskom konaní, že v danej veci pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia Rozsudku nie je možné zistiť, či zaväzuje povinnú na objektívne nemožné plnenie, plnenie právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi a uvedené spôsobuje nevykonateľnosť tohto titulu. Priklonil sa k názoru, že vzhľadom na neprijateľnú zmluvnú podmienku ohľadne zmenky (ktorou sa v podstate jedine rozhodcovský súd zaoberal), dospel k záveru, že Rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Zaoberal sa aj platnosťou rozhodcovskej doložky (ďalej len doložka), ktorá je v danom prípade súčasťou úverových podmienok oprávnenej a uviedol, že je zrejme, že úverové podmienky, ako súčasť formulárovej zmluvy, spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie doložky, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v zmluve, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam a už vzhľadom na to považoval doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že doložka je súčasťou dlhého neprehľadného textu, okrem toho núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo oprávnená nedala povinnej na výber a neumožnila jej voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, povinná mala pritom len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami, v dôsledku toho považoval túto podmienku taktiež za neprijateľnú. Poukazujúc na uvedené uzavrel, že je doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ust. O. z. a teda je neplatná. Tu poukázal aj na smernicu Rady č.93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa jej písm. q) bod 1 neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od neho, aby riešil spory neupravené právnymi ust. výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane a, že podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenie sporov zo zmluvy. Poukazujúc na uvedené skutočnosti preto zamietol žiadosť o udelenie poverenia, poukazujúc na § 44 EP.

Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, keďže rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Poukázala na to, že súd v napadnutom uznesení po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a titulu podľa EP konštatoval, že Rozsudok, ktorý je v exekučnom konaní titulom, zaväzuje povinnú, ako účastníčku rozhodcovského konania, na plnenie, ktoré je právom nedovolené a na takto zistený skutkový stav veci aplikuje , zák. o rozhodcovskom konaní. Uviedla ďalej, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (podobne rozsudok Najvyššieho súdu SR). Mala za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, zverenej mu EP a v jeho nadväznosti zák. o rozhodcovskom konaní. Citujúc znenie § 44 ods.2 prvá až tretia veta EP a znenie § 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom konaní, uviedla ďalej, že súd v prejednávanej veci, okrem už spomínaného § 44 ods.2 EP, na zistený skutkový stav aplikoval aj § 45 zák. o rozhodcovskom konaní a mala za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, lebo § 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť odporujúcu dobrým mravom, ale mala za to, že cit. ust. súd nesprávne aplikoval, že súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje titul z formálnej a materiálnej stránky, že formálne preskúmavanie titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých jeho formálnych náležitostí (v prejednávanej veci Rozsudok) tak, ako ich vyžaduje § 34 zák. o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Bola však toho názoru, že v rámci preskúmavania titulu po materiálnej stránke, nemôže súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ust., o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému a súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania), splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku titulu (keďže nemôže vyplývať z vady konania), že táto požiadavka materiálnej stránky titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde súd nemá možnosť inak ako z titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania, že uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, inými slovami povedané, nemôže isť o dôvody právneho posúdenia veci (v tejto súvislosti poukázala na Nález ÚS SR , uverejnený pod č.18/2000), že v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zák. o rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom, keďže strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu, civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka konania jeho základných práv a to práva na prejednanie veci, že súd v tomto prípade rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia, ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby mu na to EP poskytol legislatívny rámec a postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom zák. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zák. o rozhodcovskom konaní a poukázala na SR (jeho znenie citovala). K inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci uviedla, že inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť je procesná vada, ktorú nemožno zahrnúť do okruhu vád taxatívne vymenovaných v , že iná vada konania je právne relevantná len vtedy, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (Krajčo, J. a kol.: , I. diel, Komentár, IV. aktualizované vydanie, Bratislava, EUROUNION,2006,str.551), že takou procesnou vadou je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, že súd musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci pokladal za preukázané a ktoré naopak preukázané v konaní neboli, zároveň musí uviesť, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie považoval za rozhodujúce a odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a správnosť ( ), že v prípade založenia rozhodnutia súdu na rozpore titulu s objektívnym právom (in concreto spotrebiteľskými zmluvami) musí súd náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, že súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik a tak neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy (in concreto O. z.), že v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zák. o spotrebiteľských úveroch, že sa v konaní vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie (na dokazovanie ani v exekučnom konania nemá priestor) o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel a jeho rozhodnutie je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Tvrdila ďalej, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať § 54 ods.2 O. z. (jeho znenie citovala), že aplikácia príslušného ust. zo strany súdu si vyžaduje napevno ustáliť, či skúmaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským a v zmysle hypotézy skúmanej právnej normy je nutné zistiť či v danom právnom vzťahu ide o spotrebiteľa (slová „... výklad pre spotrebiteľa ...“), že aplikáciou § 54 O. z., použitou súdom, možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je aj vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského (argumentum ad absurdum), že súd však musí pri posudzovaní vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, uzatvárajúca zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom, že uvedené do dôsledkov, musí mať napevno zistené, že sa úver netyká jeho podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, že súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával, že otáznym je, či vôbec na takéto dokazovanie v exekučnom konaní má legislatívny priestor (k odpovedi na túto otázku dospel v prvej časti odvolania), že súd takto nezohľadňoval ostatné listiny a skutočnosti, ktoré existovali v posudzovanom právnom vzťahu a na základe neúplného zistenia skutkového stavu vec posúdil podľa ust. o spotrebiteľských zmluvách. Bola toho názoru, že postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore so zásadou civilného práva a to pacta sunt servanda a, že keď posudzoval titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu titulu so zák., z uvedeného však vyplýva, že opomenul, že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je titul - podľa jeho názoru - súladný so zák. a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie, však takto nepostupoval a zjednodušene konštatoval rozpor titulu so zák. Mala za to, že nie každý rozpor so zák. automaticky vedie k neplatnosti podľa § 41 O. z., navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne (napr. II.ÚS87/04 Ústavný súd Českej republiky), že v prípade, ak súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z toho dôvodu zastavil celé exekučné konanie, vlastne ju tak pozbavil domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zák., nakoľko už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe popísaného skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia navrhla, podľa , napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania [ - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie potvrdil podľa , , lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Tvrdenie oprávnenej, že súd nesprávne aplikoval § 44 ods.2 EP a § 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom konaní, lebo nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku ako titulu nemožno akceptovať.

Cit. § 45 zák. o rozhodcovskom konaní, z ktorého súd správne vychádzal, zahŕňa v sebe prieskumný inštitút, a dáva súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný a to z hľadísk uvedených v tomto ust., teda je oprávnený a súčasne aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, preto ak súd takto posudzoval rozhodcovský rozsudok, nekonal nad rámec zák.

Medzi účastníčkami konania nebolo sporné, že podľa zmluvy oprávnená poskytla povinnej, v danom prípade fyzickej osobe, peňažné prostriedky a povinná sa zaviazala ich vrátiť a zaplatiť úroky.

Vzhľadom na ust. O. z., z ktorých súd správne vychádzal, ako aj na § 52 ods.1 O. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. k 27.11.2009) a § 1 ods.2 zák.č.258/01 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 27.11.2009), v ktorom sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zák. na zmluvy nevzťahuje, súd dospel k správnemu právnemu záveru, že úver poskytnutý povinnej na základe zmluvy, je spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. a) cit. zák.č.258/01 Z. z. a že zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. § 52 ods.1 O. z. Správnosť posúdenia povahy zmluvy súdom potvrdzuje aj predmet činnosti oprávnenej, ako dodávateľa, vo výpise z obchodného registra (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), ako aj skutočnosť, že odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnená v obdobných prípadoch vystupuje opätovne.

Nemožno opomenúť, že rozhodcovský súd bol povinný v Rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a že uvedená zákonná úprava dáva súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré Rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi.

Na ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní nebol vzatý zreteľ, lebo nijako nesúvisia s dôvodmi, pre ktoré bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej žiadne trovy nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.