Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/341/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci navrhovateľky: C. J., R. XX.XX.XXXX, D. K. XX, D., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Andriánom Suchánkom, AK Grösslingova 6-8, Bratislava, proti odporcovi: K. J., R. XX.XX.XXXX, D. T.Ü. X/X/XX, O.- XXXX L., W. W., zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Barborou Vrbovou, AK so sídlom Bernolákova 1, Bratislava, o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, počnúc dňom 01.01.2012, ktorú sumu je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2012 do 28.02.2013 vo výške 2 100,- eur, súd povoľuje odporcovi splácať v 100,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 30.05.1997 v časti určenia výživného na navrhovateľku C. J.W., R. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.12.2011 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti na svoju osobu zo strany odporcu, a to zo sumy 50 € mesačne na sumu 350,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je plnoletou dcérou odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 30.05.1997 bola vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľke, v tom čase ešte maloletej, upravená na sumu 1 500,- Sk mesačne. V tom čase mala navrhovateľka sedem rokov a navštevovala 2. ročník Základnej školy. V súčasnosti je navrhovateľka študentkou vysokej školy, kde študuje prekladateľstvo a tlmočníctvo v jazykoch španielčina a portugalčina a pripravuje sa tak na svoje budúce povolanie. Svoje priemerné mesačné výdavky vyčíslila vo výške cca 726,- eur, kde boli zahrnuté i výdavky na voľnočasové aktivity, zdravotnú starostlivosť, športovú činnosť ako i náklady

na učebné pomôcky. Odporca si okrem súdom stanoveného výživného svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke žiadnym spôsobom neplní. Na základe uvedených skutočností mala navrhovateľka za to, že jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.

Odporca s návrhom na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľka nesúhlasil a žiadal súd, aby ho v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Poukázal na to, že mu od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke pribudli tri ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletým deťom, pričom manželka odporcu je toho času na sociálnej podpore z dôvodu, že sa jej skončila materská dovolenka a nemôže si nájsť prácu. Mesačné výdavky rodiny vyčíslil vo výške 2 100,- eur, kde sú zahrnuté výdavky spojené s bývaním, náklady na škôlku u maloletých detí a všetky ostatné poplatky, ktoré odporca musí každomesačne uhrádzať. Spolu s podporou manželky a rodinnými prídavkami má pritom rodina k dispozícii mesačne čiastku cca 2 600,- eur, z ktorej po uhradení všetkých vyčíslených nákladov zostane suma cca 500,- eur, ktorá slúži na stravu a ostatné bežné potreby členov rodiny ako sú hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a pod. Zvýšenie výživného na navrhovateľku na sumu 350,- eur mesačne by znamenalo, že rodine odporcu by zostala suma cca 150,- eur pre piatich členov rodiny, z ktorej by mali uhradiť stravu a ostatné bežné výdavky, čo je nemožné. Poukázal tiež na to, že niektoré výdavky uvádzané navrhovateľkou v návrhu sú nadhodnotené a nemožno ich označiť za nevyhnutné potreby. Odporca nepopiera svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, avšak je nutné pri plnení si tejto vyživovacej povinnosti rozlišovať nevyhnutné potreby navrhovateľky spojené s jej štúdiom a úhradou životných potrieb a náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Samozrejme aj mentálne a psychické potreby a záujmy navrhovateľky sú pre život dôležité a potrebné, avšak odporca považoval za nadhodnotené niektoré výdavky uvádzané navrhovateľkou v návrhu, ako napríklad návštevu kina vo výške 24,- eur mesačne, povinné čítanie, ktoré nie je v knižnici vo výške 75,- eur, antikoncepciu vo výške 136,- eur 1- ročne, ako i hranie squashu a zakúpenie športového oblečenia na túto činnosť. Uviedol, že navrhovateľka nie je maloletým dieťaťom a vzhľadom k jej študijnému zameraniu je schopná si vlastnou činnosťou privyrobiť finančné prostriedky na čiastočnú úhradu svojich nákladov. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť.

Právny zástupca navrhovateľky žiadal súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko tento je v plnej miere dôvodný.

- 178

Právna zástupkyňa odporcu žiadala, aby súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Poukázala na to, že v prípade zvýšenia vyživovacej povinnosti na sumu 350,- eur mesačne dôjde k ohrozeniu vyživovacej povinnosti odporcu voči jeho trom maloletým deťom. Poukázala na to, že navrhovateľky si i v minulosti privyrábala výučbou jazykov a teda je schopná sa čiastočne sama živiť. V rozpise výdavkov na strane navrhovateľky je zrejmých množstvo jednorazových výdavkov, ktoré sa neopakujú pravidelne, napr. nákup slovníkov. Taktiež náklady na voľnočasovú činnosť navrhovateľky sú prehnané, napr. návšteva kuna 4x do mesiaca. Rovnako poukázala na športovú činnosť navrhovateľky, kde náklady za prenájom kurtu na squash vo výške 10,- eur sú na dve osoby, nie na jednu. Nadôvažok niektoré výdavky uvádzané navrhovateľkou v návrhu neboli z jej strany žiadnym spôsobom dokladované. Navrhovaná výška výživného by pritom bola pre odporcu likvidačná. Pri určení výživného je potrebné prihliadať na možnosti, schopnosti a celkové pomery odporcu, kde sú prítomné ďalšie tri maloleté deti, ktoré nemajú žiadnu schopnosť a možnosť privyrobiť si a výživou sú plne odkázané na svojich rodičov, kdežto navrhovateľka je schopná privyrobiť si popri štúdiu a uhrádzať si tak aspoň čiastočne svoje výdavky, z ktorých niektoré sú nadštandardné.

Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom navrhovateľky zo dňa 21.12.2011, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy, rozsudkom Obvodného súdu Bratislava V, sp. zn. , zo dňa 30.05.1997, rozsudkom Obvodného súdu V, sp. zn. , zo dňa 28.03.1991, fotokópiami dokladov, preukazujúcimi úhradu niektorých nákladov na strane navrhovateľky, vyjadrením odporcu zo dňa 08.11.2012, rodným listom maloletej C., potvrdením o príjme odporcu, potvrdením o výške pomoci v núdzi vyplácanej manželke odporcu, rodným listom maloletej K., rodným listom maloletej J., potvrdením o úhrade výživného zo strany odporcu, potvrdeniami o výške nákladov

na strane odporcu spojených s bývaním, nákladmi na odôvodnené potreby maloletých detí, štátnou pôžičkou na byt, poistným, zdravotnou starostlivosťou, potvrdením o poberaní a výške rodinných prídavkov na deti na strane odporcu, sobášnym listom odporcu a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 30.05.1997, ktorým rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu na v tom čase maloletú C. na sumu 1 500,- Sk mesačne. V tom čase navštevovala navrhovateľka druhý ročník Základnej školy.

Navrhovateľka v školskom roku 2012/2013 navštevuje 4. ročník Filozofickej fakulty UK v BA, kde študuje tlmočníctvo a prekladateľstvo - španielsky a portugalský jazyk, pričom mala výdavky v súvislosti s prijímacími pohovormi na magisterské štúdiu vo výške 30,- eur. Do školy dochádza MHD, kde si zakupuje električenku 1- ročne vo výške 33,- eur a stravuje sa v školskej jedálni, kde uhrádza stravné vo výške cca 30,- eur mesačne. Do školy si musí zakupovať prekladové, výkladové slovníky a potrebné učebnice a uhrádzať si zápisné do knižnice vo výške 10,- eur ročne. Priebežne si zakupuje veci na ošatenie a obuv. Vo voľnom čase rada číta, ktoré knihy si zakupuje v sume cca 25,- eur mesačne. Taktiež sa venuje

športovej činnosti - hrá squash, kde jedna hodina za prenájom kurtu stojí 10,- eur a na túto činnosť si zakúpila aj ošatenie vo výške cca 155,- eur. Navštevuje i divadlo, kde študentské vstupné stojí 12,- eur a taktiež chodí do kina. Zdravotný stav navrhovateľky je dobrý, nosí zubný strojček, kde údržba a úprava stojí 50,- eur mesačne a dioptrické okuliare do diaľky, kde ich výmena stojí 110,- eur ročne. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svoju matkou v 2- izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky navrhovateľky. Navrhovateľka si v školskom roku 2011/2012 privyrábala ako lektorka vo vzdelávacom centre Freedu Plus, s.r.o., kde výučba prebiehala 1-2 x mesačne a jej mzda predstavovala 5,- eur na hodinu. Jednalo s o povinnú prax v rámci štúdia. Pokiaľ ide o jej pôsobenie na Gymnáziu na Českej ulici, tu navrhovateľka pôsobila v roku 2011 po dobu štyroch mesiacov. V súčasnosti nemá navrhovateľka žiaden príjem.

Odporca je ženatý, manželstvo uzatvoril dňa 09.06.2007 a z tohto manželstva pochádzajú tri maloleté deti, a to maloletá J., R. XX.XX.XXXX, maloletá K., R. A. XX.XX.XXXX a maloletá C., R. XX.XX.XXXX. Je zamestnaný v PLA Logistic ako doručovateľ balíkov s tým, že jeho čistá mesačná mzda predstavuje čiastku cca 1 476,- eur mesačne (vrátane prémií a diét). Manželka otca je na sociálnej podpore, ktorú poberá vo výške 25,95 € na deň a na deti poberajú rodinné prídavky vo výške 540,- eur mesačne dovedna na všetky tri deti. Žijú v 3- izbovom družstevnom byte, kde náklady spojené s bývaním, vrátane pôžičky od štátu predstavujú čiastku 1 091,- eur mesačne. Ďalšie náklady sú spojené s návštevou materskej škôlky u maloletých detí, sporenie a poistné, výdavky na telefón a internet ako na opatrovateľku pre maloletú C. v čiastke 75,- eur mesačne, ktorá je zo zákona povinná, inak by manželka otca nemala nárok na sociálnu podporu. Odporca si plní svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke vo výške 50,- eur mesačne, iným spôsobom si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, s navrhovateľkou sa dlhodobo nekontaktuje.

Matka navrhovateľky pracuje, podľa vyjadrení navrhovateľky, ako čašnícka v Rakúsku, jej príjem z tejto činnosti navrhovateľka nedoložila. Zo spisu vyplýva, že si privyrába aj ako prekladateľka nemeckého jazyka.

Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- 179

Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa §-u 63 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa §-u 65 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 75 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa §-u 77 odsek 1) veta prvá a druhá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa §-u 78 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd mal po zvážení všetkých okolností prípadu a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný, nakoľko navrhovateľka pre objektívnu prekážku súvislej prípravy na výkon budúceho povolania a svoju nemajetnosť nie je schopná sama sa živiť ani po nadobudnutí pracovnoprávnej spôsobilosti. Veková hranica 18 rokov má význam len z hľadiska procesného a takisto hranica akýchkoľvek zárobkových schopností a možností dieťaťa je relatívna, nakoľko rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá, v zmysle dikcie zákona, do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť, pričom táto povinnosť trvá minimálne do času, kedy dieťa ukončí prípravu na svoje budúce povolanie a myslí sa tým ukončenie prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, táto schopnosť musí byť trvalá, ak je náhodného charakteru - nemožno to považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka je riadnou študentkou denného štúdia Filozofickej fakulty UK v BA, a teda sa pripravuje na svoje budúce povolanie, pričom odôvodnenou úlohou rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu - teda štúdium. Uvedená skutočnosť je nevyhnutne spojená so zvýšenými finančnými výdavkami, najmä na úhradu nákladov spojených s návštevou školy, nákupom potrebných učebníc, školských potrieb a úhradou nevyhnutných nákladov spojených s návštevou školy, pričom v danom konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť ani samostatne uspokojovať svoje potreby, pripravuje sa na svoje budúce povolanie, a teda rodičia sú povinní zabezpečovať jej výživu.

Pri rozhodovaní súdu je tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že s pribúdajúcim vekom sa mení i skladba odôvodnených potrieb jedinca, kde v čase posledného rozhodovania súdu bola navrhovateľka ešte maloletým dieťaťom vo veku siedmich rokov, pričom v súčasnosti sa jedná už o dospelého a vyvinutého jedinca, teda jej odôvodnené potreby sú potrebami dospelého človeka, a teda aj náklady na ich uspokojovanie sú vyššie, než tomu bolo v čase jej maloletosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke prešlo časové obdobie 16 rokov, za ktoré prišlo na strane navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov a síce, že ukončila tak základné ako i stredoškolské štúdium a pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie na vysokej škole formou denného štúdia. Je teda zrejmé, že doterajšia výška výživného, ktorou bol odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 50 € mesačne už nepostačuje na pokrytie ani jej základných životných potrieb a túto výšku je potrebné upraviť. Súd však považoval návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany odporcu na sumu 350,- eur mesačne za neprimeraný, a to z dôvodu, že zhliadol vyčíslenie potrieb zo strany navrhovateľky za čiastočne nadhodnotené, a to najmä čo do výšky jej voľnočasových aktivít. Tu je nutné stotožniť sa s tvrdením odporcu, že rozvíjanie mentálnej úrovne navrhovateľky návštevami kultúrnych podujatí či čítaním ako i starostlivosť o jej fyzickú kondíciu

- 180

v rámci športového vyžitia je síce potrebné, avšak na úhradu týchto činností je možné pri úprave výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča prihliadať len v tom rozsahu, v ktorom je povinný rodič schopný na tieto výdavky dieťaťa prispievať. Za takéto výdavky súd považuje napr. návštevy kina v rozsahu 3- 4x do mesiaca či rekreačnú športovú činnosť navrhovateľky. Taktiež čo do výšky nákladov za nákup učebníc a slovníkov potrebných pre štúdium je potrebné poukázať na to, že tieto sa nezakupujú pravidelne každý mesiac, jedná sa o jednorazové výdavky v priebehu školského roka. Rovnako súd považuje za nadhodnotený náklad na povinné čítanie, ktoré nie je v knižnici v celkovej výške 75,- eur, keď následne navrhovateľka poukazuje na to, že v rámci voľnočasových aktivít rada číta a za týmto účelom si zakupuje i knihy priemerne vo výške 25,- eur mesačne. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu a upraviť výšku vyživovacej povinnosti

zo strany odporcu na sumu 350,- eur mesačne, nakoľko by sa v nadväznosti na reálne výdavky na strane navrhovateľky jednalo o neodôvodnenú výšku výživného.

Ďalšími kritériami, z ktorých súd vychádza pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti sú taktiež individuálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov dieťaťa ako kritéria rozhodného pre úpravu výšky výživného povinného rodiča voči dieťaťu,. Súd v konaní zisťoval osobné, zárobkové a majetkové pomery odporcu ako povinného rodiča, kde bolo zistené, že otec je riadne zamestnaný, má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z jeho manželstva a jeho manželka je na sociálnej podpore. Spolu s manželku a tromi maloletými deťmi obýva družstevný byt vo Viedni, na ktorý spláca štátnu pôžičku. V danom konaní bolo preukázané, že odporca pracuje v riadnom pracovnom pomere ako doručovateľ balíkov, a teda v maximálnej možnej miere využíva svoje schopnosti a možnosti rodiča tak, aby zabezpečil svojim deťom potrebnú výživu, pričom na strane odporcu nebolo zistené uspokojovanie iných než existenčných potrieb, odporca si neuspokojuje žiadne nadštandardné záľuby či záujmy a jeho celkový spôsob života nenasvedčuje tomu, že by disponoval inými finančnými prostriedkami, či majetkovými hodnotami mimo svojho príjmu, ktorého spotrebu i riadne preukázal. Z dokladov predložených odporcom počas konania je zrejmé, aké výdavky a na uspokojovanie akých potrieb odporca vynakladá, pričom je zrejmé, že najväčšiu časť jeho príjmov pohlcujú náklady na bývanie a na odôvodnené potreby maloôetých detí. Súd musí pri určovaní a úprave vyživovacej povinnosti prihliadať na všetky vyživovacie povinnosti povinného rodiča, keďže tieto sú si rovnocenné a z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že zvýšením vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke v žiadanej výške by na stane odporcu došlo k ohrozeniu plnenia si jeho vyživovacej povinnosti k jeho trom ďalším, nadôvažok maloletým deťom. Preukázané možnosti, schopnosti, celkové majetkové ako i osobné pomery nedovoľujú otcovi pripsievať na výživu navrhoavteľky sumou vyššou než 200,- eur mesačne, ktorú sumu však súd považuje za doastatočnú, ktorá spolu s plnením si vyživovacej povinosti zo strany matky navrhovateľky, vzhľadom k reálnym nákladom na odôvodnené potreby a záujmy navrhovateľky, tejto zabezpečí uspokojovanie jej odôvodnených potrieb v dostatočnom a optimálnom rozsahu.

Začiatok plnenia si zvýšenej vyživovacej povinnosti zo strany odporcu súd ustálil na deň 01.01.2012, čím vyhovel návrhu navrhovateľky na zvýšenie

vyživovacej povinnosti od podania návrhu. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné pristúpiť k vyčísleniu dlžného výživného na strane odporcu, ktorú sumu súd ustálil na čiastke 2 100,- eur, nakoľko do zaplateného výživného súdu odporcovi započítal sumu 700,- eur ako výživné zaplatené odporcom od 01.01.2012 do 28.02.2013 vo výške 50,- eur mesačne (14 mesiacov x 50,- eur mesačne = 700,- eur). Dlžné výživné súd povolil odporcovi splácať v 100,- € mesačných splátkach tak, aby doba splácania dlžného výživného nepresiahla dva roky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 2 v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ) , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa ) , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej

odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.