Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-271-2012.pdf
PDF · 88.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/271/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Tomášom Kušnírom, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej S. P., E.. XX.XX.XXXX, I. K.Ľ. L.X., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 351,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/28/2012-50 zo dňa 11.04.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.
Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 82,06 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanou nepriznal a vyslovil, že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku zaplateného v kolkoch vo výške 13,40 Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu v lehote do 10 dní od doručenia tohto uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 351,26 Eur s príslušenstvom. Pred začatím pojednávania vzal žalobca svoj návrh na začatie konania späť, preto súd zastavil konanie v súlade s ust. § 96 Občianskeho súdneho poriadku
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta v spojení s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb celkom vo výške 86,02 Eur, a to za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 09.02.2012) á 26,56 Eur t.j. 53,12 Eur + 2 x režijný paušál á 7,63 Eur + 20 % - ná daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v sume 13,68 Eur.
V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách konania žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval ust. § 93 O.s.p., § 142 ods. 1, § 146 a § 150 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že v danom prípade sa nejedná o účelne vynaložené trovy na uplatnenie a bránenie práva. Namietal, že žalobca sa nijakým spôsobom nemôže brániť proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, avšak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je bezvýznamné, pričom právny zástupca nevykonal v konaní také nevyhnutné úkony, ktoré by nemohol vykonať samotný vedľajší
účastník bez právneho zastúpenia. Zastával názor, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne.
Zdôraznil, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, pričom na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p.. Namietal, že rozhodnutie o náhrade trov je nepreskúmateľné, nakoľko z obsahu spisu nie je zrejmé ako sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil so spisovým materiálom a vyjadrenie právneho zástupcu je totožné s vyjadreniami uskutočnenými v iných súdnych konaniach, pričom podľa názoru žalobcu by mal tieto úkony vykonávať sám vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd výrok rozhodnutia o trovách konania v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 25,10 Eur s DPH.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a postupoval v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Poukázal na to, že vo viacerých súdnych sporoch pôsobil jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Zdôraznil, že v spotrebiteľských veciach nie je možné aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. za predpokladu, že dodávateľ si uplatňoval nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nárok po použití nekalej obchodnej praktiky, prípadne nárok premlčaný a spotrebiteľ bol v konaní úspešný. Uviedol, že úkon právnej služby- prevzatie a príprava zastúpenia je dôležitým úkonom, kedy advokát zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť a stratégiu právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje po prvej porade s klientom. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 25,09 Eur
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal uznesenie v napadnutom výroku a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolaním neboli napadnuté výroky uznesenia o zastavení konania, náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou a o vrátení súdneho poplatku, nadobudli právoplatnosť, preto ich odvolací súd nepreskúmaval (ust. § 206 ods. 3 O.s.p.)
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 150 ods.2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 9 ods.1 vyhl. č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods.2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena
veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Citované ustanovenie § 146 ods. 2 veta práva O.s.p. upravuje zodpovednosť za zavinenie účastníka konania, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. V takom prípade súd prizná ostatným účastníkom konania (druhej procesnej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie ich práva.
V predmetnej veci súd prvého stupňa zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 82,06 Eur, o ktorých rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p..
Vzhľadom na to, že späťvzatím žaloby žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. V tejto veci preto vyvstáva základná otázka, či takéto trovy sú so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany účelne vynaloženými trovami, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z. z.
Predpoklad na priznanie náhrady trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami:
1. podľa článku 47 ods. 2 Ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi...,
2. podľa § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov, a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa), a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v zákone č. 250/2007 Z. z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi, konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 Ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.
Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods.
2 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania, vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom. Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 3 ods.4, 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa ktorých každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi združenia a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnenie záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práva a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy žalovanej, a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ust. § 20 ods.1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek advokáta. Odvolací súd ďalej dodáva, že v danom prípade nie je možné aplikovať ani ust. § 150 ods.2 O.s.p., nakoľko z dôvodovej správy ustanovenia § 150 ods.2 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008, vyplýva úmysel predkladateľa zákona vo veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ak tieto sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, a to obdobne ako je upravené v nariadení EP a Rady (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tzv. drobných sporoch. Ide však o konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Odvolací súd sa stotožňuje aj výškou trov konania, na ktorých úhradu vedľajšiemu účastníkovi zaviazal súd prvého stupňa žalobcu. V danom prípade bola pri začatí poskytovania právnej služby hodnota pohľadávky vo výške 351,26 Eur, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 351,26 Eur preto v zmysle ust. §10 vyhlášky predstavuje sumu 26,56 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázateľne vykonal dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 09.02.2012). Súčasťou priznanej odmeny je aj 2 x režijný paušál á 7,63 Eur (ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). V zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhlášky sa odmena zvyšuje o 20 %- nú DPH t.j. v sume 13,68 Eur. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu, podľa ktorej je rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania nepreskúmateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku požiadavkám na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.
Trovy právneho zastúpenia boli súdom prvého stupňa priznané v súlade s ust. § 10 ods.1, § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, preto odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania medzi vedľajším účastníkom a žalobcom podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a úspešný vedľajší účastník si uplatnil trovy konania pozostávajúce z odmeny vo výške 13,28 Eur, režijného paušálu vo výške 7,63 Eur a 20 % DPH v sume 4,18 Eur, t.j. v celkovej výške 25,09 Eur, ktoré odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené. Uvedené podanie vedľajšieho účastníka (vyjadrenie k odvolaniu) nijakým spôsobom neprispelo k vytvoreniu skutkového a právneho základu pre rozhodnutie odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.