Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-230-2012.pdf
PDF · 70.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/230/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. C. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II dieťaťa rodičov M. C. nar. X.X.XXXX bývajúcej v G. na Y. ul. č. XX a A. L. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Č.I. F. vo Z. na C. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 27.3.2012 č.k. 25P/71/2011-32 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 25.1.1999 č.k. P/506/1994-34 od otca pre mal. W. zo 16,60 Eur mesačne na 100 Eur mesačne od 1.5.2011, ktoré ho zaviazal prispievať matke vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné 917,40 Eur za obdobie od 1.5.2011 do 31.3.2012 povolil otcovi splácať s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur pod stratou výhody splátok od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože nezohľadnil všetky skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie, najmä to, že podal návrh na zapretie otcovstva. Zároveň navrhol, aby odvolací súd odňal vec Okresnému súdu Košice II a prikázal ju Okresnému súdu Prešov, pretože má pocit, že sudkyňa je voči nemu zaujatá.
Matka, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Z § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o zvýšenie výživného pre mal. dieťa, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu, konajúci súd vykonaným dokazovaním vôbec nezisťoval rozsah, trvanie, a účel úverov otca, aj keď sú významné pre spravodlivé rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko tvoria veľký podiel z jeho platu. Z uvedených dôvodov tak dospel k predčasnému záveru, že tieto výdavky nie sú nevyhnutné najmä za situácie, keď ceny nehnuteľností neumožňujú zaobstarať si vlastné bývanie bez úveru a udržať si prácu bez zvyšovania kvalifikácie. V tejto súvislosti si mal súd prvého stupňa vyžiadať od zamestnávateľa správu, či požadoval od otca zvýšenie kvalifikácie, prípadne, aký vplyv na jeho pracovnú pozíciu by malo, ak by neštudoval, a až na podklade takých zistení spoľahlivo ustáliť, ktoré z úverov boli nevyhnutné na zabezpečenie bývania a udržanie práce. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, ak nerozhodol o celom predmete konania, konkrétne o návrhu matky na zvýšenie výživného od 1.1.2010 do 30.4.2011, aj keď už v odôvodnení rozsudku uviedol, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali zvýšiť výživné aj pred dňom začatia konania. Odvolací súd poukazuje na to, že vyhľadávacia zásada sa vzťahuje na celý predmet konania, t.j. aj na skúmanie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré bránili účastníkovi podať návrh na zvýšenie výživného skôr. Z uvedených dôvodov konajúci súd nemôže založiť svoje odôvodnenie iba na konštatovaní, že účastník konania, ktorý podal návrh, neuviedol žiadne dôvody, ktoré by umožňovali spätné zvýšenie výživného. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o tejto časti návrhu matky prihliadať jednak na to, že predchádzajúca súdna úprava výživného bola ešte v roku 1999, a že výživné nedosahovalo ani sumu minimálneho zákonného výživného upraveného v § 62 ods. 3 Zák. o rodine a následne ustáliť, či a aký vplyv mali tieto okolnosti na dôvody, pre ktoré matka nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr. Konajúci súd preto tým, že dôsledne nevykonal dokazovanie na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o zvýšení výživného pre mal. dieťa, nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť jeho rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou konajúceho súdu vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, zistiť, či úvery, ktoré si otec vzal na financovanie bývania a štúdia boli nevyhnutné, v akom rozsahu si ich vzal, či rozsah zodpovedá účelu, ako dlho ich ešte bude splácať, aktualizovať pomery rodičov a mal. W., zaoberať sa aj počtom a rozsahom vyživovacích povinností otca, ak tvrdil, že mu bolo zvýšené výživné na W., opäť rozhodnúť o celom návrhu matky na zvýšenie výživného a rozsudok odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.
Odvolací súd k odvolaniu otca poznamenáva, že dovtedy, kým súd právoplatne nerozhodne, že nie je otcom mal. W., nie je možné rušiť ani upravovať jeho vyživovaciu povinnosť, pretože mu stále trvajú všetky faktické aj judikované rodičovské povinnosti, ktorý voči maloletej má. Odvolací súd sa nezaoberal námietkou zaujatosti konajúcej sudkyne, ani návrhom otca na odňatie a prikázanie veci Okresnému súdu Prešov, pretože neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu objektívne posúdiť, či opodstatňujú vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednania a rozhodnutia zákonne pridelenej veci a odňatie a prikázanie veci Okresnému súdu Prešov.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.