Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-115-2012.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12P/115/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, Y. W. U., proti odporkyni: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, o určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Trovy na súdnom poplatku znáša štát.
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2012, sa navrhovateľka domáhala určenia výživného od odporkyne, ktorá je jej starou matkou, a to v sume 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že odporkyňa sa o ňu od ranného detstva nezaujímala, prehliadala ju, v ničom nepomohla jej matke.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej otcovi bola rozsudkom súdu určená vyživovacia povinnosť na ňu (navrhovateľku) v sume 53,11 eur mesačne, avšak túto povinnosť si jej otec neplní už sedem rokov a navrhovateľka z dôvodu nedostatku financií musela prerušiť štúdium na strednej škole. Navrhovateľka ďalej uviedla, že už 6 rokov si hľadá prácu, avšak bez dokončenej školy sa jej to nedarí.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila a tento žiadala ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rodných listov navrhovateľky a jej matky súd zistil, že odporkyňa je starou matkou navrhovateľky (z matkinej strany).
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 8C/191/1993 - 147 zo dňa 06.08.1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 16Co/118/1998 zo dňa 27.05.1998 bola otcovi navrhovateľky určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 53,11 eur (1.600 Sk).
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 7P/97/2008 - 212 zo dňa 12.02.2009 bol zamietnutý návrh otca navrhovateľky na zníženie výživného, uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2009. Z odôvodnenia predmetného rozsudku Okresného súdu Piešťany (7P/97/2008-212) vyplýva, že voči navrhovateľke má doposiaľ súdnym rozhodnutím určenú vyživovaciu povinnosť jej otec, pričom už v čase uvedeného rozhodovania bola matka navrhovateľky nezamestnaná, vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberala dávku v hmotnej núdzi.
V odôvodnení uvedeného rozsudku sa ďalej uvádza, že rozhodnutím riaditeľky Združenej strednej školy obchodu a služieb v Piešťanoch č.j. XXX/XXXX-X zo dňa 23.04.2007 bola navrhovateľka dňom 23.04.2007 vylúčená zo štúdia z dôvodu neospravedlnenej absencie na teoretickom vyučovaní v počte 311 hodín.
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/8/2009 - 64 zo dňa 04.05.2010 bol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného voči jej otcovi zamietnutý. Uvedený rozsudok doposiaľ nie je právoplatný, nakoľko navrhovateľka sa voči nemu odvolala a spis sa v súčasnosti nachádza na Krajskom súde v Trnave.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ÚPSVaR) Piešťany zo dňa 28.01.2013, súd zistil, že navrhovateľka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.11.2011 do 13.05.2012, kedy požiadala o vyradenie z evidencie. S úradom riadne spolupracovala, preukazovala hľadanie si zamestnania a počas evidencie jej nebolo ponúknuté vhodné zamestnanie. Spolu s matkou poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky v sume 208,30 eur mesačne.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 24.01.2013, súd zistil, že odporkyňa poberá starobný dôchodok vo výške 166,10 eur mesačne a vdovský dôchodok v sume 232,80 eur mesačne.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 18.02.2013, uviedla, že odporkyňa je vlastníčkou resp. spoluvlastníčkou viacerých nehnuteľností - vrátane pozemkov, z ktorých sú jej pravidelne vyplácané dividendy, každoročne poberá vianočný príspevok a mesačne posiela rôznym náboženským združeniam viac ako 200 eur. Navrhovateľka uviedla, že veľa dôchodcov v SR žije a vyžije z dôchodkov 200 eur mesačne i menej, a preto považuje výšku príspevku na výživu v sume 200 eur mesačne za primeranú, ktorú súčasne nevyhnutne potrebuje z dôvodu, že jej otec si voči nej už 7. rok dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplní. Navrhovateľka ďalej uviedla, že má diagnostikovanú vrodenú formu anémie a šelest na srdci, čo je tiež podľa nej ďalším závažným dôvodom na vyhovenie návrhu. Na preukázanie zdravotného stavu navrhovateľka predložila lekársku správu zo dňa 11.08.2003, v ktorej sa uvádza, že na srdci má jemný sistol. šelest a výsledky vyšetrenia preukázali anémiu ľahkého stupňa; bolo jej odporučené užívať dostatok vitamínov a preparáty železa.
Navrhovateľka ďalej predložila fotokópiu jej vysvedčenia z prvého ročníka štúdia v Združenej strednej škole obchodu a služieb v Piešťanoch v šk. roku 2005/2006 kde prospela s vyznamenaním.
Navrhovateľka následne predložila množstvo pracovných ponúk zverejňovaných na internetových portáloch tvrdiac, že si aktívne hľadá prácu. Súd len pre úplnosť konštatuje, ž vo väčšine týchto pracovných ponúk je vyžadované ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou a jedná sa o rôzne pozície v administratíve príp. manažérske pozície.
Navrhovateľka uviedla, že býva v rodinnom dome s matkou, ktorého je matka podielovou spoluvlastníčkou a druhou podielovou spoluvlastníčkou je odporkyňa. Všetky náklady na bývanie hradí jej matka. Navrhovateľka nemá žiadnych súrodencov, rovnako ani jej matka nemá žiadnych súrodencov. Navrhovateľka je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, z evidencie sa odhlásila na vlastnú žiadosť, nakoľko nemala finančné prostriedky na to, aby sa pravidelne raz mesačne resp. podľa vyžiadania, dostavovala na úrad práce. Peniaze podľa jej vyjadrenia potrebovala aj keď si hľadala zamestnanie a to na cestovné, na reprezentatívne ošatenie a podobne.
Navrhovateľka potvrdila, že zo strednej školy bola vylúčená, pretože mala neospravedlnenú absenciu 311 hodín, avšak túto skutočnosť odôvodnila tým, že v máji 2006 jej otec prestal platiť výživné a všetky jej náklady hradila iba matka. Prostredníctvom svojej matky doručila jej triednej učiteľke žiadosť na prerušenie štúdia, avšak naďalej ju evidovali ako žiačku. Počas štúdia dosahovala výborný prospech, bolo jej priznané štipendium v sume 39,83 eur (1.200 Sk) mesačne, ktoré poberala aj v období, keď bola vylúčená zo štúdia.
Pokiaľ ide o jej zdravotný stav doposiaľ trpí anémiou a má problémy s obličkami. Z dôvodu jej zlého zdravotného stavu však doposiaľ nežiadala o priznanie čiastočného ani úplného invalidného dôchodku. Snaží sa hľadať si zamestnanie, avšak z hľadiska jej zdravotného stavu je pre ňu vhodná práca v administratíve, avšak na takúto pozíciu je potrebné dokončiť si školu.
Odkedy bola vylúčená zo školy, neprivyrábala si nikdy brigádnicky, nenašla si ani dočasnú prácu, chce si nájsť trvalú prácu. Snažila sa nájsť si prácu aj v Tescu ako predavačka, ale bolo tam treba vykladať prepravky a podobne, bola to pre ňu ťažká práca, ktorú nemôže vykonávať vzhľadom na jej ochorenie obličiek.
K skutočnosti, že predložila iba lekársku správu z roku 2003 navrhovateľka uviedla, že pre nedostatok financií sa nemôže dostaviť ani k jej lekárke, ktorá sídli v Piešťanoch a preto nemá od uvedenej doby (rok 2003) aktualizované hematologické vyšetrenia. Jej otec výživné riadne neplatil, je vedená aj exekúcia, z ktorej jej ale nie sú poukazované žiadne platby. Jej matka bola naposledy zamestnaná v roku 1999 a otec naposledy v roku 2005. Od roku 1992, kedy bol jej otec vzatý do väzby, s ním nemá žiaden kontakt.
Odporkyňa uviedla, že žije sama v rodinnom dome v H.. Poberá dôchodok, ktorý jej je vyplácaný zo Sociálnej poisťovne, iný príjem nemá. Berie lieky na tlak, za ktoré dopláca, ale nie veľkú sumu. Iné deti okrem matky navrhovateľky nemá. S navrhovateľkou resp. jej matkou sa nenavštevuje resp. oni ju navštevujú iba s policajtmi; nemajú dobré vzťahy. Nesúhlasí s týmto návrhom, nakoľko ani navrhovateľke, ani jej matke sa nechce pracovať a prácu si nehľadajú.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine),
Podľa § 68 Zákona o rodine predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.
Podľa § 69 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, ak potomkovia nemôžu plniť svoju
vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaný návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Zákon o rodine, v § 69 viaže prechod vyživovacej povinnosti na predkov resp. na vzdialenejších príbuzných, na nemožnosť plniť vyživovaciu povinnosť potomkami resp. bližšími príbuznými (v tomto prípade rodičmi navrhovateľky), t.j. na situáciu, keď bližší príbuzní nemôžu plniť vyživovaciu povinnosť vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti, ale aj vtedy, keď to od nich nemožno vymáhať.
Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že zo štúdia na strednej škole bola navrhovateľka vylúčená pre neospravedlnené absencie. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že vysoký počet neospravedlnených hodín na strednej škole bol spôsobený nedostatkom finančných prostriedkov v konaní preukázané neboli, naopak samotná navrhovateľka potvrdila, že v čase vylúčenia zo štúdia
poberala štipendium v sume 39,83 eur (1.200 Sk). Obdobne neboli preukázané jej tvrdenia ohľadom nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý by jej mal brániť v zamestnaní sa, nakoľko na preukázanie tohto tvrdenia predložila iba lekársku správu z roku 2003. Navrhovateľka zároveň uviedla, že z dôvodu (ňou tvrdeného) nepriaznivého zdravotného stavu doposiaľ nepožiadala o priznanie invalidného dôchodku, pričom zároveň neuviedla, žiadne konkrétne objektívne okolnosti, ktoré by jej v tom mali doposiaľ brániť.
Vyživovacia povinnosť rodičov, resp. v prípade ich neschopnosti túto povinnosť plniť, vzdialenejších príbuzných trvá, pokým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Navrhovateľka nepokračuje v štúdiu resp. v ďalšej príprave na budúce povolanie, zo štúdia bola vylúčená pre neospravedlnené absencie. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vylúčená na vlastnú žiadosť. Súd teda s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že navrhovateľka nadobudla schopnosť samostatne sa živiť a nepreukázala, že by jej v tejto skutočnosti bránili objektívne dôvody.
Zároveň má súd za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie výživného od odporkyne ani v zmysle § 69 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko otcovi navrhovateľky bola určená vyživovacia povinnosť právoplatným rozhodnutím súdu, ktorú je možné v prípade dobrovoľného neplnenia vymáhať exekučne resp. za podmienok stanovených príslušnými právnymi predpismi by mohla navrhovateľka poberať náhradné výživné. Z tohto dôvodu nie sú splnené zákonné kritériá, na uloženie vyživovacej povinnosti odporkyni t.j. starej matke navrhovateľky.
V neposlednom rade je súd toho názoru, že určenie výživného odporkyni (v prospech navrhovateľky) nie je možné ani pre rozpor s dobrými mravmi, keď navrhovateľka bola zo stredoškolského štúdia vylúčená pre neospravedlnené absencie, je dospelá - má 24 rokov, a nepreukázala že by bol jej zdravotný stav tak vážny, že by jej neumožňoval zamestnať sa resp. vykonávať pracovnú činnosť a tým si získať prostriedky na svoje živobytie. Navrhovateľka potvrdila, že doposiaľ si neprivyrábala žiadnym spôsobom ani rôznymi brigádnickými prácami. Pokiaľ teda za tohto stavu žiada navrhovateľka výživné od jej starej matky, ktorá má 75 rokov a jej príjem tvorí iba starobný a vdovský dôchodok, považuje súd takýto postup za rozporný s dobrými mravmi.
Súd preto, s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
V konaní bola úspešná odporkyňa, ktorej by v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však odporkyňa ich náhradu neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
O trovách konania titulom súdneho poplatku za návrh súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko navrhovateľka je od platenia súdneho poplatku oslobodená a odporkyňa bola v konaní úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).