Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-115-2013.pdf
PDF · 71.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/115/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: D. K., I. I., G. Q..Č.. XXXX/XA proti odporcovi: C. W..S.., S. S. B. Q..Č.. XX/A, o žiadosti navrhovateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní o zrušenie zmluvy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného S. I. U., Y. B. XX.E. XXXX, Č..D..XC/XX/XXXX - XX, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. a neodkázal ho so žiadosťou o ustanovenie zástupcu z radov advokátov na Centrum právnej pomoci s poukazom na ust. § 30 O.s.p.. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je predčasný starobný dôchodca, vyučený v odbore elektromechanika, je rozvedený a jeho mesačný príjem sa pohybuje na úrovni XXX,- C. mesačne, nie je zaťažený žiadnou vyživovacou povinnosťou, býva v domove seniorov, ktorému uhrádza mesačne XXX,-C. na úhradu nákladov spojených s ubytovaním a ďalších XX,-C. vynakladá mesačne na lieky. Konštatoval, že navrhovateľ nemá žiaden bankový účet, peňažnému ústavu Slovenská S. spláca mesačne sumu XXX,- C. ako splátku spotrebného úveru, okrem toho je povinný splácať ďalšie úvery rôznym nebankovým subjektom, pričom vo vyplnenom tlačive uviedol spisové značky celkovo pätnástich prebiehajúcich občianskoprávnych konaní ktorých je účastníkom, a ktorých predmetom sú rôzne finančné produkty. S ohľadom na uvedené dospel k záveru, že splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov u navrhovateľa nebolo dostatočne preukázané a vychádzajúc z výšky súdneho poplatku, ktorý bude navrhovateľ v tomto konaní povinný za návrh zaplatiť (XX,XX C.), jeho zaplatenie by nemohlo u navrhovateľa spôsobiť ohrozenie jeho výživy, respektíve existenčného zázemia. Vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nemohol ho odkázať na Centrum právnej pomoci za účelom ustanovenia mu zástupcu z radov advokátov.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa prehodnotenia zamietajúceho rozhodnutia odvolacím súdom.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. po tom, ako odvolaniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, sudca súdu prvého stupňa nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na súdnu ochranu zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia občianskeho súdneho poriadku. V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s
poplatkovou povinnosťou účastníkov konania ako podmienkou prejednania návrhu. Na druhej strane však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych poplatkov za súčasného splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov. Z tohto hľadiska je preto potrebné pri rozhodovaní v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Právo na spravodlivý proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno dovodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie.
V zmysle ust. § 138, ods.1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť, či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia byť súčasne naplnené. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je vyhodnotiť celkové pomery žiadateľa (zárobkové, majetkové, rodinné, sociálne, zdravotné, osobné) aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania z ktorého je odvodená samotná výška súdneho poplatku. Na základe skutočností týkajúcich sa pomerov účastníka je potrebné posúdiť, či z nich vyplývajúca nepriaznivá situácia vznikla subjektívnym zavinením žiadateľa alebo je objektívne daná okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle, na čo sa prihliadne aj pri rozhodovaní. Napokon súd zhodnotí všetky relevantné zistenia z hľadiska opodstatnenosti záveru, či úhradou súdneho poplatku vo vyrubenej výške dôjde k takému závažnému zásahu do majetkovej sféry žiadateľa, že by mu privodila stav hmotnej núdze a znemožnila by mu tak efektívne sa v konaní svojich ohrozených či porušených práv a právom chránených záujmov domáhať.
Pri posudzovaní druhej podmienky treba brať na zreteľ, že o svojvôľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo o zneužívanie práva, ktoré by inak účastníkovi náležalo tak, že by sa jeho uplatnením sledoval iný účel, než aký zákon predpokladá, teda napr. by bolo právo uplatňované so zámerom poškodiť druhého účastníka na jeho právach či majetku, so zjavnou snahou oddialiť splnenie povinnosti nepochybne ho zaväzujúcej. O zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva by išlo v prípade, ak by z rozhodujúcich tvrdení, na pravdivosť ktorých by nebolo potrebné vykonávať už dokazovanie, bolo nepochybné, že pre účastníka (žiadateľa) nemožno vyvodiť priaznivé rozhodnutie vo veci samej, napr. keď pre jeho úspešné uplatnenie nároku bude absentovať zákonný podklad alebo bude už vyriešené záväzne v inom konaní.
Súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď podľa ust. § 138 ods. 1,2 O.s.p. zisťoval pomery na strane navrhovateľa, správne vyhodnotil ním zistené skutočnosti týkajúce sa majetkových, zárobkových a osobných pomerov vzhľadom na povahu a výšku ním uplatňovaného nároku tak, že dospel k právnemu záveru, že tieto nezakladajú dôvody pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Navrhovateľ je síce dôchodcom a poberá starobný dôchodok vo výške XXX,-C. mesačne, avšak táto skutočnosť, za stavu, keď nie je odkázaný pre stav hmotnej núdze na sociálne dávky, ešte neznamená, že sa nachádza v tak nepriaznivej finančnej situácii, ktorá by odôvodňovala oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľom deklarované finančné záväzky nemožno vyhodnotiť v jeho prospech, nakoľko ich nemožno považovať za relevantné z hľadiska rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov. S ohľadom na tieto skutočnosti, s prihliadnutím na majetkové pomery navrhovateľa, možno uzavrieť, že celkové pomery navrhovateľa sú primerané jeho schopnosti zaplatiť súdny poplatok, keď nie sú celkom zjavne vo vzájomnom hrubom nepomere s výškou súdneho poplatku (XX,XX C.), a preto možno od navrhovateľa spravodlivo požadovať úhradu súdneho poplatku s tým, že mu tým nebude odopretý reálny prístup k súdu a nebude tak neprimerane obmedzený v možnosti efektívne sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. V prípade úspechu v konaní bude navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok vrátený vo forme priznaných trov konania. Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď navrhovateľa neodkázal so žiadosťou o ustanovenie zástupcu na T. Z. Z. vzhľadom na to, že u neho neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Na základe vyššie uvedených záverov dospel odvolací súd k záveru zhodnému so súdom prvého stupňa, že u navrhovateľa nie sú dané zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.