Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-9-2023.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Záleskej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom 845 45 Bratislava, Mlynská dolina 845, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., D. E. XXX/XX, o zaplatenie 63,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 17C/66/2022-35 zo dňa 23. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 65,50 Eur a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku popísal skutkové okolnosti, zistené vykonaným dokazovaním: Žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej ako „zákon o RTVS“. Žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z. z. vo výške podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. Žalobca listom zo dňa 28.04.2022 vyzval žalovaného na zaplatenie úhrady dlhu vo výške 48,50 eur za obdobie do 30.04.2022. Žalovaný výzvu prevzal dňa 12.05.2022. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu v lehote 30 dní od doručenia výzvy neuhradil. Žalobca sa preto v konaní domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 17 eur v zmysle § 10 zákona č. 340/2012 Z. z..
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 zákona o RTVS, § 1, § 2, § 3 písm. a/, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 2, § 9 ods. 6, § 10 ods. 2, 3, 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej ako „zákon o koncesionárskych poplatkoch“ a uviedol, že mal za preukázané, že v zmysle citovaných ustanovení zákona bol žalovaný povinný platiť žalobcovi za služby poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vo výške 4,64 eur mesačne. Žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadne úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania za obdobie od 01.07.2021 do 30.04.2022, teda za 10 mesiacov. Toto tvrdenie žalobcu vyplýva z predložených dôkazov a zároveň toto tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným rozporované. Nakoľko žalovaný na výzvu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy nereagoval a dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, súd
ho zaviazal na zaplatenie nezaplatených úhrad vo výške 46,40 eur spolu so zmluvnou pokutou v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. vo výške 17 eur a sumou 2,10 eur za zaplatené poštové sadzby spojené s vymáhaním pohľadávky, ako príslušenstvom pohľadávky. Spolu tak ide o sumu 65,50 eur. Vzhľadom na zjavnú nedôvodnosť argumentácie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, resp. na jeho procesnú obranu, súd prvej inštancie neuviedol k týmto argumentom žiadne rozsiahle odôvodnenie. Stručne uvádza, že Okresný súd Trenčín je orgánom verejnej moci, ktorý vznikol zo zákona a má právomoc a príslušnosť na konanie o žalobe žalobcu. Žalobca sa od žalovaného nedomáha splnenia zmluvného záväzku, ale splnenia povinnosti uloženej žalovanému zákonom. Preto je obrana žalovaného, spočívajúca v tvrdení, že nemá s „údajnou organizáciou Rozhlas a televízia Slovenska“ uzatvorenú žiadnu právoplatnú zmluvu, nedôvodná. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný. O výške trov žalobcu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktoré doplnil na základe uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 17C/66/2022-43 zo dňa 07.06.2023 podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.06.2023. Z obsahu podaní (§124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu nesúhlasí. Namietal právomoc súdu prvej inštancie vo veci konať ako i právny dôvod vzniku žalovaného nároku.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
8. Podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie.
9. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
11. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
16.1 Pokiaľ žalovaný v prvoinštančnom konaní i v odvolacom konaní namieta právomoc Okresného súdu Trenčín konať vo veci, odvolací súd uvádza nasledovné:
16.2 Podľa čl. 1 CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
16.3 Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
16.4 Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
16.5 Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania (pozri § 161 CSP), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 CSP. Verejnoprávne vzťahy ako vzťahy upravené normami verejného práva sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosti subjektov (princíp subordinácie). Pre tieto právne vzťahy je typické, že jeden zo subjektov (orgán verejnej moci) ukladá jednostranne druhému účastníkovi právneho vzťahu na základe zákona a presne ustanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom autoritatívnych administratívnoprávnych aktov aplikácie práva. V týchto vzťahoch vystupuje zjavne do popredia princíp nerovnosti účastníkov a chýba tu autonómia vôle podriadeného účastníka
16.6 Ako správne právne vyhodnotil súd prvej inštancie, v súdenej veci ide o nárok žalobcu - verejnoprávneho subjektu zriadeného zákonom, ktorý vznikol priamo na základe zákona žalovanému ako platiteľovi úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS. Ide tak o tzv. iný spor, ktorého prejednanie a rozhodnutie spadá do právomoci súdov na základe čl. 1 v spojení s § 4 CSP. Postupu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci riadne konal a rozhodol tak niet čo vytknúť a táto odvolacia námietka žalovaného dôvodná nebola.
17. Čo sa týka vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
18. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o nároku plne úspešného žalobcu na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, ktoré rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil.
19. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
20.1 Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.
20.2 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.3 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20.4 Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20.5 Odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu a ktorému by patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a žiadne trovy odvolacieho konania mu preukázateľne ani nevznikli
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).