Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-77-2024.pdf
PDF · 106.33 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/77/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F. G. H., právne zastúpenej JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému I. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XX, XXX XX L., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28C/37/2024-40 zo dňa 03. mája 2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 03. 05. 2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby do 3 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil z pozemku na parcele CKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 146 m2, v katastrálnom území K., okres F. G. H. zapísaného na liste vlastníctva č. XXX (ďalej aj „parcela CKN č. XXX/X“), prekážky voľného prechodu a prejazdu, ktoré tam umiestnil, a to stĺpy oplotenia a pletivo oplotenia pozdĺž hospodárskej budovy č. súp. XXX, postavenej na parcele CKN č. XXX pre k. ú. K., okres F. G. H., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX (ďalej aj „hospodárska budova“), až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 25C/11/2019 a zároveň mu uložil povinnosť zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek ďalších prekážok brániacich voľnému prechodu a prejazdu na tomto pozemku a aby znášal prechod a prejazd cez tento pozemok k hospodárskej budove, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 25C/11/2019 (I. výrok). Zároveň rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 12. 04. 2024, ktorý žalobkyňa odôvodnila tým, že ako vlastníčka stavby č. súp. XX a č. súp. XXX pre k. ú. K. podala dňa 26. 06. 2019 žalobu o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby (§ 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“) proti žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľností: pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. K., okres F. G. H., a to CKN parcela č. XXX vo výmere 469 m2 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie a na LV č. XXX pre k. ú. K., okres F. G. H. CKN parcela č. XXX/X vo výmere 352 m2 vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie, v rozsahu určenom podľa geometrického plánu geodeta M. F., úradne overeným Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor zo dňa 03. 12. 2020 pod č. G1-562/2020 a cez parcelu CKN č. XXX/X vyznačenú ako zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 146 m2 zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. K.. Konanie vo veci samej je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 25C/11/2019. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom sp. zn. 25C/11/2019 zo dňa 30. 11. 2023 zriadil v prospech žalobkyne ako vlastníčky stavby rodinný dom č. súp. XX a hospodárskej budovy č. súp. XXX vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, a to peši, motorovým vozidlom a žalobkyňu zaviazal na úhradu odplaty za zriadenie vecného bremena. Po meritórnom rozhodnutí súdu prvej inštancie však žalovaný na jeho pozemku parcela CKN č. XXX/ X pred hospodárskou budovou vo vlastníctve žalobkyne vybudoval plot, a to umiestnením plotových stĺpikov do betónu, pričom plot je umiestnený tak, že do hospodárskej budovy sa síce z jednej strany dá vojsť, ale po otvorení mreže nie je možné ju účelne užívať, nakoľko sú v nej umiestnené veci na obhospodarovanie nehnuteľnosti ako kosačka, rebrík alebo iné pracovné nástroje. Umiestnením plota na zmienenej parcele vytvoril žalovaný trvalú prekážku, v dôsledku ktorej žalobkyni znemožnil prístup k nehnuteľnosti, resp. túto nemôže využívať na obvyklý účel.
3. Súd prvej inštancie aplikujúc vo veci § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) uviedol, že mal zo spisového materiálu za osvedčené, že žalovaný svojím postupom zasiahol do stavu pokojného užívania nehnuteľnosti, čím žalobkyni znemožnil riadne užívanie hospodárskej budovy na určený účel, ktorým je aj uskladnenie náradia, čo vyplýva z predložených fotografií a videozáznamu žalobkyne, pričom preukázateľne došlo k obmedzeniu prístupovej cesty do hospodárskej budovy. Zároveň naďalej existuje dôvodná obava, že vo svojom konaní bude žalobca pokračovať a znemožní žalobkyni akýkoľvek prístup k jej nehnuteľnosti, nakoľko z konania o zriadenie vecného bremena vedeného pod sp. zn. 25C/11/2019 mal súd prvej inštancie za preukázané, že jediná prístupová cesta k hospodárskej budove vo vlastníctve žalobkyne je cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Nariadenie neodkladného opatrenia malo teda v danom stave aj preventívny charakter. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia súvisela podľa prvoinštančného súdu nielen s riadnym užívaním nehnuteľnosti, ale aj požiarnej bezpečnosti. V zmysle stavebných zákonov je povinnosťou vlastníka stavby starať sa o stavbu, zabezpečovať jej riadnu údržbu spolu so zabezpečením prístupovej cesty, a preto nariadenie neodkladného opatrenia je aj vo verejnom záujme. Súd prvej inštancie záverom poznamenal, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia žalobkyňa nenadobudla práva trvalého charakteru, nakoľko neodkladné opatrenie súd nariadil len do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 25C/11/2019.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa, ktorá bola v konaní úspešná, má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Nariadením neodkladného opatrenia bolo do jeho vlastníckych práv zasiahnuté nad rámec nevyhnutného rozsahu a v nadväznosti na uvedené mu hrozí vznik škody. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nedostatočne odôvodnené, pričom absentuje odôvodnenie vo vzťahu k princípu proporcionality či k odmene za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/134/2022 zo dňa 24. 08. 2022. Výkon práva zo strany žalobkyne považoval za šikanózny, nakoľko po dlhú dobu vedela o jeho zámere realizovať výstavbu oplotenia. Konštatoval, že príslušnému stavebnému úradu riadne ohlásil drobnú stavbu (oplotenie pozemku) a stavebný úrad k uvedenému nemal námietky. Poznamenal, že v súlade s Oznámením stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby dodržal 120 cm odstup oplotenia od hospodárskej budovy vo vlastníctve žalobkyne. Mal za to, že problém so vstupom žalobkyne do hospodárskej budovy v dôsledku oplotenia je riešiteľný uchopením predných mreží na hospodárskej budove z pravej strany (namiesto ľavej), tieto mreže zároveň považoval za zbytočne široké. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov i Ústavného súdu Slovenskej republiky. K odvolaniu pripojil Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 11. 09. 2023 spolu so situačným výkresom overeným stavebným úradom a fotodokumentáciu preukazujúcu vzdialenosť medzi hospodárskou budovou a oplotením žalovaného.
6. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Poznamenala, že bez zásahu súdu do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena by nemohla riadne užívať hospodársku budovu v jej vlastníctve. Na uvedenom nič nemení stanovisko stavebného úradu uvedené v Oznámení k ohláseniu drobnej stavby. Tvrdila, že vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu bol dodržaný princíp proporcionality. K osadeniu mreže z pravej strany na ľavú (tak ako to navrhol žalovaný) poznamenala, že takýmto postupom nemožno problém odstrániť, nakoľko sa betónový stĺpik nachádza v strede medzi dverami. K odmene za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva uviedla, že odplata je riešená vo veci samej a rozhodnutie dovolacieho súdu, na ktoré poukazuje žalovaný, obsahuje k uvedenej problematike argumentáciu len okrajovo. Odplata ja zároveň riešená v konaní o zriadení vecného bremena. Pokiaľ ide o šikanózny výkon práva, žalobkyňa poprela, že by vedela o zámere konkrétnej realizácie oplotenia zo strany žalovaného (nemala k dispozícii konkrétny náčrt).
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
13. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dostatočne osvedčila splnenie podmienok na bezodkladnú úpravu pomerov strán (žalobkyne a žalovaného). Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 04. 07. 2019 domáhala, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty v prospech vlastníka stavby, a to k rodinnému domu č. súp. XX postavenom na CKN parcele č. XXX, zapísaný na LV č. XXX, pre k. Ú. K., okres F. G. H. a k hospodárskej budove č. súp. XXX postavenej na CKN parcele č. XXX nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, k. ú. K., okres F. G. H.. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom sp. zn. 25C/11/2019 zo dňa 30. 11. 2023 žalobe vyhovel a zriadil v prospech žalobkyne ako vlastníčky vyššie uvedených stavieb vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, a to peši, motorovým vozidlom a žalobkyňu zaviazal na úhradu odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 1.550,00 Eur. Po meritórnom rozhodnutí súdu prvej inštancie (napadnutom odvolaním) však žalovaný na jeho pozemku parcela CKN č. XXX/X pred hospodárskou budovou vo vlastníctve žalobkyne postavil plot, a to umiestnením plotových stĺpikov do betónu a pletiva oplotenia pozdĺž hospodárskej budovy. V nadväznosti na uvedené sa žalobkyňa v priebehu konania o zriadenie
vecného bremena v prospech vlastníka stavby domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby do 3 dní od doručenia uznesenia odstránil z pozemku na parcele CKN č. XXX/ X prekážky voľného prechodu a prejazdu, ktoré tam umiestnil, až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena a zároveň mu uložil povinnosť zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek ďalších prekážok brániacich voľnému prechodu a prejazdu na tomto pozemku a aby znášal prechod a prejazd cez tento pozemok k hospodárskej budove, až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že v dôsledku umiestnenia oplotenia na parcele č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného, na ktorej sa nachádza hospodárska budova vo vlastníctve žalobkyne, vytvoril žalovaný trvalú prekážku, ktorá žalobkyni znemožňuje prístup k hospodárskej budove, resp. ju nemôže využívať na obvyklý účel. Z návrhu je ďalej zrejmé, že žalobkyňa nemá inú možnosť prístupu k svojím nehnuteľnostiam než cez pozemky žalovaného.
14. Odvolací súd mal za osvedčené, že žalovaný vybudovaním oplotenia v blízkosti hospodárskej budovy vo vlastníctve žalobkyne jej týmto znemožnil riadne užívanie predmetnej nehnuteľnosti na určený účel (uskladnenie náradia), uvedené je zrejmé i z priloženej fotodokumentácie a videozáznamu. Žalovaným vybudované oplotenie na parcele CKN č. XXX/X (vo vlastníctve žalovaného) zamedzuje plnohodnotnému prístupu žalobkyne k hospodárskej budove, ku ktorej žalobkyňa preukázala vlastnícky vzťah a v dôsledku realizácie výstavby oplotenia v bezprostrednej blízkosti budovy je vstup do budovy značne obmedzený a uskladňovanie náradia a následná manipulácia s ním de facto znemožnená. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní odkazoval na skutočnosť, že došlo k riadnemu ohláseniu stavby a k odvolaniu pripojil Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 11. 09. 2023, z ktorého je zrejmé, že stavebný úrad nemá námietky (spolu so situačným výkresom overeným stavebným úradom a fotodokumentáciu preukazujúcu vzdialenosť medzi hospodárskou budovou a oplotením žalovaného), k uvedenému odvolací súd uvádza, že v prípade vybudovania oplotenia žalovaným ide o drobnú stavbu v zmysle § 139b ods. 8 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), (ďalej len „stavebný zákon“), a v takomto prípade postačuje uskutočnenie drobnej stavby ohlásiť a pripojiť jednoduchý situačný nákres v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona. Kladné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým je stavebný úrad o stavebných činnostiach či úkonoch žalovaného, tohto nelegitimizuje k obmedzovaniu vlastníckych práv žalobkyne, keď došlo preukázateľne zo strany žalovaného k obmedzeniu jedinej prístupovej cesty do hospodárskej budovy, ktorá vedie cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Uvedenú skutočnosť o tom, že k nehnuteľnostiam žalobkyne iná cesta než cez pozemky žalovaného nevedie mal odvolací súd jednoznačne preukázanú z konania o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom vedeného pod sp. zn. 25C/11/2019. Navyše pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že zachoval odstup oplotenia od vstupnej strany hospodárskej budovy v rozsahu 120 cm v zmysle rozhodnutia stavebného úradu, odvolací súd konštatuje, že uvedený rozmer z rozhodnutia stavebného úradu nevyplýva a rovnako takýto rozostup neupravuje ani vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“).
15. Odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že riadny výkon vlastníckeho práva vlastníka stavby spočíva nielen v práve vlastníka stavby túto užívať, ale aj v povinnosti zabezpečovania riadnej údržby nehnuteľnosti. V zmysle § 86 ods. 1 stavebného zákona je vlastník stavby povinný v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Splnenie uvedenej povinnosti však nie je možné bez riadneho prístupu vlastníka k stavbe. Z ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. je zároveň zrejmé, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať okrem iného požiadavky požiarnej bezpečnosti a odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
16. Rovnako možno dať za pravdu súdu prvej inštancie v tom, že ďalej existuje dôvodná obava, že žalovaný bude vo svojom konaní pokračovať, čím dôjde k znemožneniu akéhokoľvek prístupu žalobkyne k hospodárskej budove v jej vlastníctve, nakoľko (ako bolo zmienené vyššie) jediná prístupová cesta vedie cez pozemky žalovaného, teda v takomto prípade nariadené neodkladné opatrenie
plní i preventívny charakter. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o neodkladné opatrenie s časovým obmedzením, nakoľko trvá len pokým sa právoplatne neskončí konanie o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, žalobkyňa teda jeho nariadením nezíska práva trvalého charakteru.
17. Ako nedôvodnú preto odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného, v ktorej namietal nedodržanie princípu proporcionality pri nariadení predmetného neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia zobral do úvahy aj požiadavku proporcionality (primeranosti), keď v posudzovanej veci zohľadňoval skutočnosť, že proti sebe stojí právo žalobkyne na nerušený a bezpečný výkon vlastníckeho práva k hospodárskej budove a na druhej strane právo žalovaného na ochranu jeho vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na potrebe dočasného stabilizovania sporných vzťahov strán sporu a poskytol ochranu doterajšiemu pokojnému stavu, ktorému zodpovedalo nerušené užívanie hospodárskej budovy žalobkyňou, pričom konanie žalovaného, ktorým jej znemožnil riadny prístup k jej nehnuteľnosti a jej využívanie na určený účel vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Obmedzenie uložené žalovanému odvolací súd posúdil ako adekvátne, nezaťažujúce žalovaného spôsobom neprimeraným povahe veci.
18. Pokiaľ žalovaný s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/134/2022 zo dňa 24. 08. 2022 poukazoval na absenciu odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k odmene za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, k uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade ide nielen o odlišný skutkový stav veci, ale zároveň nie je z predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu zrejmé, že by v konaniach pred prvoinštančným či odvolacím súdom v danej veci bola riešená otázka odmeny za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa dovolací súd vyjadril len na okraj, i keď nebola ani predmetom podaného dovolania. Zároveň možno uzavrieť, že ide o ojedinelé a v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu. Otázka náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je zároveň vo vzťahu žalobkyne a žalovaného riešená (na základe vypracovaného znaleckého posudku) v konaní o zriadenie vecného bremena vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 25C/11/2019.
19. Pokiaľ žalovaný namietal, že napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené, odvolací súd nemohol po preskúmaní napadnutého uznesenia s jeho názorom súhlasiť. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že jeho písomné vyhotovenie obsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 236 CSP. Jeho odôvodnenie, ktoré má byť zo zákona stručné, dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, zohľadňujúc pri tom osobitosti neodkladného opatrenia, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri posudzovaní predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčené skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje rozhodnutie logicky zdôvodnil. Pre záver o nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nepostačuje len skutočnosť, že strana (v danom prípade žalovaný) s napadnutým uznesením a jeho dôvodmi nesúhlasí alebo ich považuje za nedostatočné.
20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane jeho výroku o trovách konania (II. výrok).
21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaný nebol úspešný ani sčasti, keď odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobkyni, ktorá sa k odvolaniu i vyjadrovala, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním tak žalobkyni trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalovanému, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Účastníci konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.