Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoE-209-2012.pdf
PDF · 74.39 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/209/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Y. poisťovňa so sídlom v U., ul. XX. augusta 8, pobočka X., A. námestie 1, proti povinnému: D. s.r.o., so sídlom v X., F. XXX, Z.: XX XXX XXX, v konaní vedenom u súdneho exekútora H.. H. X., so sídlom v J., Š. Tučeka XX, pod sp. zn. EX 70/11, o vymoženie 3 996,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.05.2012, č. k. 48Er/218/2011-10, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi H.. H. X., so sídlom v J., Š. W. č. XX, trovy exekúcie v sume 87,24 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora H.. H. X. poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 04.02.2011. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 27.04.2012 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorému súd prvého stupňa vyhovel a s poukazom na ust. § 57 ods. 1písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu zastavil. Na náhradu trov exekúcie vo výške 87,24 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúciu zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny (podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z.) v sume 16,60 eur + 3,32 eur DPH (za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie účtu povinného, zisťovanie majetku povinného 2x) a z náhrady hotových výdavkov v sume 56,10 eur (poštovné) + 11,22 eur DPH.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a opakovane rozhodol o trovách exekúcie alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že dôvod zastavenia exekúcie je v danom prípade nepreskúmateľný, pretože z uznesenia nemožno zistiť, akým spôsobom súdny exekútor dospel k záveru, že povinný je nemajetný. Povinný počas trvania exekúcie navrhol splácanie dlhu v splátkach a začal svoj dlh aj splácať. Súdny exekútor však splácaniu dlhu nevenoval dostatočnú pozornosť, pretože až približne po roku vydal exekučné príkazy na prikázanie pohľadávky z účtu dlžníka. Z uvedeného mal oprávnený za to, že povinný počas trvania exekúcie vykonával podnikateľskú činnosť. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné aj v časti priznania náhrady hotových výdavkov za poštovné v sume 56,10 eur. Za neúčelné považoval aj výdavky súdneho exekútora na vydanie 12 exekučných príkazov adresovaných bankám, pretože postačovalo vydať príkazy do bánk, kde mal povinný vedený účet, čo bolo možné zistiť prostredníctvom daňového úradu. Podľa oprávneného mal súdny exekútor vykonávať exekúcie v poradí,
v akom mu boli doručené návrhy na vykonanie exekúcie. Ak boli exekučné príkazy vydané v konaní sp. zn. 48Er/56/2011 neúčinné, nebolo potrebné vydať rovnaký počet príkazov do rovnakých bánk aj v konaní 48Er/218/2011. Navyše predpokladal, že ak boli tieto exekučné príkazy vydané v jeden deň, súdny exekútor ich doručoval jednou listinnou obálkou. Poukázal na to, že súdny exekútor nepožadoval náhradu cestovných výdavkov, z čoho usudzoval, že majetkové pomery povinného nezisťoval osobne, preto spochybnil záver o nemajetnosti povinného. Podľa oprávneného poštovné ako služba zahŕňa v sebe aj DPH, preto nemožno z tejto sumy priznať sumu DPH opakovane. Záverom namietal, že súdnemu exekútorovi nemožno priznať odmenu za úkony exekučnej činnosti vykonávané v konaní sp. zn. 48Er/218/2011, pretože majetok bol povinný zisťovať v konaní sp. zn. 48Er/56/011, ktoré v tom čase nebolo ukončené.
Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že podľa jeho zistení povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, blokácia peňažných ústavov bola neúspešná, povinný na adrese F. XXX, X. nesídli a konateľ E. W. má bydlisko v J. republike. Z uvedeného dôvodu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo získať účtovné doklady spoločnosti.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca podľa § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil predmetnú exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že súdny exekútor šetrením zistil, že povinný je nemajetný. Svoje rozhodnutie v tejto časti bližšie neodôvodnil.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. aj na uznesenie s výnimkou podľa § 169 O.s.p.
Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
Súd prvého stupňa sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z jeho uznesenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene skonštatoval, že povinný je nemajetný. V rozpore so zásadou danou ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. neodôvodnil svoje rozhodnutie v tejto časti jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie.
V posudzovanom prípade teda nie je možné skontrolovať, či pri vydávaní napadnutého uznesenia súd prvého stupňa postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne. Tieto skutočnosti nemôžu zistiť účastníci konania, ani odvolací súd. Uznesenie exekučného súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní k tzv. inej vade konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a na ktorú odvolací súd podľa § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu.
Nepreskúmateľné je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách exekúcie, a to v časti náhrady hotových výdavkov vynaložených na poštovné. Čo sa týka odvolania oprávneného v časti uplatnenia DPH aj na poštovné služby, odvolací súd uvádza, že podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty univerzálne poštové služby sú oslobodené od dane u ich poskytovateľa, t. j. poštového podniku a toto oslobodenie sa bez ďalšieho nevťahuje aj na súdneho exekútora. Ak súdny exekútor náklady na poštovné zaplatil vo svojom mene a na svoj účet, je povinný tieto náklady na poštovné zahrnúť do základu dane pri dodaní služby (§ 9 ods. 4 citovaného zákona).
Oprávnený v podanom odvolaní ďalej poukázal na bližšie nešpecifikované konanie vedené pod sp. zn. 48Er/56/2011 a namietal, že pri vydávaní príkazov na začatie exekúcie a zisťovaní majetkových pomerov povinného bolo potrebné vychádzať zo záverov tohto konania. Nakoľko však ide o novú skutočnosť, ktorú oprávnený uviedol až v konaní pred odvolacím súdom a ohľadom ktorej nebolo ani vykonané dokazovanie, bude predmetom ďalšieho konania túto skutočnosť preskúmať a zohľadniť pri rozhodovaní o zastavení a trovách exekúcie.
Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a v tejto súvislosti aj vo výroku o trovách exekúcie zrušil ako nepreskúmateľné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V tomto bude úlohou súdu prvého stupňa v prvom rade doručiť oprávnenému podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s výzvou, aby sa k nemu vyjadril a na podporu svojich tvrdení predložil aj relevantné dôkazy. Následne náležite preskúma dôvody na zastavenie exekúcie, predovšetkým s prihliadnutím na tvrdenia oprávneného uvedené v podanom odvolaní a prípadnom vyjadrení a opätovne rozhodne o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a svoje rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo zdôvodní. V prípade, ak súd prvého stupňa exekúciu zastaví, rozhodne aj o trovách zastavenej exekúcie a o povinnosti nahradiť tieto trovy, pričom posúdi účelnosť vykonaných úkonov exekučnej činnosti.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.