Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoE-42-2013.pdf
PDF · 77.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/42/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinným v 1.rade: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. R.. U. XXXX/X, B. Z., v 2.rade: G. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. XXX, o vymoženie sumy 3.808,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/1495/2011-10 zo dňa 28.10.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/1495/2011-10 zo dňa 28.10.2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patríciusa Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 40, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov a príslušnými ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd poukázal na to, že rozhodcovká doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Mal za preukázané, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal ani na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Dodal, že mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd bol paušálne zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Súd na základe uvedeného konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nebol spôsobilým exekučným titulom, pričom ju súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozsah právomoci exekučného súdu na preskúmanie exekučného titulu je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. S ohľadom
na rozhodnutie C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones uviedol, že exekučný súd konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom nepomere s právom EÚ, z ktorého v obsahu odôvodnenia súd vyvodzuje svoju právomoc. Uviedol, že súd mal v konaní rozhodovať ako exekučný súd a teda vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje. Namietal, že argumentácia súdu o znemožnení voľby práva nemá oporu v žiadnom právnom predpise a ani v ustanovení zmluvy. Zároveň dodal, že ak by podal žalobu spotrebiteľ, vystupoval by v procesnej pozícii žalobcu a patrilo by mu právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním. Odvolávajúc sa na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z. z. namietal, že zákonné ustanovenie zakazuje v rozhodcovskej doložke také ustanovenie, ktoré by nútilo spotrebiteľa podať žalobu výlučne na rozhodcovský súd, pričom však právnym následkom takéhoto zákazu je neprijateľnosť len takéhoto ustanovenia a nie neprijateľnosť celej rozhodcovskej doložky. Ďalej namietal, že argumentácia súdu o subjektívnej nearbitrabilite spotrebiteľskej veci nie je podložená žiadnym zákonným ustanovením, nakoľko ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka možnosť rozhodcovského konania pre spotrebiteľské zmluvné vzťahy výslovne pripúšťa. Oprávnený preto navrhol odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 29.09.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 23.09.2011 na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku RK 697/11-EK vydaného rozhodcom JUDr. Erikom Končokom dňa 17.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2011 a vykonateľnosť dňa 16.08.2011. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. RK 697/11-EK zo dňa 17.05.2011 bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 3.808,03 eura spolu s 13,75 % ročným úrokom z omeškania a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 262, § 369 ods.1, § 497, § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, ktorý rozhodca posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Uviedol, že žalovaný sa zaviazal splácať úver jednotlivými splátkami a napriek tomu splátkový kalendár nedodržal. Mal pritom za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvné pokuty v súlade so Zmluvou a svoj nárok aj dostatočne preukázal Zmluvou. Konštatoval teda, že žalobca si uplatnil žalobným návrhom svoj nárok, pričom poskytol žalovaného dodatočný a primeraný čas na splnenie jeho záväzkov, aby sa tak žalovaný mohol vyhnúť ich uplatneniu zo strany žalobcu, čo však žalovaný v dôsledku svojho správania nevyužil.
Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100001054, ktorej fotokópia je súčasťou exekučného spisu a z nej vyplýva, že ide o zmluvu, ktorá bola podpísaná dňa 25.11.2007. Schválená výška úveru predstavovala sumu 56.000,-- Sk, pričom mesačná splátka vrátane úroku bola v sume 3.382,- Sk a ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 80,46%. Súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania, ktoré sú uvedené na druhej strane zmluvy.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle už pri vydaní poverenia, nekoná nad rozsah zákona.
Odvolací súd však zdôrazňuje, že podľa bodu q) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 nekalou podmienkou je aj požiadavka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovaného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom v danom prípade rozhodcovská doložka bola uvedená v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere v článku 18 bod 2, v rámci ktorej sa oprávnený s povinnými dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom. Okrem iného týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté aj právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.
Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.
Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, je potrebné na ňu aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť v celosti.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.