Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-296-2012.pdf
PDF · 77.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/296/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Andrei Mazákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci T. C. nar. X.X.K. a vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. C.Z. nar. XX.X.K. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov T. C. nar. X.XX.K. bývajúcej v U. O. U.Ž. Č.. K. zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Kráľovskom Chlmci na ul. Majlátha č. 2518/14 a D. C. nar. X.X.K. bývajúceho v U. J. Č.. XX zastúpeného JUDr. Atilom Bohácsom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Kráľovskom Chlmci na Hlavnej ul. č. 769/69 v konaní o zníženie výživného a zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 22.6.2012 č.k. 2P 342/2011-52 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a zamietol návrh otca na zníženie výživného.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. a vyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Vyjadrila názor, že súd nedostatočne vyhodnotil zistený skutkový stav, z ktorého je zrejmé, že otec detí zo špekulatívnych dôvodov uzatvára pracovné zmluvy a iné obdobné pracovnoprávne pomery na dobu určitú a na taký minimálny rozsah, aby sa vyhol vyživovacej povinnosti. Otec mal uzavretú pracovnú zmluvu v spoločnosti D., s.r.o., H. na dobu určitú od 3.1.2011, kde pracovný pomer skončil 28.2.2011 počas plynutia skúšobnej doby. V tomto zamestnaní mal v januári 2011 príjem 315,64 € a februári 2011 314,50 €. Otec detí opäť uzavrel pracovný pomer u zamestnávateľa U..J.. D. D., s.r.o. na dobu určitú od 1.5.2011 do 30.9.2011. Podľa potvrdenia zamestnávateľa od mája do decembra 2011 mal príjem 1.390,66 € a po ukončení tohto pracovného pomeru uzavrel u toho istého zamestnávateľa dohodu o vykonaní práce 6.12.2011 na dobu určitú do 30.6.2012, kde mal pri dvojhodinovom dennom pracovnom výkone mesačný príjem 115,- €. Domnieva sa, že vzhľadom na minimálny rozsah pracovného času by sa otcovi neoplatilo vôbec chodiť do práce, ak by nebol odmenený iným spôsobom, ktorý obchádza platnú legislatívu, lebo otec detí pravidelne pracuje u zamestnávateľa naďalej a zrejme zamestnávateľ našiel inú formu jeho odmeňovania, ktorá nie je vykázaná v rámci pracovnej alebo obdobnej zmluvy, nakoľko otec detí dlhodobo pracuje u toho istého zamestnávateľa, len sa menia formy jeho zamestnania s úmyslom znesprehľadniť jeho príjem z tejto pracovnej činnosti. Sám zamestnávateľ otca uviedol, že by mohol dosahovať vyšší príjem, ak by mal kvalifikačnú skúšku zvárača. Má vedomosť o tom, že otec detí takúto kvalifikáciu má, má aj osvedčenie odbornej spôsobilosti, avšak platnosť oprávnenia nepredĺžil, napriek tomu vykonáva prácu zvárača a
dosahuje vyšší príjem, avšak jeho zamestnávateľ oficiálne príjem nevykazuje. Špekulatívny dôvod otca detí bol zistený aj pri skúmaní jeho majetkových pomerov, keď tvrdil, že nedisponuje žiadnym motorovým vozidlom napriek tomu, že ona ho videla ako sa na pojednávanie dostavil na osobnom motorovom vozidle značky A. červenej farby, tak k tomu uviedol, že skutočne sa dostavil na pojednávanie týmto vozidlom a v predchádzajúcej výpovedi klamal pred súdom. Uvedené motorové vozidlo bolo zakúpené za trvania ich manželstva zo spoločných prostriedkov v ČR, avšak kvôli prebiehajúcim exekúciám voči otcovi maloletých detí ho nebolo možné uviesť ako majiteľa vozidla, preto doklady boli vystavené na jeho priateľa, ktorý neskôr vlastníctvo k motorovému vozidlu previedol na družku otca detí, ktorý toto motorové vozidlo aj užíva. Tento spôsob obchádzania zákona jasne prezentuje úmysel otca detí vyhnúť sa svojej vyživovacej povinnosti voči deťom. Poukázala na to, že zo svojho príjmu len živorí spolu s deťmi a nie je schopná zabezpečiť im ani základné potreby, o čom svedčí aj to, že v rodinnom dome, kde bývali, bol odpojený plyn, elektrická energia a preto sa s deťmi odsťahovala k svojim rodičom, ktorí sú dôchodcovia, avšak napriek tomu zo svojho skromného dôchodku vypomáhajú deťom zabezpečiť aspoň základné potreby. Otec detí žije s družkou, nemá inú vyživovaciu povinnosť a okrem výživného na mal. T. 75,- € a E. 65,- € žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa na výdavkoch a životných nákladoch napriek tomu, že maloleté deti nutne potrebujú vyššie výživné poukazujúc aj na zdravotné problémy, ktoré majú.
Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že tvrdenia otca detí, že jeho príjem je minimálny a nepostačujúci na krytie zvýšených výdavkov jeho detí, sú neopodstatnené, pretože si môže zvýšiť príjem iným spôsobom, nakoľko nemá zdravotné problémy, ktoré by ho znevýhodňovali na trhu práce. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov, navyše otec detí je zamestnaný iba na dve hodiny denne, preto si môže nájsť ďalšiu prácu, aby bolo v jeho možnostiach a schopnostiach pokryť náklady na potreby detí vo vyššej miere než doposiaľ. Je povinnosťou rodičov zabezpečiť maloletým deťom podmienky na to, aby boli uspokojené nielen ich základné životné potreby, ale aj potreby v oblasti vzdelávania, záujmovej činnosti a ich voľnočasových aktivít. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vzhľadom na to, že zvýšenie výživného je predovšetkým v záujme maloletých detí a tie sú veku, kedy sú náklady na uspokojovanie ich potrieb vyššie, navrhuje výživné zvýšiť.
T. C. dovŕšil plnoletosť v odvolacom konaní po uplynutí lehoty na odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu matky.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine. V súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie správne konštatoval, že od poslednej úpravy výživného, teda od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 22.3.2011 č.k. 4P 100/2010-72, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.3.2011 nedošlo k takým zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom. Argumentácia matky v konaní na súde prvého stupňa, ako aj v jej odvolaní, vychádza zo skutočností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom pre maloleté deti, ktorého výsledkom bolo zníženie výživného pre v tom čase mal. T. na 75,- € mesačne a mal. E. na 65,- € mesačne. V prípade, ak by súd posudzoval uvedené skutočnosti v teraz prebiehajúcom konaní o zmenu výživného, išlo by o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia súdu. Relevantnými skutočnosťami pre zmenu rozhodnutia o výživnom sú len okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu v predchádzajúcom konaní o výživnom pre deti. Navyše tvrdenia matky o potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť sú hypotetické a nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd nemá pochybnosti o vysokých odôvodnených potrebách detí, avšak uspokojovanie týchto potrieb je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že doposiaľ určené výživné pre deti zohľadňuje potencionálne možnosti a schopnosti otca v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, vzhľadom na jeho nevyužité možnosti zvýšenia kvalifikácie (obnovenie zváračského oprávnenia), čím by sa mohol reálne zvýšiť aj jeho príjem, ako správne konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ak by súd neprihliadal na potencionálne možnosti a schopnosti otca a vychádzal by len z jeho dosahovaného príjmu, musel by určiť výživné ešte v nižšom rozsahu aký je určený doposiaľ. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že argumentácia matky týkajúca sa nevyužitých možností a schopností otca by bola relevantná vo vzťahu k rozhodovaniu návrhu otca na zníženie výživného. Vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu rozhodnutia o výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 tohto cit. ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.