Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoE-27-2013.pdf
PDF · 77.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/27/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, S. L., o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/863/2009-15 zo dňa 27.06.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/863/2009-15 zo dňa 27.06.2011 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti zmluvných pokút vo výške 406,92 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 406,92 eura od 23.05.2008 do 19.10.2008, zo sumy 406,92 eura od 20.10.2008 do 19.04.2009, zo sumy 406,92 eura od 20.04.2009 do 21.06.2009, zo sumy 406,92 eura od 22.06.2009 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 938,30 eura od 23.05.2008 do 19.10.2008, zo sumy 916,16 eura od 20.10.2008 do 19.04.2009, zo sumy 894,02 eura od 20.04.2009 do 21.06.2009, zo sumy 871,88 eura od 22.06.2009 do zaplatenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 25 ods. 1, ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/, ods. 5, ods. 6, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve ale vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, pričom tieto sú koncipované pre veľký počet dlžníkov a teda nie sú individuálne dojednané. Považoval za nepochybné, že dlžník nemal možnosť podmienky meniť, pričom boli v jeho neprospech a spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach. Konštatoval, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorené a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva alebo sa jedná o tzv. samostatný obchod. Považoval tento výklad za súladný aj so smernicou Rady EU o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na základe uvedeného súd posúdil vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania. Súd preto exekúciu v časti úrokov 5,75 % ročne presahujúcich dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS ku dňu omeškania zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Namietal zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť postupu exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydávaní napadnutého uznesenia. Uviedol, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dňa 02.11.2009 exekučný súd potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a z tohto dôvodu je neakceptovateľné, aby exekučný súd následne prijal záver o nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a navyše oprávnený poukázal na to, že ku dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Poukázal na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého je možné dovodiť rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu. Postup súdu, v ktorom sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a ktorý je postupom v rozpore so zákonom, resp. obchádzaním zákona z dôvodu, že exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní je preskúmanie rozsudku rozhodcom alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navyše exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania, a to dispozitívnu zásadu a zásadu kontradiktórnosti vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmavaná. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť napadnutým uznesením, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku, či porušením čl. 46 Ústavy SR. Na základe uvedeného mal za to, že neobstojí postup súdu, ktorý v rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (ktorá je výlučne obmedzená na posudzovanie plnenia, a nie na jeho právneho dôvodu) posudzuje zmluvu o revolvingovom úvere. Ďalej namietal neopodstatnenosť tvrdenia súdu o neprijateľnosti ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere o sankciách - zmluvných pokutách, nakoľko zmluvná pokuta v danom prípade vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu, a to splnenie dlhu v splátkach, pričom jej výška závisí výlučne od doby trvania porušovania povinností zo strany dlžníka, t. j. čím dlhšie porušovanie trvá, tým vyššia bude i sankcia. Konštatoval, že súd prvého stupňa pri posudzovaní zmluvných pokút opomenul skutočnosť, že povinný porušil zmluvu o revolvingovom úvere tým najzávažnejším spôsobom, a to neplatením úveru ako hlavného predmetu plnenia. V súvislosti so sankciou uvedenou v čl. 14 ods. 14.1 zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 0,04 eura za každý deň omeškania, teda jednou päťstotinou zo zabezpečenej sumy poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu ju súd posúdil ako neprimeranú sankciu. Uviedol, že takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti (ktorá predstavuje základný zmysel zmluvy - splatenie úveru) a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie, zabezpečenej povinnosti a z jej významu. Čo sa týka kumulatívnosti zmluvných pokút, oprávnený uviedol, že nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zmyslom zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu, a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla vzniknúť nesplnením záväzku. Konštatoval, že dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko takéto zmluvné dojednanie nie je v neprospech spotrebiteľa, pričom zmenka slúži iba ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzkov povinného a jej vyplnenie záviselo výlučne od omeškania povinného s plnením svojich záväzkov. Zmenka je abstraktným cenným papierom a právo, ktoré je inkorporované v zmenke je právom obligačným. Mal za to, že vymáhaný nárok v predmetnej veci nie je nárokom zo zmluvy, ale zmenkovým nárokom. Oprávnený uviedol, že je neprípustné ako v exekučnom konaní, tak aj v základnom konaní, aby súd jednostranne vstupoval do zmenkového vzťahu a skúmal kauzálny vzťah zmenky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 54,18 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 30.05.2011 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil.
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 29.09.2009 domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. RK-301/08- MK zo dňa 23.06.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2008 a vykonateľnosť dňa 18.07.2008. Súd prvého stupňa dňa 02.11.2009 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Levická 1288/16, Vráble poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom v prípade, ak dodávateľ podal žalobu skôr na rozhodcovský súd.
Okrem toho odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením oprávneného, že rozhodcovská doložka bola platne dohodnutá, pretože zo zmluvy tieto skutočnosti nevyplývajú, ako ani nevyplýva z nej možnosť osobitne sa vyjadriť a rozhodnúť o prijatí, resp. neprijatí rozhodcovskej doložky, nakoľko povinný mohol buď prijať celú zmluvu o úvere aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, v ktorých bola zakomponovaná aj rozhodcovská doložka, alebo ju neprijať v celosti.
V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný je súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle už aj pri vydaní poverenia, nekoná nad rozsah zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.