Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-164-2012.pdf
PDF · 93.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/164/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, na ul. Teplickej č. 7434/147, proti žalovanému L. P., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v X., na ul. L.B. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 1.479,04 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.6.2012, č. k. 2C 26/2012-38 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 228,15 Eur s 0,024% denným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14.8.2010 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 31.5.2006 účastníci uzatvorili úverovú zmluvu. Na jej základe žalobcovi vznikol záväzok poskytnúť žalovanému úver vo výške 16.780,- Sk na nákup tovaru a žalovanému povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 10 - tich mesačných splátkach po 1.678,- Sk, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 30.6.2006. Okrem toho zmluva o úvere obsahuje drobným písmom natypované ustanovenie o uzatvorení záväzkového vzťahu medzi účastníkmi z dôvodu VIČ podľa Hlavy 12 úverových podmienok. Podpísaním úverovej zmluvy žalobca a žalovaný súčasne uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových podmienok spoločnosti. Na základe takto uzavretej zmluvy vzniklo žalovanému právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 úverových podmienok spoločnosti.
Predmetom konania je nárok vzniknutý z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere a to konkrétne nárok na zaplatenie istiny 1.479,04 Eur s príslušenstvom. Na takto uzatvorenú zmluvu je potrebné v zmysle ustanovenia § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy hľadieť ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 16.780,-Sk na nákup tovaru. Touto zmluvou však v ďalšom žalobca vopred vnútil žalovanému aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu a to získanie úveru na nákup tovaru. Ako vyplýva z predtlače úverovej zmluvy, žalovaný súčasne jedným a tým istým podpisom na zmluve sa podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, pričom tento mal vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel žalovaný získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu. Uvedené sa nepochybne týka i vôle spotrebiteľa byť viazaný Hlavou 9 až 12 Všeobecných podmienok vzťahujúcich sa na revolvingový úver, nakoľko podpisom úverovej zmluvy žalovaný prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže úverová zmluva sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru, spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou Hlavy 9 až 12 Všeobecných podmienok týkajúcich sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty. Za takejto situácie bol preto právny úkon žalovaného a to podpis žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vyhodnotený za neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Postup žalobcu sa dá navyše kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle Smernice Rady č. 93/13/ EHS, ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.
Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 Občianskeho zákonníka).
Čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným, hoci bez existencie platne uzavretej zmluvy sa kvalifikovalo ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Preto bolo potrebné určiť povinnosť žalovanému toto bezdôvodné obohatenie vydať vo výške, v ktorej sa skutočne na úkor žalobcu obohatil. Žalovaný v období od 7.2.2007 do 29.1.2010 výberom z karty čerpal finančné prostriedky v celkovej sume 1940,95 Eur a žalobcovi uhradil 1.712,80 Eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného teda predstavuje rozdiel medzi uvedenými sumami, t.j. čiastku 228,15 Eur.
Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákoníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.
Žalobca výzvou žalovanému zo dňa 29.10.2009 oznámil skutočnosti svedčiace o tom, že žalovaný má voči nemu dlh a tento žiadal uhradiť. Žalovaný vedome čerpal peňažné prostriedky z účtu žalobcu, preto najneskôr doručením tejto výzvy mu vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať, pričom túto svoju povinnosť si nesplnil.
V dôsledku uvedeného súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Pokiaľ ide o trovy konania o týchto sa rozhodlo podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že žalovaný ako spotrebiteľ na jednej strane síce nemohol podstatnejším spôsobom obsah úverovej zmluvy a úverových podmienok ovplyvniť, avšak na strane druhej ak nesúhlasil s obsahom úverovej zmluvy a úverovými podmienkami mohol sa rozhodnúť, že
zmluvu nepodpíše, čo evidentne neurobil. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené. Žalovaný pri čítaní návrhu úverovej zmluvy si musel byť vedomý, že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, pretože žalobca o dojednaní takéhoto druhu úveru informuje svojich klientov na líci zmluvy a nejde teda o skrytie zmluvy do úverových podmienok. V druhom rade je potrebné uviesť, že zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až na budúcnosť a to uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti žalovanému nevznikli nakoľko k účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo strany žalovaného a to k aktivovaniu karty. K aktivovaniu karty nedošlo automaticky alebo konkludentne či náhodne, ale slobodným a vážnym prejavom vôle, resp. priamym a zamýšľaným úkonom žalovaného, a to zavolaním na určené telefónne číslo a aktivovaním karty. Žalovanému nevznikla žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Žalovaný mal evidentný záujem na tom, aby platná revolvingová zmluva zostala aj účinnou, pretože vykonal prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začal čerpať čo preukazujú platobné transakcie uvedené v prehľade o čerpaní a splácaní úveru. Pokiaľ ide o záver o nedostatku vôle žalovaného vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom s týmto sa stotožniť nedá s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka upravujúce platnosť právneho úkonu. Toto ustanovenie pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj účinný. Samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je aj danosť vôle. Ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. Vôle niet predovšetkým v prípade násilia, ktoré spočíva v takom priamom nátlaku a v takom nepriamom nátlaku na donucovaného, že namiesto svojej vôle prejavuje vôľu donucujúceho. Pri podpise zmluvy voči žalovanému nebolo vyvíjané žiadne násilie ani nepriamy nátlak. Občiansky zákonník spája neplatnosť právneho úkonu na prvom mieste s právnym úkonom, ktorý svojím obsahom či účelom odporuje zákonu. Právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú všetci jeho účastníci alebo aspoň jeden z nich, pričom ostatní účastníci sú si tohto účelu vedomí, resp. tento účel vzhľadom na okolnosti, za ktorých k právnemu úkonu došlo musia predpokladať. Ak jedna zo strán právneho úkonu sleduje právnym úkonom dosiahnutie účelu, ktorý nie je vyjadrený v obsahu právneho úkonu, o ktorom druhá strana nevie a ani vedieť nemôže nemá to vplyv na platnosť právneho úkonu, lebo u druhej strany sa predpokladá existencia dobrej viery k právnym následkom takto urobeného právneho úkonu. Rozsah alebo písmo v úverovej zmluve a úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmluve o revolvingovom úvere je záväzkový vzťah individualizovaný v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. a takisto je dodržaná predpísaná písomná forma vyžadovaná ustanovením § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.. Zmluva o revolvingovom úvere je preto platná. Žalobca preto v žiadnom prípade poskytnutím revolvingového úveru na základe uzatvorenej úverovej zmluvy nemohol spôsobiť kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi, ktoré sú v našej spoločnosti a v krajine všeobecne uznávané a určite týmto spôsobom nemohol úmyselne poškodiť, či znevýhodniť žalovaného. Bol to práve žalovaný, ktorý mal záujem o takýto úver, po tom, čo mu žalobca poskytol dostatok informácii o podmienkach čerpania a splácania takéhoto druhu úveru. Ochrana spotrebiteľa má stále byť len výnimkou zo všeobecnej zásady zmluvnej slobody. Ako výnimka sa musí vykladať reštriktívne. Na zmietnutie každej jednotlivej nekalej klauzuly by preto mali existovať silné dôvody. Na zneplatnenie celej zmluvy musia existovať o to silnejšie dôvody. Ani ochrana spotrebiteľa nemôže byť nástrojom na sudcovske prepisovanie dobrovoľne uzatvorených zmlúv podľa predstáv sudcu o vhodnejšom obsahu zmluvy alebo nástrojom na vyjadrenie sudcovho morálneho názoru o podnikaní niektorých nebankoviek.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na samotný obsah úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 31.5.2006 (č.l. 4 spisu). Podľa tohto obsahu úver poskytnutý žalovanému mal slúžiť na nákup presne označeného tovaru a to chladničky a domáceho kina. Je teda zrejmé, že úmyslom žalovaného bolo získanie úveru na nákup spotrebného tovaru. Inú vôľu žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy nemal a teda nebolo jeho cieľom uzatvoriť i ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere. Dôkazom toho je i to, že k aktivácii karty potrebnej k účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere a prvému výberu z bankomatu došlo dňa 7.2.2007, teda viac ako po 6 mesiacoch od uzatvorenia zmluvy.
Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je to, aby právny úkon sa urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný.
Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.
Ak v prejednávanej veci k vzniku právneho úkonu pre nedostatok vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere nedošlo, žalobcom uplatnený nárok mohol byť posúdený len ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účinnosť zmluvy o revolvingovom úvere aktiváciou úverovej karty mohla totiž nastať len v prípade platne uzatvorenej zmluvy.
Konanie žalobcu pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere má navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Úverová zmluva vypracovaná žalobcom a predložená žalovanému na podpis vzbudzuje zdanie ako keby jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia uvedeného výrazným bielym písmom na tmavom podklade. Až úplne na konci predtlačeného formulára úverovej zmluvy je na troch riadkoch drobným písmom spomenutá ďalšia zmluva a to zmluva o revolvingovom úvere. V prípade dvoch alebo viacerých úverov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu úverov zvýrazniť. Žalobca túto
pluralitu poskytnutých úverov vôbec nezvýraznil ale naopak vyvolal dojem ako keby žalovanému mal byť poskytnutý iba úver jeden. Takéto konanie žalobcu bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.