Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-357-2011.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/357/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu JUDr. Igora Ráaba, advokáta, so sídlom na Kuzmányho č. 57 v Košiciach, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom na Hlavnej 89 v Prešove, proti žalovanej I. B., bývajúcej na ulici U.. W. Č.. XXXX/X F. L., zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom na Kukorelliho 1505/50 v Humennom,o zaplatenie 3.319,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach č.k. 19C/19/2010-230 zo dňa 26.10.2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 128,80 € do 8 dní advokátovi žalobcu JUDr. Martinovi Staroňovi.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 3.319,39 Eur so 14 % ročným úrokom z omeškania od 24.2.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania 2.282,30 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že predloženou zmluvou a dohodou o odmene mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu mandátnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie právnych služieb za odmenu 100.000,-Sk, a teda k uzavretiu riadneho obchodného záväzkového vzťahu. Táto okolnosť medzi účastníkmi ani nebol sporná a súd nezistil dôvody pre neplatnosť tejto zmluvy. Žalovaná odmietla odmenu za právne služby zaplatiť s odôvodnením, že služby neboli poskytnuté odborne a v požadovanej kvalite. Vyčítala žalobcovi, že v konaní pred Okresným súdom v Rosenheime závažným spôsobom porušil svoje povinnosti zo zastúpenia a tým jej spôsobil vážnu ujmu, pretože na pojednávaní nepredložil dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré by preukázali jej nevinu. Vzdal sa práva odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu s odôvodnením, že rozhodnutie sa týka iba uloženej pokuty, ale neznamená priznanie viny za porušenie predpisov o zamestnanosti. Právoplatné ukončenie konania malo pre ňu vážne následky, pretože sa začali ďalšie konania daňové, dôchodkové, zdravotné a iné, vrátane trestného, pre ktoré teraz nemôže vstúpiť na územie Nemecka. Súd námietky žalovanej vo vzťahu k jej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu nepovažoval za právne relevantné. Zmluva o právnej pomoci je svojím charakterom mandátnou zmluvou podľa § 566 a nasledujúcich, pričom jej obsah určuje jednak všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka a vzhľadom na povolanie žalobcu, aj ustanovenia zákona o advokácii a vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka je vykonávanie činnosti v prospech mandanta odplatné, najmä ak zariadenie záležitostí je predmetom podnikateľskej činnosti mandatára (§ 266 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalobca je advokát, preto je žalovaná povinná zaplatiť mu odmenu. Ust. § 566 ods. 1 korešponduje s ust. § 24 ods. 1 zákona o advokácii v nadväznosti
na § 1 a 2 vyhlášky, ktorý stanovuje, že advokát poskytuje právne služby za odmenu na základe dohody medzi advokátom a klientom. V konaní súd prvého stupňa považoval za preukázané, že táto dohoda medzi účastníkmi uzavretá bola. Ust. § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka dokonca stanovuje, že právo na odplatu má mandatár aj vtedy, ak činnosť riadne vykonáva, bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ust. § 18 ods. 5 zákona o advokácii v aktuálnom znení obmedzuje právo advokáta na odmenu, ak služby neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, však zákon o advokácii toto ustanovenie neobsahoval. Ak porušením povinnosti advokáta došlo ku škode na strane klienta, klient má právo na náhradu škody, len podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii. Žalovaná svoju možnosť dosiaľ nevyužila napriek tomu, že celé pojednávanie deklarovala, že ju žalobca svojím konaním poškodil. Z predloženého spisu žalobcu súd prvého stupňa zistil, že žalobca napriek krátkosti času venoval príprave pojednávania náležitú pozornosť, spis obsahuje podrobný rozbor skutkového a právneho stavu vo veci, vrátane vyhodnotenie záverov rozhodnutia Hlavného colného úradu Rosenheim, vo vzťahu k porušeniu dotknutých právnych predpisov. Zo správy zástupcu žalovanej na pojednávaní v Nemecku a nakoniec aj z písomného protokolu súdu je zrejmý priebeh pojednávania a právny názor pojednávajúceho sudcu. Preto neobstojí výčitka žalovanej vo vzťahu k zástupcovi, že nepredložil dôkazy preukazujúce jej nevinu, pretože zo správy vyplýva, že keď zástupca žalovanej dôkazy predložiť chcel, sudca ich odmietol s tým, že sú obsahom spisu. Toto tvrdenie je podporené aj výpoveďou žalovanej, ktorá uviedla, že colné úrady si urobili všetky kópie dokladov predložených slovenskými živnostníkmi. Sudca ďalej vyslovil právny názor, že žalovaná je vinná z porušenia predpisov tak, ako to vyhodnotil aj colný úrad. V rozhodnutí colného úradu je uvedené, že aj napriek dokladom predloženým slovenskými živnostníkmi o registrácii v Nemecku a podobne, ich práca vykazovala všetky znaky závislej činnosti, teda pracovného pomeru a nie podnikania. Táto skutočnosť vyplývala aj z výsluchu slovenských živnostníkov pred colným úradom. Z protokolu o pojednávaní ďalej súd prvého stupňa zistil, že žalovaná aj jej zástupca sa vzdali práva odvolania proti rozhodnutiu, aj keď žalovaná tvrdila, že tak urobil iba jej zástupca. Vzdanie sa práva odvolania samotnou žalovanou vyplýva aj z návrhu na obnovu konania, kde bolo uvedené, že žalovaná sa vzhľadom na svoje psychické rozpoloženie vzdala práva odvolania. Podľa súdu prvého stupňa všetky tvrdenia uvedené žalobcom korešpondujú s jeho písomnou správou zo služobnej cesty a tá zase s priebehom pojednávania zachyteného v protokole o pojednávaní, z neho vyplýva, že zo strany súdu a colného úradu postupne dochádzalo k znižovaniu pokuty, na základe námietok žalovanej o jej majetkových pomeroch a žalovaná takýto postup prijala, s výškou pokuty nakoniec súhlasila a vzdala sa práva odvolania. Súd prvého stupňa ďalej skonštatoval, že zmluva o právnej pomoci je v prípade účastníkov mandátnou zmluvou, pretože obaja účastníci v čase jej uzavretia boli podnikateľmi. Na základe mandátnej zmluvy je mandatár povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Účastníci v zmluve nemali výslovne uvedené, že vec zariadi osobne žalobca. Naopak žalovaná v zmluve v bode 2,3 prehlásila, že zastupovanie advokáta podľa § 16 ods. 1,2 zákona o advokácii nie je proti jej vôli. V prípade žalobcu išlo o zverenie veci jeho advokátskemu koncipientovi v rámci rozdelenia práce v kancelárii. Aj z predloženej plnej moci vyplýva, že nešlo o konanie proti vôli žalovanej, pretože táto sama podpísala plnú moc koncipientovi žalobcu na zastupovanie v konaní pred Okresným súdom v Rosenheim. Ku konaniu v Nemecku súd prvého stupňa poznamenal, že aj keď žalovaná deklarovala procesné pochybenia zo strany sudcu, tieto nemôžu byť na ťarchu žalobcu. Tunajšiemu súdu ani neprislúcha hodnotiť procesný postup nemeckého súdu, ak naozaj došlo k porušeniu procesných predpisov a ak by medzi ne patrilo aj povinné zastúpenie advokátom, resp. obhajcom, zodpovednosť za tieto chyby nesie nemecký súd.
Predmetom tohto konania podľa súdu prvého stupňa bolo posúdiť záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Vo vzťahu k tomuto záväzku bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o právnej pomoci a následne zmluva o odmene za právne služby, že žalobca pri poskytovaní právnej pomoci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Príprave zastúpenia žalovanej s prihliadnutím na krátkosť času venoval dostatočnú pozornosť, zúčastnil sa pojednávania na Okresnom súde v Rosenheim, preto mu odmena za právne služby patrí. Súd prvého stupňa nevypočul svedkyňu D., pretože podľa súdu táto nedokáže odborne posúdiť záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a priebeh pojednávania, preto jej výsluch nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu. Súd prvého stupňa ďalej skonštatoval, že žalovaná je doposiaľ v omeškaní s platením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania zo sumy 3.319,39 € od 24.2.2007 do zaplatenia. Faktúra, ktorou došlo k vyúčtovaniu dohodnutej odmeny bola splatná 23.2.2007, ale žalovaná faktúru v lehote splatnosti nezaplatila, preto je od 24.2.2007 v omeškaní. Žalobca úrok uplatnil vo výške 14 % ročne, podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka. Účastníci zmluvy
nemali dohodnutý úrok z omeškania, preto žalobcovi patrí zákonný úrok podľa citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý bol ku dňu omeškania 14,75 % ročne, keďže žalobca uplatnil len 14 %, súd mu priznal úrok z omeškania v takejto výške.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávali zo súdneho poplatku v sume 199 Eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2083,30 Eur. Potom rozpísal, za ktoré úkony priznal a za ktoré nepriznal náhradu trov advokátovi.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal s tým, že žalobca neposkytol právnu službu žalovanej v právnej veci vedenej na Okresnom súde Rosenheim, ako podnikateľovi, ale ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Uvedená právna vec sa netýkala podnikateľskej činnosti žalovanej, ale trestného konania voči žalovanej, kde žalobca prevzal obhajobu žalovanej. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola zmluvou príkaznou. Ďalej namietala, že za rozpor s dobrými mravmi považuje zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 25.1.2007 a dohodu o odmene advokáta z 13.2.2007, najmä v tom, že žalobca prevzal právne zastúpenie žalovanej v trestnej veci prejednávanej na území SRN, napriek tomu, že nebol právnym zástupcom, ktorý bol mohol v zmysle ust. § 206 zákona o advokácii SRN vykonávať právnu službu, pretože nemal na takúto právnu službu oprávnenie od príslušnej advokátskej komory. Plnomocenstvo neprijal advokát, ale jeho advokátsky koncipient a tento nedoplnil súdu v Nemecku dôkazy, ktoré žalovaná žiadala doplniť do súdneho spisu, tak že žalobca nechránil a nepresadzoval záujmy klienta. Nežiadal odročiť pojednávania, aj napriek tomu, že keď bola žalovaná súdom upozornená na veľkú matériu listinných dôkazov svedčiacich o jej vine, napriek tomu, že o to bol výslovne žalovanou žiadaný, nesnažil sa žiadať o odročenie pojednávania. Ďalej uviedla, že advokát bol disciplinárnym senátom SAK uznaný vinným z disciplinárneho previnenia, keď nedoplnil žalobu podľa pokynov klienta. Rozhodnutie disciplinárneho senátu bolo z 21.11.2008. Keďže prvostupňový súd vychádzajúc z ustanovení Obchodného zákonníka aplikoval na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným úroky z omeškania v súlade s Obchodným zákonníkom, toto nesprávne právne posúdenie veci malo za následok nesprávnosť rozsudku v jeho výrokovej časti v rozsahu priznaných úrokov. Prvostupňový súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne I.. D., čo podľa odvolateľky znamenalo porušenie zásady rovnosti zbraní. Ďalej napadla aj výrok o náhrade trov konania, žiadala vzhľadom na neprimeranú tvrdosť vychádzať z ustanovenia § 150 O.s.p..
Žalobca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
Poukázal na to, že žalobca uzatváral zmluvu o poskytovaní právnych služieb ako podnikateľ, advokát a žalovaná ako podnikateľka, živnostníčka, a to ako I. B. - NEMESIS. Služby sa týkali podnikateľskej činnosti a konanie sa viedlo kvôli porušeniu predpisov o zamestnávaní. V prípade, ak predmetom poskytnutia právnej služby je právna pomoc vo veci, ktorá je uzatváraná advokátom s podnikateľom, ako klientom a súčasne sa týka s prihliadnutím na všetky okolnosti klientovej podnikateľskej činnosti, riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože rozhodujúca je povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Pokiaľ išlo o dobré mravy, poukázal na to, že žalovaná nič nenamietala a súhlasila s tým, aby ju zastupoval pred nemeckým súdom JUDr. Martin Staroň, ako advokátsky koncipient. Tento dosiahol úspech, ktorý nedosiahol v prospech žalovanej, ani jej pôvodný nemecký právny zástupca JUDr. Hoffman, pretože udelená pokuta bola pôvodne vo výške 220.000 €. Počas pojednávaní v právnej veci konzultoval JUDr. Martin Staroň so žalovanou všetky rozhodnutia a vyjadrenia prednášal výlučne na jej pokyn a so súhlasom a v konečnom dôsledku žalovaná sama súhlasila so vzdaním sa odvolania. Podľa zákona o advokácii nezaplatenie odmeny za poskytnutie právnej služby a následné súdne konania o zaplatenie odmeny nemožno považovať za tú istú vec, ako je vec sama, v ktorej advokát účastníka zastupoval, preto navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby 121,17 €, režijný paušál 7,62 €, celkove 128,80 €.
Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že neboli dôvody ani na zmenu ani na zrušenie rozhodnutia.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu chce uviesť len to, že aj podľa odvolacieho súdu nešlo o trestnoprávnu vec a zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola skutočne uzavretá podľa Obchodného zákonníka, pretože žalovaná túto zmluvu uzatvorila s advokátskou kanceláriou v mene svojej firmy a aj colné konanie sa konalo v súvislosti s činnosťou jej firmy. Aj podľa odvolacieho súdu podľa zmluvy zo dňa 13.2.2007 sa dohodli žalobca a žalovaná ako konateľka firmy NEMESIS na odmene vo výške 10.000,-Sk, bez výhrad a je nepochybné, že advokátska kancelária žalobcu poskytla služby žalovanej v potrebnom rozsahu, preto odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemala byť odmena žalobcovi vyplatená. Ani podľa odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu žiadnych procesných predpisov v súvislosti so zastupovaním žalovanej pred nemeckým súdom, žalovaná sa vzdala odvolania proti rozhodnutiu súdu v Rosenheime, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, pretože tento správne vyčíslil aj výšku trov prvostupňového konania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech. Trovy žalobcu spočívali v jednom úkone, a to za vyjadrenie k odvolaniu v hodnote 121,17 €, 1 x režijný paušál 7,63 €, čo spolu predstavuje 128,80 €. Túto sumu potom zaviazal zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi žalobcu.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.