Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-46-2012.pdf
PDF · 134.58 KB
No categories available
2T/46/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Komárne v trestnej veci proti Y. U. a spol., pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 188 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 28. februára 2013 pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Tibora Šuláka a prísediacich Evy Černekovej a Ota Šantúra takto
rozhodol:
1) obžalovaný: Y. U., narodený dňa XX. XX. XXXX v Komárne, trvale bytom Q. B., bez prihlásenia bytom L. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra, 2) obžalovaný: R. W., narodený dňa XX. XX. XXXX v Komárne, trvale bytom L. XXX, sa uznávajú za vinných, že obžalovaný Y. U. 1) v čase okolo 23.00 hodiny dňa 19. decembra 2009 fyzicky napadol poškodeného S. D., narodeného XX. T. XXXX, tak, že po slovnej hádke medzi nimi v pohostinstve s názvom „Y.“ v obci L. pri tom, ako poškodený vyprevádzal obvineného z pohostinstva, na betónových schodoch, ktoré sa nachádzajú pred vchodom do budovy pohostinstva, udrel poškodeného do oblasti hlavy fľašou od piva, ktorá sa následkom úderu rozbila, čím spôsobil podľa znaleckého posudku poškodenému 2 cm dlhú reznú ranu vertikálne prebiehajúcu v pravej oblasti hlavy pred ušnicou a pred okrajom vlasov, reznú ranu 1 cm dlhú na pravej ušnici na jej vnútornej strane v strednej tretine ušnice a dve drobné rezné rany na hornom okraji pravej ušnice a na zadnej strane pravej ušnice, ako aj otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia cca 2 až 3 týždne, pričom pri takto vedenom útoku cudzím predmetom (sklenenou fľašou) voči spánkovej časti hlavy poškodeného mohlo vzniknúť zranenie ťažkého, až smrteľného charakteru, obžalovaní Y. U. a R. W. 2) dňa 19. januára 2012 v čase okolo 22.00 hodiny v L., pred rodinným domom číslo XXX, po spoločnej dohode po tom, ako odišli z miestneho pohostinstva, kde sa predtým zdržiaval aj poškodený C. D., narodený X. L. XXXX, tak tohto dobehli, obvinený Y. U. do neho sotil, chytil ho za šaty a stiahol na zem, počas toho, ako ležal na zemi, tak ho spoločne kopali do rôznych častí tela, vrátane hlavy, následne sa nad ním Y. U. sklonil a z vnútorného vrecka maskáčovej bundy mu vybral mobilný telefón značky NOKIA typu RM-145, krabičku cigariet Golden Gate, uvedeným konaním poškodený utrpel pomliaždenie očnice a brušnej steny, ktoré zranenia si vyžiadali jednorazové ošetrenie, teda obžalovaný Y. U. v bode 1)
- dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu činu nedošlo,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, obžalovaní Y. U. a R. W. v bode 2) spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
čím spáchali,
obžalovaný Y. U.
v bode 1)
- pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 a § 155 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, obžalovaní Y. U. a R. W. v bode 2) zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 188 odsek 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzujú 1) Obžalovaný Y. U. podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Komárno, spisová značka 1T/43/2010 zo dňa 09. 11. 2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Súčasne súd ukladá obžalovanému podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona aj samostatný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. 1) 2) Obžalovaný R. W. podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obžalovaný Y. U. spáchanie skutku kladeného mu za vinu, a to zločin lúpeže v spolupáchateľstve, na hlavnom pojednávaní poprel. Uviedol, že on sa tohto skutku nedopustil. V kritický deň bol spoločne so svojím švagrom v L. u jeho sestry, išli tam kvôli tomu, že mu sestra dlhovala 15,- EUR. Tam nekonzumovali žiadne alkoholické nápoje. Následne išli autobusom do obce L. a išli do krčmy. On alkoholické nápoje nepil, jeho švagor tam pil asi hruškovicu, mohol vypiť 2 alebo 3, presne to uviesť nevedel. Iné alkoholické nápoje tam nekonzumoval. V krčme začal jeho švagor vykrikovať. Vtedy mu povedala krčmárka, že aby zobral R. W., lebo ona tam má tiež syna a nechcela, aby tento sa dostal do problému. Po záverečnej všetci išli von z krčmy, on šiel smerom domov a R. W. išiel tiež smerom domov, a to tým smerom ako poškodený býva. On býva opačným smerom. Neskôr počul nejaké výkriky, a to, že sa bijú. Potom sa vrátil spolu so svojím bratom a bratrancom, pričom videl, že sa jeho švagor R. W. bil s poškodeným. Videl, že R. udieral poškodeného. Poškodený bol na zemi, pravdepodobne ho udieral päsťou. On si to nevšimol, lebo bola tma. Nevšimol si, do ktorej časti tela ho udieral. Potom tam prišiel, chcel ich rozobrať a pritom ho nejako chytil poškodený za odev v oblasti hrude a vtedy mu aj on dal jeden úder päsťou na tvár. Jeho švagor ho chcel ešte naďalej biť, potom mu povedal, aby išiel odtiaľ preč, lebo prichádzajú policajti. Toto nebola pravda, iba si to vymyslel a povedal mu to iba preto, aby nepokračoval v bití poškodeného. Potom R. W. išiel k nim a tam aj u nich spal. Nevedel uviesť, kto zobral telefón poškodenému, ani to, kto mu zobral cigarety. Mobilný telefón však bol nájdený u jeho brata M. U.. Jemu M. U. povedal, že telefón zobral zo zeme. V štádiu prípravného konania obžalovaný uviedol, že v kritický deň boli so švagrom v krčme, dali si po jednom poldeci. Jeho švagor sa začal škaredo rozprávať s každým, kto tam bol prítomný a prevádzkarka krčmy mu povedala, že už je záverečná. Spolu vyšli von z krčmy, pričom odišla aj prevádzkarka, aj jej syn. Oni tam ešte zostali, nakoľko boli poslední. Jeho švagor sa rozbehol za C., nevie, či sa volá D., lebo ten býva v tej istej ulici. Chytil ho, sotil ho na zem a začal ho biť. On kričal na neho, R. vráť sa, lebo bude z toho problém. On ale nič nevnímal, ďalej ho bil, potom on vošiel medzi nich, chcel ich od seba oddeliť. Ten, ktorý bol na zemi, nevedel presne ako sa volá, asi D., ako ich chcel odtrhnúť od seba, chytil ho za pulóver, lebo si asi myslel, že on je R.. Kričal na neho, aby ho pustil, on ho však nechcel pustiť, takže ho
aj udrel. Potom vybehol za nimi jeho mladší brat M. U., aj on mu hovoril, aby išiel domov, lebo ho volajú rodičia. R. ani vtedy nešiel s ním, a ani on ešte nešiel domov. R. hovoril, aby išiel odtiaľ preč, lebo bude problém, ale ani vtedy nevnímal, tak mu nahovoril, že prichádzajú policajti, aby s ním išiel a on odtiaľ odišiel. S jeho bratom išli potom domov a išiel s nimi aj R.. Keď prišli domov, jeho brat mu ukázal mobilný telefón a tvrdil, že to zdvihol zo zeme, kde ho našiel. Vtedy mu povedal, že tento telefón nemôže predať a nič s tým nemôže robiť, lebo to budú musieť vrátiť, lebo z toho bude veľký problém. Potom aj prišli policajti, posadili ich do policajného auta a priniesli ich na políciu. Opýtal sa ich, v akej veci ho priniesli na políciu a aj tam takto vypovedal. Keď sa ho pýtali, kde je telefón, tak im povedal, že tento je u nich doma, preto tam išli a jeho brat priniesol telefón a vydali ho potom na políciu. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami Y. U. uviedol, že on na polícii nevypovedal, že by bol pil alkohol v krčme. Obžalovaný R. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický deň bol v krčme spoločne s Y. U., kde vypili pár poldeci vodky a potom vyšli z krčmy von. On išiel k C. D., tohto udrel, nepamätá sa na to, že kde. Vie však, že spadol, ale nie od jeho úderu. Nevie, od čoho spadol, ale bol aj on opitý. Potom už videl iba to, že voľakto zobral telefón, nevie, o aký telefón išlo, ale myslí si, že išlo o mobilný telefón značky Nokia. Tento telefón patril C. D.. Boli tam vtedy traja, on, obžalovaný Y. U. a M. U.. V štádiu prípravného konania obžalovaný vypovedal odlišne. V prípravnom konaní R. W. uviedol, že dňa 19. januára 2012 pár minút pred záverečnou, ktorá je o 22.00 hodine, spolu so svojím švagrom Y. U. bol v miestnej krčme. V krčme nesedeli, ale stáli pri barovom pulte, kde si objednali jedno poldeci hruškovice. Do krčmy pre nich prišiel ich príbuzný M. L., ktorý má okolo 13 rokov. Keď s obžalovaným Y. U. vypili hruškovicu, všetci traja, spolu s M. išli z krčmy domov. Keď boli vonku, všimli si, že pred nimi ide C. D., ktorého volajú C.. Y. im vtedy povedal, aby išli k C. a zobrali mu všetko, čo má pri sebe. Najprv Y. povedal, že by to nemali robiť, ale potom spolu s ním už bez malého M. išiel za C.. Keď prišli k nemu, Y. udrel C. najskôr rukou do tváre. Nevedel, či mu dal len facku, alebo ho udrel zovretou päsťou. Hneď potom ho chytil za šaty a takto držiac ho stiahol na zem. Keď už C. ležal na zemi, on mu dal jednu facku a Y. ho párkrát kopol, asi tak 3 až 4 razy. Potom videl, ako Y. C. vzal z vrecka kabáta mobilný telefón a cigerety. Keď mal Y. C. telefón a cigarety, odišli domov, resp. ku Y., kde zostal do ďalšieho dňa. Kým oni s Y. bili C. a kým mu Y. vzal telefón a cigarety, M. ostal stáť pred krčmou, ale domov už išiel s nimi. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní R. W. uviedol, že on sa už teraz na to nepamätá ako to bolo, vtedy sa na to pamätal lepšie. Na polícii ho zbili pred výsluchom. Nevedel uviesť, ktorý príslušník polície to bol, bol to muž. Bolo to tak, ako je to uvedené v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania. On mal tú istú myšlienku, ísť za poškodeným C. D. a obrať ho o všetko, on však nezobral od neho nič. Nevedel uviesť, aké množstvo alkoholu pred skutkom vypil, trochu bol opitý. Svedok maloletý M. U. uviedol, že keď ho zobrali do B., on sa zľakol, telefón zobral on a nie R.. Išiel pre brata do krčmy. Pár krokov boli od krčmy, keď počuli vreskot, potom pribehli s bratom na toto miesto a tam rozobrali R. od poškodeného. Stalo sa to pri autobusovej zastávke. Bola tam bitka, R. sa bil s tým ujom. On telefón zdvihol, myslel si, že to patrí jeho matke, lebo ona má taký istý telefón. Telefón zdvihol a zobral ho domov a na druhý deň jej to ukázal. Matka mu vtedy povedala, aby telefón vrátil naspäť, ale vtedy prišli policajti a tým ho vydal. O tom, že má tento telefón, vedela iba jeho matka, nikto iný, iba jej to ukázal. Y. nehovoril, že má tento telefón. Svedok poškodený C. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický deň bol vo vinohrade asi od 11.00 hodiny až do 16.00 až 17.00 hodiny. Potom išiel do krčmy. Vo vinohrade boli asi štyria až piati a spolu vypili 3 litre vína za celý čas. V krčme si dal 2 pivá a nič iné. Potom išiel domov z krčmy okolo 21.00 hodiny. Za ním išiel obžalovaný Y. U., ako aj R. W.. Y. U. ho chytil zozadu za kapucňu a sotil ho na zem. Y. U. pozná už dávnejšie, takže ho aj v tomto prípade spoznal. Potom pribehol aj R. W., ten ho začal kopať a kopal ho potom aj obžalovaný Y. U. a Y. U. mu zobral mobilný telefón. Mobilný telefón mal vo vačku vo veste z vnútornej strany vesty a odtiaľ mu ho vytiahol. Zobral mu ešte aj cigarety. Vtedy, keď ho bili a kopali do hlavy, niečo vykrikovali. Ďalšia osoba tam prítomná nebola. Pokiaľ ide o druhú trestnú vec obžalovaného Y. U., tento na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Uviedol, že on sa žalovaného trestného činu nedopustil. V kritický deň bol spolu so svojou družkou v krčme a družku poslal, aby rozmenila peniaze. Tam ju začali obchytkávať S. D. a L. T.. Preto tam išiel a vyzval ich, aby s tým prestali. Na to ho S. D. udrel. Jeho družke chceli dať peniaze, aby s nimi išla do pivnice a podobne. Potom jeho matka a stará matka prišli do krčmy a zobrali ho odtiaľ. Čo bolo ďalej, uviesť nevedel. Vie iba to, že naďalej ho chceli viacerí biť. Peniaze dal družke rozmeniť z dôvodu, lebo chcel hrať na hracích automatoch. V štádiu prípravného konania Y. U. vypovedal odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania. V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že presne sa na dátum už nepamätá, bolo to niekedy v zime v roku 2009 pred Vianocami, kedy boli spolu v pohostinstve Y. v L. so svojou
priateľkou L. W., pričom on hral na hracom automate. Keďže nemal drobné pri sebe a potreboval peniaze rozmeniť, poprosil priateľku, aby išla rozmeniť peniaze k výčapnému pultu. Keďže sa dlhšiu dobu nevracala, rozhodol sa, že pôjde za ňou, nakoľko výherný automat je v druhej miestnosti. Spýtal sa jej, prečo sa nevrátila, vtedy videl, že ona plače. Spýtal sa jej, prečo plače, pričom vtedy mu to nechcela povedať. Povedala mu, aby sa vrátili k výhernému automatu, čo sa aj stalo. On ďalej hral a onedlho tam prišiel za nimi L. T., ktorého pozná z dediny a ktorý začal obchytkávať jeho priateľku. Povedal mu, aby prestal, ale on pokračoval ďalej. Potom sa postavil zo stoličky a postavil sa pred svojou priateľku, aby ju chránil. Vtedy mu L. T. dal 2 facky. Následne prišla tam aj krčmárka V., ktorá chcela zabrániť, aby ho T. ďalej udieral, ale sa jej to nepodarilo. T. ho bil ďalej. Potom tam prišiel k nim aj S. D., ktorého tiež z dediny pozná a tento začal do neho kopať, v dôsledku čoho spadol na zem. Nevedel uviesť, koľkokrát do neho kopol, vie, že to bolo viackrát. Medzitým jeho priateľka ušla, vybehla von z pohostinstva. Nevedel uviesť, koľko času ubehlo, ale onedlho prišla jeho babka V. D., ako aj matka T. U. do pohostinstva a povedali mu, aby utekal domov. On to aj spravil, ich tam nechal. Nevie, čo sa potom stalo v pohostinstve. O tom sa nerozprával ani s babkou, ani s matkou. On nikoho neudrel žiadnou fľašou, teda ani S. D.. Na tele mal škrabance a z úst mu tiekla krv. Nebol na lekárskom ošetrení, lebo mal iba povrchové poranenia. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami obžalovaný uviedol, že pravdou je to, čo vypovedal na polícii, teraz sa už na to nepamätá. Svedok poškodený S. D. uviedol, že v kritický deň okolo 23.00 hodiny išli spoločne s L. T. do krčmy na pivo, tam si sadli a rozprávali sa. Po určitom čase jeho známy išiel na WC a po chvíli počul nejaké výkriky, preto sa išiel pozrieť, čo sa deje. Chcel zabrániť prípadnej bitke. Keď tam išiel, videl tam obžalovaného Y. U., jeho priateľku a nejakých jeho kamarátov. On tam išiel z toho dôvodu, aby sa nebili. Obžalovanému povedal, aby nerobil problémy a vtedy mu obžalovaný povedal, že on videl, že mu dal facku. On mu však žiadnu facku nedal, a to ani vnútri, ani vonku, ani tam nebol. Prišiel tam iba vtedy, ako to už povedal. Potom obžalovaný vykrikoval, že ide za svojím otcom a zavolá aj svoju matku. Následne vyšiel von, po chvíli sa opäť vrátil s celou rodinou okrem otca, potom sa s ním a L. T. ešte hádali, že prečo ho zbili. On jeho matke a babke povedal, že ho nezbil a vyzval ich, aby sa ukľudnili a aby obžalovaného zobrali domov. Potom vyšli von z krčmy a on ich sprevádzal von, aby určite išiel obžalovaný domov. Vonku sa ešte so ženami rozprával, teda s jeho matkou a babkou o tom, čo sa stalo vnútri. Povedal im, že on to nevidel. Aj vonku obžalovaný vykrikoval, že on ho zbil. Potom už iba videl úder fľašou, ktorý dostal z pravej strany na hlavu do oblasti spánku. Nemal čas sa oproti tomuto úderu brániť, oproti nemu stáli totiž jeho babka a matka a družka obžalovaného. Obžalovaný stál za nimi trošku bokom. Úder dostal s fľašou iba jeden, ale následne bol napadnutý obžalovaným. Chcel sa rukami proti úderom zo strany obžalovaného brániť, ale v tom mu zamedzili ženy, nevedel konkrétne povedať ktoré, tým, že mu chytili ruky. Následne dostal 2 údery na ľavú stranu tváre pod okom, po ktorých úderoch spadol na zem. Tieto údery dostal od obžalovaného. Potom počul, ako povedali, že prečo si to urobil, bežme. Vtedy obžalovaný, ako aj jeho príbuzní odtiaľ išli preč. On priateľku obžalovaného neobťažoval. Možno sa s ňou iba pozdravili, ale sa nerozprávali. Úder fľašou, ktorý dostal, mohli vidieť iba príbuzní obžalovaného a zvnútra reštaurácie to mohol vidieť jeho priateľ L. T., možno to videla aj čašníčka. V štádiu prípravného konania svedok poškodený vypovedal odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania. Svedok v prípravnom konaní uviedol, že keď vyšiel z pohostinstva a zastavil sa pred vchodom do pohostinstva, videl, že 3 ženy stáli na schodoch vo vzdialenosti od neho asi na 1 meter až 1,5 metra a Y. U. stál za nimi, teda bližšie k nemu boli tie ženy. Vtedy všetci štyria pristúpili k nemu bližšie a tam sa rozprávali. Rozprávali sa kľudne o udalosti v krčme. Medzitým z pozadia Y. U. kričal, že aj tak si mi dal facku, pričom videl na ňom, že chce vyprovokovať bitku. On mu povedal, že mu žiadnu facku nedal a hneď na to spoza žien ho udrel fľašou od piva do pravej spánkovej časti hlavy. Fľaša sa rozbila a mal tržnú ranu asi 2 cm pri pravej spánkovej kosti. Mal poranené aj pravé ucho. Chcel sa brániť v rýchlosti, ale dostal ešte 2 údery päsťou od Y. U., od ktorých spadol na zem. Potom všetci štyria odtiaľ ušli preč. Niektorá žena povedala, že prečo si to urobil, utekajme. Počas tejto udalosti nikoho okrem nich spomínaných tam v blízkosti nevidel. Potom sa postavil, vrátil sa do krčmy, umyl sa. Bol krvavý a zavolal políciu, ktorá potom aj prišla. Potom bol vzatý do nemocnice do Komárna, kde bol ošetrený na pohotovosti a bol aj hospitalizovaný od 19. decembra 2009 do 21. decembra 2009. Lekári mu okrem uvedených zranení ešte zistili menší otras mozgu. On Y. U. nikdy, teda ani predtým, ani v tom čase neudrel a ani nezbil žiadnym spôsobom. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami poškodený uviedol, že on nemá dôvod klamať. Obžalovaný stál za svojou priateľkou, boli tam ešte 2 ďalšie ženy, ktoré stáli vedľa tej priateľky, a ako stál za touto svojou priateľkou, spoza nej ho udrel ľavou rukou, v ktorej mal fľašu, do spánkovej oblasti jeho hlavy. Nevedel sa vyjadriť k vzdialenosti, aká bola medzi ním a tými ženami, možno to bol meter,
možno to bolo niečo menej, ale jednoznačne vedel povedať, že ho udrel do hlavy fľašou obžalovaný. Do pohostinstva vošiel sám potom ako spadol, kamaráti však stáli vedľa neho, nemuseli ho držať. Svedkyňa T. U. uviedla, že v kritický deň pribehla priateľka jej syna k nim, aby išli do krčmy, lebo že jej syna bijú v krčme. Keď tam prišli aj so svojou matkou, tak videli, že jej syna tam obstáli viacerí mladí a prišiel S. D. a povedal, aby svojho syna zobrala domov a aby to neoznámila, nakoľko tam všetci mali vypité. Krčmárka jej povedala, že vie, že jej syn je nevinný, ale to nemôže povedať, lebo s L. T. sú kmotrovia. Krčmárka ich potom vyprevadila von z krčmy. Jej syn išiel dopredu, ony sa rozprávali ešte s V.. Potom išli von, hľadali jej syna. Ona nevie, kto to bol, kto vyšiel von, boli tam viacerí v krčme. V tom čase však už jej syn bol na ceste domov. Do krčmy prišli asi okolo 23.00 hodiny a vtedy už jej syn bol zbitý. Jej syn nemohol udrieť D., lebo tam bol sám Cigáň a ostatní tam boli asi desiati a vôbec jej syn nemal fľašu v rukách. Nevinne bol zbitý, lebo hral na automatoch. Jej syn nevedel vybrať ani výhru, ktorú vyhral na hracích automatoch. Aj tú musela vybrať čašníčka a dala ju družke jej syna. T. jej vulgárne nadával. Vtedy, keď obstáli jej syna v krčme, nevedela uviesť, kto tam každý bol, ale určite tam bol L. T. a S. D., všetci boli opití. Syn jej povedal, že jeho najprv udrel L. T., ktorý ho vyfackal, potom tam išli aj ďalší, ktorí ho tiež bili. On už ležal na zemi, vtedy utekala jeho družka pre nich. Bolo to preto, lebo T. ponúkal peniaze jeho družke, aby išla do pivnice. V štádiu prípravného konania svedkyňa vypovedala odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že na presný dátum sa už nepamätá, bolo to v zime v roku 2009, nevedela to povedať ani približne že ktorý mesiac, bola vtedy v dome u svojej matky V. D. na adrese jej prechodného bydliska. Okolo 23.00 hodiny prišla k nim L. W., priateľka jej syna Y. U. a povedala im, aby rýchlo išli do krčmy v L., lebo tam bijú jej syna. Ony okamžite aj s matkou išli do tej krčmy, vošli tam a okamžite na nich začali kričať S. D. a L. T., vynadali im do kuriev a kričali, že prečo tam prišli. Ona išla rovno k svojmu synovi, ktorý bol v rohu miestnosti a bol zranený. Prišla tam aj krčmárka, ktorá jej povedala, aby radšej odtiaľ aj spolu so synom odišli. Na to chytila svojho syna Y. za ruku a spolu odtiaľ išli von. Krčmárka ich vyprevadili až pred krčmu a odtiaľ išli domov spolu, teda jej syn Y., ako aj jej matka a ona. Čo sa následne stalo v krčme, uviesť nevedela. Nevidela, že by v čase, keď bola prítomná v krčme, jej syn niekoho udrel. V tom čase, keď bola v krčme, bitka nebola. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami svedkyňa uviedla, že ona aj na polícii vypovedala tak, že jej syn bol obkolesený vtedy, keď tam došli. Vypovedala aj to, že jej syn išiel dopredu domov a ony potom za ním, lebo sa najprv rozprávala ešte s krčmárkou V., aj s D., vtedy ešte tento zranený nebol. Svedok L. T. uviedol, že v kritický deň sa nachádzal v pohostinstve v L., bol tam prítomný aj obžalovaný U., ktorý hral na hracích automatoch a začal tam byť hlučný. Nadával a asi aj buchol do hracieho automatu. Vtedy ho upozornil, aby sa správal slušne a aby radšej išiel domov, aby neboli problémy. Potom šiel k nemu aj poškodený D., ktorý mu povedal, aby sa správal slušne a aby tiež radšej išiel domov, lebo budú z toho problémy. Spoločne potom vyšli von pred pohostinstvo a tam si všimol, že obžalovaný udrel niečím poškodeného do hlavy. Až neskôr sa dozvedel, že ho udrel fľašou, a to vtedy, keď išiel von. Vonku totiž stáli aj nejaké ženy, nevedel presne uviesť mená týchto žien, ale domnieval sa, že jedna z nich bola stará matka obžalovaného. Keď vyšiel von, poškodený krvácal silne z hlavy a vtedy si všimol, že tak obžalovaný, ako aj tie ženy bežali odtiaľ preč. Po údere do hlavy poškodený spadol na zem. To, že bol poškodený udretý fľašou do hlavy zistil tak, že tam boli zbytky z fľaše a takisto mu poškodený povedal, že bol udretý fľašou. Išlo o pollitrovú fľašu od piva a dalo sa aj cítiť, že poškodený bol od piva, teda ako sa fľaša rozbila, vytieklo na neho aj pivo. On vie, kto je priateľkou obžalovaného. Nie je pravda, že by on obchytkával L. W.. Nevidel, že by obžalovaný bol zbitý, nevidel ani to, že by krvácal, ani to, že by ho niekto bol zbil. Svedkyňa V. D. uviedla, že vtedy, keď vošla do pohostinstva, videla, že svedok T. držal jeho vnuka za hlavu tak, že jeho hlava bola pod jeho pazuchou. Ona tak vypovedala aj v prípravnom konaní. Ona nevie čítať, ani písať, preto nevie ani uviesť, prečo to nie je uvedené v zápisnici. Svedkyňa V. N. uviedla, že v kritický deň vykonávala svoju prácu ako čašníčka v pohostinstve v L.. Vie, že v tom čase tam bol aj S. D., aj L. T., ktorí pili pivo. Tam sa aj rozprávali pri barovom pulte. Keď odišla do skladu a odtiaľ sa vrátila, uvidela, že v miestnosti, v ktorej sú hracie automaty, je nejaká hádka. Videla tam jedného mladého Róma, ktorého pozná z videnia a bol tam aj S. D., ten sa však s ním nehádal. Vedela ešte uviesť, že ten Róm vyhral nejakú sumu peňazí na hracom automate, ktorú mu ona rýchlo vyplatila, aby odtiaľ odišiel a aby nebola bitka. Vyprevadila ich po dvere a ďalej išiel s nimi von S. D., ktorý sa o chvíľu vrátil, ale vtedy už mal krvavú hlavu a išiel na WC. Tam bol niekoľko minút a potom vyšiel von odtiaľ. Následne oznámila záverečnú. Nevidela, že by obžalovaný udrel poškodeného, nakoľko vonku z pohostinstva nebola. V štádiu prípravného konania svedkyňa vypovedala odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania. V prípravnom konaní táto svedkyňa uviedla, že na presný dátum sa nepamätá,
ale bolo to v piatok v mesiaci december 2009, slúžila v spomínanom pohostinstve. Na presný čas si už nespomína, ale niekedy vo večerných hodinách tam prišli S. D., aj L. T., ktorí si sadli na stoličku k výčapnému pultu a objednali si po jednom pive. Tam sa spolu rozprávali. Následne išla dozadu do skladu, nakoľko potrebovala doniesť tovar, a keď sa vrátila do miestnosti pohostinstva, zbadala, že v miestnosti, v ktorej sú hracie automaty, sa niekto háda. Videla, že jeden mladý rómsky chlapec, ktorého pozná z videnia z dediny, jeho meno uviesť nevedela, a S. D. sa hádajú. Nevedela, že na čom sa pohádali, ale videla a počula, že D. sa ho snažil ukľudniť, aby sa tam nestrhla bitka. Pamätá si, že ten chlapec vyhral nejakú sumu na hracom automate, ona mu to rýchlo vyplatila a povedala mu, aby vyšiel von z pohostinstva, aby neboli žiadne problémy, pritom pri chlapcovi stálo aj jedno mladé dievča, ktoré pozná tiež len z videnia z dediny a jej meno tiež nevie. Ako tomu chlapcovi vyplatila výhru, tak prišli do miestnosti dve jej neznáme ženy, ktoré si len tak v rýchlosti všimla, nakoľko sledovala situáciu, lebo sa bála, aby sa nestrhla bitka. Tieto osoby potom išli smerom k vchodovým dverám pohostinstva a preto ich vyprevadila až po vnútorné dvere pohostinstva, ale ďalej už nešla. Videla však, že D. ich vyprevádza von a dúfala, že ich ukľudní a nebudú žiadne problémy a nechcela nechať bez dozoru pohostinstvo. Tie osoby spolu aj s D. vyšli von z pohostinstva a ona sa vrátila za výčapný pult a venovala sa svojej práci. Nevedela uviesť, po akom čase, ale asi o pár minútach sa D. vrátil do miestnosti pohostinstva a išiel smerom na záchod. Videla, že silno krvácal z hlavy, ale nevedela, že na ktorej strane, nakoľko sa ponáhľal na záchod. Niekoľko minút sa tam zdržal a potom spolu s T. odtiaľ vyšli, a vyšli aj z pohostinstva, lebo oznámila záverečnú. Ona nevidela cez dvere, ako odchádzali od budovy pohostinstva ten chlapec a tie ženy. Neskôr sa dozvedela, že ten chlapec sa volá Y. U.. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami svedkyňa uviedla, že ona nevidela, že by sa S. D. a obžalovaný v pohostinstve hádali, ona tak ani nemohla vypovedať v prípravnom konaní. Nevie si vysvetliť, prečo je to v zápisnici takto uvedené. Svedkyňa L. W. uviedla, že s obžalovaným Y. U. išli spoločne do krčmy. Y. U. išiel k hracím automatom a ju poslal k pultu rozmeniť peniaze. S. D. sa jej opýtal, či si nedá nejaký drink, ona povedala že nie. T. sa jej spýtal, či nepôjde s ním do pivnice. Tiež mu povedala, že nie a potom išla ku Y. a oni ho začali biť. Zatlačili ho do rohu, T. ho udieral všade, potom pribehol aj D., aj tento mu dal facku. Vtedy ona vybehla k matke a k babke Y. U., zbehli spolu dole do krčmy a vytiahli Y. odtiaľ. Potom išli domov. Zo znaleckého posudku podaného znalcom z odboru zdravotníctva Dr. U. P., ako aj jeho výsluchom na hlavnom pojednávaní súd zistil, že poškodený S. D. dňa 18. 12. 2009 utrpel 2 cm dlhú reznú ranu vertikálne prebiehajúcu v pravej spánkovej oblasti hlavy pred ušnicou a pred okrajom vlasov. Druhú reznú ranu 1 cm dlhú mal poškodený na pravej ušnici na jej vnútornej strane v strednej tretine ušnice a 2 drobné rezné rany utrpel poškodený na hornom okraji pravej ušnice a na zadnej strane pravej ušnice. Okrem toho utrpel poškodený aj otras mozgu ľahkého stupňa potvrdený odborným neurologickým vyšetrením neurologičkou MUDr. U.. U poškodeného bolo pri CT vyšetrení lebky a mozgu zistené tiež podkožné krvácanie v pravej spánkovej oblasti hlavy, ktoré vzniklo ako dôsledok pohmoždenia mäkkých častí hlavy v tejto oblasti. Ako najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku týchto poranení znalec uviedol úder pôvodne tupým predmetom, o čom svedčí CT vyšetrením potvrdené pohmoždenie a krvný výron mäkkých tkanív kože a podkožného tkaniva v pravej spánkovej oblasti a tiež utrpený otras mozgu ľahkého stupňa potvrdený odborným neurologickým vyšetrením. Pôvodne sa teda muselo jednať o úder tupým predmetom, ktorý poškodeného zasiahol na pravú bočnú časť hlavy v oblasti pravého spánku a pravej ušnice. Tento predmet sa však musel po údere zmeniť na predmet s ostrými hranami, ktorými zároveň vznikli po údere popísané rezné rany v pravej spánkovej oblasti a pravej ušnice. Predmet, ktorý poškodenému spôsobil všetky popísané zranenia, bola s najväčšou pravdepodobnosťou sklenená fľaša, a to jej bočná stena. Výpoveď poškodeného S. D. o tom, že bol udretý po hlave sklenenou fľašou, ktorá sa po úraze na jeho hlave rozbila, je podľa znalca vierohodná. Znalec hodnotil ako nie pravdepodobnú verziu vzniku zranení u poškodeného, že by jeho zranenia mohli vzniknúť pri jeho páde a náraze hlavy o nejaký tvrdý predmet alebo tvrdý podklad zeme. Ak by poškodený spadol a pravou bočnou stranou hlavy by narazil do nejakého tvrdého predmetu, mohol by utrpieť pohmoždenie danej časti hlavy, aj prípadný otras mozgu, mohla by u neho vzniknúť rana na pravej strane hlavy, prípadne pravej ušnice. V takomto prípade by sa však jednalo o ranu tržnú, prípadne tržnozhmoždenú s nepravidelnými okraj-mi, nemohlo by sa však jednať o početné rezné rany ostrých okrajov tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Preto verziu, že by tieto zranenia mohli poškodenému vzniknúť pri nekoordinovanom páde a náraze jeho hlavy do cudzieho predmetu, hodnotil ako nepravdepodobné. Tiež uviedol, že ak by bol úder poškodeného zasiahol so spevnenou časťou fľaše, t.j. uhlom medzi dnom fľaše a bočnou stenou do pravej spánkovej oblasti hlavy, zranenia, ktoré by poškodenému vznikli takýmto úderom by boli podstatne závažnejšie, ako tomu bolo v tomto prípade. V mieste medzi dnom fľaše a jej bočnou stenou je sklo silnejšie a
pevnejšie a pri zasiahnutí spánkovej kosti, ktorá je na lebke najtenšia a najslabšia, by došlo k jej zlomeniu s prípadným vpáčením kostných úlomkov do lebky. Posunuté kostné úlomky by mohli poraniť tvrdý a mäkký obal mozgový a zároveň spôsobiť aj poranenie samotného mozgu. Takéto zranenie by bolo spojené s vnútrolebečným a aj vnútromozgovým krvácaním a mohlo by spôsobiť opuch mozgu. Ak by poškodenému vzniklo takéto zranenie, toto by ohrozovalo jeho život aj napriek urgentnému operačnému neurochirurgickému zákroku. Samotný úder vedený na hlavu poškodeného v spánkovej oblasti musel byť veľkej intenzity, pretože pri tomto údere došlo k rozbitiu sklenenej fľaše, o čom svedčia aj 4 popísané rezné rany vzniknuté sklenenými črepinami po rozbití fľaše. V prípade zasiahnutia spánkovej oblasti hlavy poškodeného časťou fľaše medzi jej dnom a bočnou stenou takou intenzitou, ktorá by viedla k rozbitiu fľaše, by zranenie ťažkého až smrteľného charakteru bolo u poškodeného nevyhnutné. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sa skutky stali tak, ako sú uvedené v obžalobách Okresnej prokuratúry Komárno a že tieto napĺňajú znaky zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 188 odsek 1 Trestného zákona, ako aj pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 a § 155 odsek 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Pokiaľ ide o zločin lúpeže v spolupáchateľstve, obaja obžalovaní sú usvedčovaní výpoveďou poškodeného C. D., ako aj výpoveďou R. W. zo štádia prípravného konania. Výpoveď R. W. zo štádia prípravného konania korešponduje s výpoveďou poškodeného C. D.. Vzhľadom na to súd považoval skutok zločinu lúpeže v spolupáchateľstve za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Z výpovede poškodeného totiž vyplýva, že mobilný telefón mu zobral obžalovaný Y. U. potom, čo obaja obžalovaní ho fyzicky napadli. Tvrdenie obžalovaného Y. U., že mobilný telefón zobral jeho mladší brat, súd nepovažoval vzhľadom na výpoveď poškodeného za vierohodnú. Túto jeho výpoveď považoval ako obranu, ktorá výsledkami vykonaného dokazovania bola vyvrátená. Poškodený totiž uvádzal, že okrem dvoch obžalovaných v čase spáchania skutku v jeho blízkosti iná osoba nebola. Uviedol aj to, že mobilný telefón mu zobral obžalovaný Y. U. z vrecka. Pokiaľ ide o pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 a § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, v danom prípade je tiež výpoveďou poškodeného S. D. obžalovaný usvedčený. S jeho výpoveďou z hľadiska možného mechanizmu vzniku tohto poranenia jednoznačne súhlasil aj znalec MUDr. U. P., ktorý uviedol, že zranenie poškodeného mohlo nastať tak, ako to on uviedol vo svojej výpovedi, vylúčil však možnosť, že by toto zranenie mohlo nastať v dôsledku pádu poškodeného na zem. Popísal vo svojom znaleckom posudku aj to, ako jednotlivé zranenia u poškodeného mohli vzniknúť, teda ako vzniklo pohmoždenie, ako aj rezné rany u poškodeného a taktiež popísal aj to, že predmet, ktorým obžalovaný útočil, musel byť tupý a musel byť taký, že v dôsledku jeho útoku na hlavu poškodeného sa tento rozbil na ostré časti, ktorými bolo spôsobené rezné poranenia. Tomuto podľa výpovede znalca zodpovedala fľaša. Znalec tiež uviedol, že intenzita úderu vedeného na hlavu poškodeného musela byť veľká vzhľadom na to, že došlo k rozbitiu fľaše na hlave poškodeného. Ak by bol priamo zasiahol spánkovú oblasť poškodeného, bolo by vzniklo ťažké poranenie, a to zlomenina spánkovej kosti s možnosťou vpáčenia kostných úlomkov do tvrdých a mäkkých obalov mozgu k následnému krvácaniu do mozgu a k opuchu mozgu, čo by mohlo ohroziť život poškodeného i v prípade urgentného zákroku neurochirurgického. Vzhľadom na tieto skutočnosti, teda na intenzitu útoku, použitý predmet pri útoku, ako aj na smerovanie tohto predmetu do spánkovej oblasti hlavy poškodeného, súd konanie obžalovaného posúdil ako pokus ťažkej ujmy na zdraví podľa § 14 odsek 1 a § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Súd nepovažoval výpovede svedkov, a to blízkych príbuzných obžalovaného za vierohodné, nakoľko títo vypovedali odlišne ako poškodený, pričom tak ako poškodený vypovedal aj ďalší svedok L. T.. Tomu, že došlo k tomuto útoku zo strany obžalovaného, nasvedčuje i tá skutočnosť, že ihneď po tomto útoku poškodený krvácal a išiel sa umyť, keďže mal celú tvár od krvi. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy. Obžalovaný Y. U. v mieste svojho bydliska má priemernú povesť, a to tak v obci Q. B., ako aj v obci L.. Doposiaľ bol súdom viackrát trestaný, a to v roku 2008 bol odsúdený pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a pre výkon trestu bol zaradený do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých. Z výkonu trestu bol prepustený podmienečne dňa 15. 01. 2009 s probačným dohľadom. Zvyšok trestu
mu však bol nariadený, nakoľko v skúšobnej dobe spáchal ďalší prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý dostal trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorý si aj vykonal. Okrem toho bol odsúdený opäť v roku 2012 pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona a pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, tu však bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Pokiaľ ide o obžalovaného R. W., tento má v mieste svojho bydlis-ka priemernú povesť, je nezamestnaný a bezmajetný. V registri trestov má 2 záznamy, a to v roku 2009 pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 roka. Tento trest mu však bol nariadený a vykonal ho dňa 27. 06. 2011. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Komárno, spisová značka 1T/9/2010 sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 156 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 200,- EUR. Peňažný trest vykonal a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o obžalovaného R. W., súd u neho zistil jednu priťažujúcu a jednu poľahčujúcu okolnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že pokiaľ ide o Y. U., bude u neho potrebný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a pre výkon tohto trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia vzhľadom na to, že v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby 4 roky až 13 rokov a 4 mesiace, keďže v tomto prípade išlo o použitie asperačnej zásady. Súd tu zohľadnil aj tú skutočnosť, že v danom prípade išlo o pokus zločinu, nie o dokonaný trestný čin. Súčasne súd zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Komárno, spisová značka 1T/43/2010 zo dňa 09. 11. 2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne súd uložil obžalovanému Y. U. aj samostatný trest odňatia slobody pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona vo výmere 6 (šesť) rokov. Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že obžalovaný Y. U. bol v minulosti už odsúdený pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Tento trest uložil v rámci trestnej sadzby, ktorá je 5 rokov a 6 mesiacov až 8 rokov. Súd konštatuje, že ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona, na základe ktorého trest ukladal, hovorí o spôsobe ukladania trestu a neobsahuje žiaden znak skutkovej podstaty. Hovorí iba o tom ako sa ukladá trest páchateľovi pri opätovnom spáchaní zločinu. Preto uvedenie predchádzajúceho odsúdenia do skutkovej vety súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné. Pokiaľ ide o tento trest, súd obžalovaného tiež zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia vzhľadom na to, že v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto skutku už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Pokiaľ ide o obžalovaného R. W., súd tomuto uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, keďže u obžalovaného R. W. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa priznal k spáchanému skutku a jednu priťažujúcu okolnosť, že v minulosti už bol odsúdený pre trestný čin. Pretože aj tento obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.