Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/63/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobkyne: G. Q., nar. X. X. XXXX, bytom N. H. R., X. XX/XX, zastúpená JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, Vranov nad Topľou, Námestie slobody 1, proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. Cyrila Daxnera 87/1, Vranov nad Topľou, IČO: 332 933, zastúpeného JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Vranov nad Topľou, Námestie slobody 6, za účasti vedľajšieho účastníka: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 230,50 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. - 56 z 2. 5. 2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vo veci samej vyhovené.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 230,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa uplatňuje v konaní proti žalovanému nárok na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s úrazom zo dňa 4. 3. 2010 na neudržiavaných a poškodených schodoch na chodníku medzi bytovkami na sídlisku X. vo N. H. R..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k úrazu došlo tak, ako to popísala žalobkyňa. Tá schádzala po schodoch, pričom časť schodu sa pod ňou prelomila a ona spadla. Takýto popis úrazového deja zodpovedá aj predloženému lekárskemu potvrdeniu. Aj pri ohliadke dňa 6. 3. 2012 žalobkyňa opätovne takto popísala mechanizmus a okolnosti súvisiace so spôsobeným úrazom. Súd zistil pri ohliadke, že v časti, kde malo dôjsť k úrazu, sú schody narušené takým spôsobom, že aj voľným okom vidno, že narušená časť je rozlomená na tri kusy. Aj v súčasnej dobe je vidno opravované a pozliepané kusy dokopy. Škoda bola spôsobená závadou v schodnosti schodov ako miestnej komunikácie určenej výhradne pre chodcov. Pokiaľ i jednu z hlavných príčin vzniku škody možno podradiť pod pojem závada v schodnosti, je daná objektívna zodpovednosť správcu komunikácie v zmysle ust. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (Cestný zákon). Je na správcovi komunikácie, či preukáže, že nebolo v medziach jeho možnosti tieto závady odstrániť alebo na nich predpísaným spôsobom upozorniť. Cestný zákon upravujúci zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ust. Obč. zák. špeciálnym predpisom. Žalobkyňa v konaní preukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a závadou v schodnosti schodov. Preto je daná objektívna zodpovednosť žalovaného za vniknutú škodu. Žalovaný ani po poučení podľa neprodukoval v konaní dôkazy o tom, že by nebolo v jeho medziach závadu v schodnosti schodov odstrániť alebo na

ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Žalovaného nezbavuje zodpovednosti ani to, že mal uzavretú zmluvu o výkone správy majetku so spoločnosťou Mestský bytový podnik, a.s.. Uzavretím takejto zmluvy vznikla druhej strane povinnosť udržiavať schodnosť miestnych komunikácií, či plniť iné povinnosti ako sú vymedzené v zmluve, no takýmto úkonom neprechádza na túto spoločnosť zodpovednosť za porušenie povinnosti správcu. Za takéhoto stavu je daná povinnosť žalovaného nahradiť žalobkyni škodu. Aj keby žalovaný nezodpovedal podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona, daná je jeho zodpovednosť podľa § 420 Obč. zák. upravujúceho všeobecnú zodpovednosť subjektu za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s porušením konkrétnej právnej povinnosti. Žalovaný ako vlastník chodníka neudržiaval pešiu komunikáciu v stave bezpečnom pre jeho užívanie. Súd neakceptoval výhrady žalovaného poukazujúce na to, že žalobkyňa nesplnila svoju prevenčnú povinnosť. Žalobkyňa pri použití schodov zachovala taký stupeň opatrnosti, ktorý od nej možno rozumne požadovať. Schody boli bežne obyvateľmi sídliska používané, boli na nich síce vykonané opravy, ale nebolo tam na druhej strane žiadne upozornenie o prípadných závadách. Žalobkyňa sa preto mohla domnievať, že sú schopné používania a asi od žiadneho laika prechádzajúceho po betónových schodoch nemožno očakávať, že by predvídal, ktorá časť schodov je v takom stave, že pri určitom hmotnostnom alebo inom zaťažení sa prelomí. Neobstojí ani obrana žalovaného, že keby sa žalobkyňa pridržiavala zábradlia, nebolo by došlo ku škode. Nemožno zovšeobecniť tvrdenie, že keď sa držím, tak nespadnem. Opätovne súd zdôraznil možnosti liberácie v zmysle § 9a ods. 3 Cestného zákona so zdôraznením, že žalovaný nepreukázal, že by v medziach svojich možnosti tieto závady nebolo možné odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Ak mal žalovaný vedomosť o tom, že predmetná komunikácia - schody nie sú v stave spôsobilom na užívanie, resp. mu mali byť takéto informácie oznámené napr. subjektom vykonávajúcim správu, bolo jeho povinnosťou vykonať prevenčné opatrenia a nie spoliehať sa na splnenie prevenčnej povinnosti neurčitého počtu subjektov - obyvateľov sídliska a na ich vedomosť o stave schodov, či vedomosť prípadných náhodných chodcov používajúcich túto komunikáciu. Po ustálení zodpovednosti za škodu na strane žalovaného súd skonštatoval, že žalobkyni je potrebné priznať nárok a náhradu za bolesť podľa Obč. zák. v spojení s ust. , , , Za lekársky posúdené bolestné zodpovedajúce 15 bodom s hodnotou bodu vo výške 14,89 eur, súd dospel k záveru, že je potrebné žalobkyni priznať náhradu za bolesť vo výške 223,50 eur. Okrem tejto náhrady žalobkyni priznal aj náhradu nákladov súvisiacich s liečením vo výške 7,- eur.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Vytýka súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Namieta predovšetkým to, že žalobkyňa nedostatočne preukázala tú skutočnosť, že sa úraz stal práve v uvedenom čase a na mieste, ktorý uviedla. Iba samotné tvrdenie žalobkyne o mieste a čase úrazu pokladá žalovaná strana za účelové a nedostatočné, nič nepreukazujúce. Odvolateľ namieta aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukazuje na to, že pri aplikácii Cestného zákona je potrebné definíciu pojmov schodnosť a závady v schodnosti posudzovať podľa vykonávacieho predpisu, t.j. podľa , vyhl. č. Predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody je to, že došlo k nepredvídateľnej zmene v schodnosti komunikácie spôsobenej vonkajšími vplyvmi, a to zmenu natoľko významnú, že chodec ani pri obozretnej chôdzi rešpektujúc stav komunikácie či dôsledky poveternostných vplyvov nemôže ich výskyt predpokladať a účinne na ne reagovať. V predmetnej veci však nešlo o takú náhlu zmenu v schodnosti schodov, ktorú by nemohla žalobkyňa predvídať. Preto nemožno skutkový stav ako bol uvedený súdom prvého stupňa subsumovať ani pod ustanovenia Cestného zákona ani pod ust. Obč. zák. V deň, kedy došlo podľa žalobkyne k úrazu, aj podľa nej samotnej, schody neboli zasnežené, nebola na nich ani námraza, ani neboli mokré. Nenastali teda také poveternostné podmienky, ktoré by výrazne zhoršili možnosť schodnosti a stavu chodníka. Žalobkyňa na pojednávaniach viackrát uviedla, že na schodoch sa stalo viacero úrazov a dokonca aj jej dcéra na nich mala mať úraz. Možno preto predpokladať, že vedela o technickom stave schodov a aj napriek tomu neustále po nich chodila, a preto podľa názoru odvolateľa nemohla ani dôvodne predpokladať, že jej sa úraz nemôže stať. Preto sa mala chôdzi po týchto schodoch vyhnúť. Od žalobkyne podľa odvolateľa bolo možné požadovať zvýšený stupeň opatrnosti vzhľadom na miestne a časové pomery. Do centra mesta je možné dostať sa aj inými bezpečnejšími cestami, čo súd neskúmal. Žalovaný svoju preventívnu povinnosť splnil osadením zábradlia po oboch stranách schodov. Pre bezpečnosť zostupovania aj vzhľadom na vek žalobkyne sa javí ako najbezpečnejším spôsobom zostupovania to, keď sa žalobkyňa pridržiava zábradlia. Z fotografií, ktoré boli predložené vyplýva, že dvanásty schod bol porušený iba v jednej štvrtine bližšie k stredu schodov. Časť, ktorá je bližšie k zábradliu nie je porušená a bolo po nej

možné bezpečne prejsť aj za pomoci dcéry, ktorá podľa žalobkyne mala byť prítomná pri úraze. Odvolateľ sa nestotožňuje so súdom prvého stupňa, že je bez významu, či sa žalobkyňa pridržiavala zábradlia alebo nie. V prípade, že by takto bola postupovala, by bola menšia pravdepodobnosť vzniku úrazu. Žalovaný do úrazu žalobkyne nemal hlásenia o žiadnom úraze na mieste, teda nemal ani vedomosť o tom, že schody sú v stave nespôsobilom na užívanie. Nemohol preto prijať ani žiadne opatrenia preventívneho charakteru, ktoré naznačovala žalobkyňa osadením upozornenia. Odkazuje aj na závery, ktoré vyplývajú z rozhodnutia NS ČR sp. zn. , podľa ktorého chodec, ktorý vstupuje na chodník, ktorý nesie znaky poškodenia, sa musí správať podľa tejto situácie, ktorá je mu vopred známa a tejto prispôsobiť pohyb a svoje správanie. Ďalej odkazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. . Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne rozsudok zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodala.

Odvolací návrh vo veci nepodal ani vedľajší účastník.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania ( ). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. 212 ods. 1, 3 . Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa i konania, ktorá mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa rešpektoval všetky procesné návrhy strán v konaní na realizáciu dôkazov. Z tvrdení účastníkov i z ich účastníckych výpovedí i z nimi produkovaných dôkazov napokon vyvodil súd prvého stupňa aj záver, ktorý zodpovedá aplikácii Súd nezistil ani závady v hodnotení dôkazov, ktoré by odporovali aplikácii Nemožno preto súhlasiť so žalovaným, že by obsah dôkazov realizovaných súdom prvého stupňa neodôvodňoval záver o úraze a o úrazovom deji tak, ako to uvádza v dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa.

Z konania nevyplynuli (predovšetkým nie z procesnej iniciatívy žalovaného) také skutočnosti, ktoré by spochybňovali miesto a čas úrazu.

Aj keď súd prvého stupňa zrejme pisárskou chybou uviedol v dôvodoch rozhodnutia čas úrazu dňa 5. 3. 2011, ide o údaj, ktorý nekorešponduje s ďalšími vyjadreniami žalobkyne, či listinnými dôkazmi, ktoré boli oboznámené v konaní.

Nemožno vyhodnotiť za dôvodné ani námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci.

Cestný zákon upravujúci v ust. § 9a ods. 3 zodpovednosť správcu miestnej komunikácie za škodu je vo vzťahu k ust. § 420 Obč. zák. špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona je závada v schodnosti miestnej komunikácie určenej výhradne pre chodcov a sú to závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. V nadväznosti na to, ako je upravená závada v zjazdnosti, treba tak rozumieť za závadu v schodnosti tak významnú zmenu (zhoršenie) schodnosti chodníka či schodov, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojim charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že chodec ani pri obozretnej chôdzi, rešpektujúcej stav komunikácie, či prípadne dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri chôdzi tak, aby závada neovplyvnila jeho chôdzu a nevznikla tým škoda.

Odvolací súd je toho názoru, že tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa na zreteli, ak uzavrel, že žalobkyňa nemohla predpokladať ani pri náležitej opatrnosti, že dôjde k odlomeniu časti schodu, čo bude mať za následok jej pád. Výsledky vykonaného dokazovania neodôvodňujú záver o tom, že by žalobkyňa nebola dostatočne opatrná pri schádzaní po schodoch. Aj keď má v zmysle § 6 Cestného zákona povinnosť aj poškodený prispôsobiť sa pri chôdzi stavu a povahe chodníka, vyskytnutú závadu na odlomenom schode súd prvého stupňa správne posúdil ako závadu nepredvídateľnú. Súd prvého

stupňa zodpovedajúco aplikácii ust. nemal dôvod na záver o zavinení vzniku škody aj na strane poškodenej. Napokon aj s obranou žalovaného (uvedenou aj v odvolaní, týkajúcou sa použitia zábradlia, či opatrnosti v súvislosti s predchádzajúcim chodením po tomto chodníku) sa už súd prvého stupňa náležite v dôvodoch svojho rozhodnutia vyporiadal a na tieto jeho závery treba odkázať aj v dôvodoch tohto rozhodnutia. Bez právnej relevancie potom je aj argumentácia odvolateľa, že žalobkyňa mala použiť na chôdzu inú komunikáciu a nie tieto schody. Ak bola na strane žalovaného nejaká objektívna príčina brániaca v možnostiach závady odstrániť, odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa aj v tom, že bolo jeho povinnosťou ihneď po takomto zistení na tieto závady predpísaným spôsobom upozorniť.

V konaní pred súdom prvého stupňa neboli takéto skutočnosti o liberácii podľa § 9 ods. 3 Cestného zákona produkované ani zistené. Ak neboli zistené ani liberačné dôvody týkajúce sa zavinenia poškodenej alebo jej spoluzavinenia, súd prvého stupňa správne uzavrel, ak vyvodil zodpovednostný záver za škodu vo vzťahu k žalovanému.

Ak súd prvého stupňa urobil záver o závade v schodnosti komunikácie a záver o príčinnej súvislosti medzi závadou schodnosti a úrazom, ktorý utrpela žalobkyňa, nebol dôvod už potom ani pre aplikáciu všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia v podstate dal odpoveď aj na to, čo odvolateľ tvrdí v súvislosti s poukazom na závery vyplývajúce z rozhodnutí NS ČR. Opäť treba mať na zreteli to, čo procesné strany v konaní produkovali a aké skutkové závery súd v tomto smere vyvodil. Žalobkyňa nemohla predpokladať ani pri opatrnej chôdzi to, že sa schod na chodníku pod ňou odlomí a nemohla účinne na toto včas reagovať. Opäť sa žiada odkázať na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa , rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.