Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-233-2012.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/233/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov I. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. G. č. XX a I. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. na M. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie z 27.3.2012 č.k. 9P/25/2011-43 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné od otca pre maloletú Y. H. nar. XX.X.XXXX naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice vidiek z 11.1.1996 sp.zn. Nc/403/1995 z 33,20 € na 100 € mesačne od 4.2.2011, ktoré je otec povinný prispievať matke maloletej vždy do 1. dňa v mesiaci vopred.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v r a c i a vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. Y. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice vidiek z 11.1.1996 sp.zn. Nc/403/1995 z 33,20 € na 80 € mesačne od 4.2.2011, ktoré ho zaviazal prispievať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 635,25 Eur za obdobie od 4.2.2011 do 31.3.2012 povolil otcovi splácať s bežným výživným po 20 Eur mesačne od apríla 2012 až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.
Rozhodol tak na základe návrhu matky zo 4.2.2011, ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 100 Eur mesačne, pretože sa od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili potreby maloletej. Z vykonaného dokazovania zistil, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice vidiek z 11.1.1996 sp.zn. Nc/403/1995, ktorým bola schválená dohoda rodičov o výživnom na 33,20 Eur mesačne. V čase tejto úpravy výživného otec dosahoval čistý priemerný mesačný zárobok 166 Eur a maloletá mala len 1 rok. Z výpovede matky zistil, že je zamestnaná ako čašníčka s čistým mesačným príjmom 300 Eur. Býva s maloletou u rodičov, ktorí sú na dôchodku v ich rodinnom dome, za užívanie ktorého im prispieva 50 Eur na elektrinu a vodu. Maloletá je žiačkou druhého ročníka na strednej škole, skladá sa po 10 Eur mesačne na stužkovú, cestuje za 30 Eur mesačne, obeduje v škole za 25 Eur mesačne, navštevuje klavír a akordeón na ZUŠ za 22 Eur mesačne. Nosí fixný zubný aparát za 250 Eur, pričom každý mesiac navštevuje zubára za 3,50 Eur. Matka cestuje za 55 Eur mesačne, telefonuje za 6 Eur mesačne a stravuje sa za 100 Eur mesačne. Platí maloletej tzv. štipendijné 16,45 Eur mesačne, aby mala na štúdium na vysokej škole. Otec prispieva maloletej pravidelne 34 Eur mesačne. Z výpovede otca zistil, že býva s manželkou, matkou, sestrou a jej dcérou v rodinnom dome v G., za užívanie ktorého platí 150 Eur mesačne. Okrem toho prispieva na svoju plnoletú dcéru S. 120 Eur mesačne. Pracuje ako inšpektor Slovenskej obchodnej inšpekcie s čistým príjmom 525 Eur mesačne a jeho manželka s čistým mesačným príjmom 480 Eur mesačne. Je podielovým spoluvlastníkom domu, v ktorom bývajú a vlastní 12 ročné osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia. Telefonuje za 14 Eur mesačne, pripája sa na internet za 17 Eur mesačne, cestuje za 22 Eur mesačne a stravuje sa za 135 Eur mesačne. Okrem toho je externým študentom 2. ročníka Technickej univerzity v Košiciach, aby nebol prepustený zo zamestnania. Za štúdium platí 580 Eur ročne. Z opisov jeho mzdových listov zistil, že od januára 2011 do decembra 2011 pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 528 Eur. Z opisov mzdových listov matky zistil, že od júla 2010 do júna 2011 pracovala s čistým priemerným mesačným príjmom 291,23 Eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 78 Zákona o rodine a skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov maloletej aj otca odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Pri určovaní rozsahu zvýšeného výživného vychádzal z § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine a skonštatoval, že zvýšenie príjmu otca o 362 Eur mesačne bolo dostatočné na zvýšenie výživného na 80 Eur mesačne, pričom neprihliadol na výdavky otca na telefón, pretože nie sú nevyhnutné a nemajú prednosť pred výživným pre mal. dieťa. Prihliadal aj na to, kto sa o maloletú osobne stará a aj na čas, ktorý uplynul od predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. Dlžné výživné 635,25 Eur za obdobie od podania návrhu 4.2.2011 do 31.3.2012 vypočítal ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a výživným v rozsahu 33 Eur mesačne a povolil ho otcovi splácať s bežným výživným po 20 Eur mesačne od apríla 2012 pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a zvýšil výživné len na 50 Eur mesačne, pretože nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať viac. V tejto súvislosti poukázal na to, že by musel splácať výživné takmer 3 roky, a že nezavinil, že vzniklo, pretože nemohol ovplyvniť dĺžku rozhodovania súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Uviedol, že mu z jeho príjmu po odpočítaní relevantných výdavkov neostane žiadna čiastka, ktorou by mohol prispievať na výživu maloletej. Vyjadril názor, že konajúci súd pochybil pri určení rozsahu zvýšeného výživného, pretože nezohľadnil všetky jeho nevyhnutné výdavky. Konštatoval, že na pojednávaní nesprávne uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia a upresnil, že ho iba používa, no vlastníčkou je jeho manželka. Žiadal, aby odvolací súd zohľadnil, že ako štátny zamestnanec je povinný dodržiavať ustanovenia, ktoré mu ukladajú chodiť do práce slušne oblečený a upravený.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že otcovi po zaplatení výživného ostane z jeho príjmu nielen 300 Eur, ale aj celý príjem jeho manželky. Prezentovala názor, že otec nadhodnotil svoje výdavky na stravu, pretože oni štyria sa stravujú za 200 Eur, kým otec sám za 135 Eur mesačne. Zdôraznila, že naposledy bolo výživné upravené ešte v roku 1996 a že odvtedy vzrástli potreby maloletej o viac ako o 17 Eur mesačne, o ktoré bol otec ochotný zvýšiť výživné. Konštatovala, že v prípade S. bol ochotný zvýšiť výživné o 70 Eur mesačne. Poznamenala, že ak má otec na to, aby si platil služby právneho zástupcu, má aj na to, aby prispieval na výživu maloletej v určenom rozsahu najmä za situácie, keď sa o ňu nezaujíma ani na Vianoce alebo sviatky.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1), preto ho podľa § 220 O.s.p. zmenil.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutia o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa, vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah zvýšeného výživného. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k presvedčeniu, že zvýšenie príjmu otca o 362 Eur mesačne, uzavretie manželstva a výrazný nárast odôvodnených potrieb maloletej od času, keď mala iba 1 rok, umožňuje zvýšiť výživné pre mal. Y. v súlade s návrhom matky na 100 Eur mesačne. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou otca, že mu po zaplatení výživného na S. a mal. Y., nákladov na bývanie, stravu, cestovanie, internetu a štúdia neostanú žiadne prostriedky na uspokojovanie osobných a iných nevyhnutných potrieb, pretože manželia majú podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine vzájomnú vyživovaciu povinnosť, čo znamená, že sa pre účely rozhodovania o výživnom berú ako jedna osoba napriek tomu, že manželka otca nemá k mal. Y. vyživovaciu povinnosť. V súvislosti s § 71 je potrebné uviesť, že uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého obsahom sa stáva všetko, čo nadobudnú manželia alebo niektorý z nich, za podmienky, že to môže byť predmetom vlastníctva. Tento inštitút predstavuje podstatu majetkových vzťahov medzi manželmi a súčasne vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov. V rámci neho si manželia organizujú a zabezpečujú všetky svoje osobné potreby, keďže v zmysle zákonnej úpravy všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Z uvedených dôvodov manželka otca má povinnosť podieľať sa na výdavkoch na bývanie v rozsahu polovice, t.j. 75 Eur mesačne a aj na výdavkoch za internet v rozsahu 8,50 Eur mesačne a otec v dôsledku takejto úspory 83,50 Eur mesačne môže prispievať na maloletú o 66 Eur mesačne viac ako doposiaľ. Odvolací súd poukazuje na to, že otcovi a jeho manželke ostane z ich spoločného príjmu 1.008 Eur mesačne po zaplatení výživného 220 Eur (120 Eur S. a 100 Eur Y.) mesačne, nákladov na bývanie 150 Eur mesačne, stravy približne 200 Eur mesačne (tu odvolací súd vychádzal z toho, že matka sa s ďalšími 3 osobami stravuje len za 200 Eur), internetu 17 Eur, cestovného 44 Eur mesačne a otcovho štúdia 48 Eur mesačne viac ako 300 Eur mesačne, čo stačí na uspokojovanie ich osobných a iných nevyhnutných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. Y. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Odvolací súd tiež dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 100 Eur mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb mal. Y. a zistenie, že jej matka nedokáže dopĺňať zdroj výživy na hranicu prospešnú pre jej zdravý vývoj, by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, berúc do úvahy najmä časové obdobie (17 rokov), ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Na tomto závere nič nemení ani zistenie, že skutočným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia je jeho manželka a nie on, pretože odvolací súd posudzoval príjmy, výdavky a pomery otca spoločne s jeho manželkou.
Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Pokiaľ ide o splatnosť výživného, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaviazal otca prispievať na výživu mal. Y. už od 1. dňa v mesiaci, aby mala matka už v čase vzniku výdavkov, t.j. napríklad druhý deň v mesiaci k dispozícii prostriedky na ich úhradu. Podľa takto upravenej splatnosti otec po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu napríklad v marci 2013 zaplatí výživné za celý nasledujúci kalendárny mesiac apríl 2013 do 1.4.2013, výživné za máj 2013 do 1.5.2013 atď.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok o určení výživného od otca pre mal. Y., bolo potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť, pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ako si otec po vyhlásení rozsudku plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov, odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom, nakoľko rozhodnutím na hypotetickom, prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude dôsledne zistiť, či a ako si otec plnil a plní svoju vyživovaciu povinnosť a v závislosti od zistených skutočností potom znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie, o spôsobe jeho zaplatenia a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo presvedčivé a spätne preskúmateľné. Odvolací súd poznamenáva, že podľa doterajších skutkových zistení otec prispieval na výživu maloletej 34 Eur mesačne a nie 33 Eur mesačne tak, ako to nesprávne súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení výroku o dlhu na výživnom, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu výpočtu.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.