Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/235/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného A., so sídlom L., F. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného E., advokátom, so sídlom v L., F. X proti povinnému H. L., bytom R., P. XXX, o vymoženie 343,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 14. mája 2012, č.k. -13, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora E.. F. Z., so sídlom v L., N. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. EX 2126/2012 zo dňa 04.05.2012, doručenú súdu dňa 09.05.2012. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 23.04.2012, doručený exekútorskému úradu dňa 02.05.2012, sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 343,26 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Arbitrium iustitia, s.r.o., so sídlom v Komárne, Dunajské nábrežie 10, 945 01 Komárno. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, s výpisom z obchodného registra, so zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby uzavretou dňa 30.03.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného (V.) a povinným, vrátane Záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte, obzvlášť článok XII. bod 8, v ktorom sa nachádza rozhodcovská doložka a napokon s dohodou o uznaní záväzku a splatení záväzku uzavretou medzi oprávneným a povinným dňa 16.10.2010, pričom zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Právny predchodca oprávneného V. a povinný uzavreli dňa 30.03.2005 Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a o poskytovaní ďalších služieb k tomuto účtu (ďalej len „zmluva o bežnom účte“). Zmluva o bežnom účte, ktorú účastníci uzavreli, má formu štandardnej (typovej) spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o bežnom účte obsahuje v článku XII. bod 8 Záverečných ustanovení rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave jedným rozhodcom podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Dňa 16.10.2010 oprávnený a povinný uzavreli Dohodu o uznaní záväzku a splatení záväzku evid. č. XXXXXXX, ktorá v článku IV. tiež obsahuje rozhodcovskú doložku. Podľa tejto doložky všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z dohody, alebo ktoré súvisia s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa táto dohoda týka, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik dohody alebo rozhodcovskej doložky, môžu byť predložené na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o. alebo Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Arbitrium iustitia, s.r.o. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd. Uvedená rozhodcovská doložka síce poskytuje právo dlžníkovi obrátiť sa so svojím sporom na všeobecný súd, dlžník však nemal možnosť rozhodcovskú doložku ovplyvniť, pretože je súčasťou štandardnej (typovej) dohody o uznaní záväzku a splatení záväzku oprávneného. Z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by bol povinný v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte, ako aj dohody o uznaní záväzku a o splatení záväzku podnikateľom, alebo že by povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené je potrebné zmluvu o bežnom účte, ako aj zmluvu o uznaní záväzku a o splatení záväzku považovať za spotrebiteľskú zmluvu a aplikovať na ne príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Súd poukázal na , zákona o rozhodcovskom konaní, Exekučného poriadku, článok 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a , , , , , , , , . Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05). Právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 30.03.2005 zmluvu o bežnom účte, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a v ktorej sa nachádza rozhodcovská doložka. Dňa 16.10.2010 uzavreli oprávnený a povinný Dohodu o uznaní záväzku a splatení záväzku, v ktorej sa tiež nachádza rozhodcovská doložka. Súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom vychádzal z rozhodcovskej doložky uzavretej neskôr, t. j. z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohode o uznaní záväzku a splatení záväzku. Táto rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do dohody o uznaní záväzku a splatení záväzku. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s veriteľom bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky, alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie , ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj dohoda o uznaní záväzku a o splatení záväzku poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa respektíve mimo bydliska spotrebiteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Rozhodcovskú doložku v dohode, uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie, a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora E.. F. Z. a v predmetnej veci mu udelí poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle Exekučného poriadku pochybil, vec nesprávne právne posúdil a následne tak rozhodol v rozpore s platným právom, čím došlo k zásahu do ústavného práva účastníka právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu zaručeného SR. Z ustanovenia vyplýva, že za neprijateľné sa považujú len tie ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka však v žiadnom prípade nespĺňa označenie za neprijateľnú podmienku tak, ako ju označil exekučný súd, nakoľko ponecháva možnosť voľby obom zmluvným stranám rozhodnúť sa, či pre prípad vzniku sporu uplatnia svoje právo pred všeobecným súdom alebo v konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka je plne v súlade so zákonom, s ustanovením a najmä znením textu smernice Rady 93/13/EHS. Nakoľko povinný oprávneným poskytnuté platobné výhody v dohode o splatení záväzku nevyužil a svoju povinnosť poukazovať dohodnuté mesačné splátky porušil, pričom ide o ďalšie porušenie jeho povinnosti splatiť poskytnutý úver, uplatnil oprávnený svoje právo na zaplatenie splatnej pohľadávky v rozhodcovskom konaní na základe riadne a platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. . Namietal, že exekučný súd v napadnutom uznesení nijako nevysvetlil, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v prípade dojednania alternatívnej rozhodcovskej doložky po vzniku sporu s možnosťou voľby konania pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom. Zdôraznil, že sám zákonodarca umožnil účastníkom riešiť vzájomne spory v rozhodcovskom konaní, pričom rozhodcovský rozsudok stavia na úroveň rozsudku všeobecného súdu a umožňuje jeho nútený výkon. Postup v rozhodcovskom konaní upravuje samotný zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu, pričom účastníkom rozhodcovského konania, teda aj povinnému, bez ohľadu na to, či sa jedná o spotrebiteľa alebo nie, umožňuje kvalifikovane sa brániť v rozhodcovskom konaní či už cez opravný prostriedok podľa zákona o rozhodcovskom konaní, alebo žalobou na všeobecný súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenie ods. 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08, v zmysle ktorého dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale aby rovnako celkom zastúpil nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným. Z ustanovenia písm. q) prílohy 1 Smernice Rady 93/13/EHS je zrejmé, že jej cieľom nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľom, za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Predmetná doložka bola dojednaná platne a v súlade s právnymi predpismi, pričom rozhodcovské konanie, ktoré je v Slovenskej republike upravené o rozhodcovskom konaní, a ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu v tomto konaní, bolo vedené v zmysle a v súlade s rokovacím poriadkom príslušného rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v kauze Eco Swiss China Time Ltd v. Benetton International NV, kde v bode 35 odôvodnenia Súdny dvor EÚ konštatoval, že preskúmanie rozhodcovských nálezov musí byť v záujme efektivity rozhodcovského konania ako ekvivalentného alternatívneho riešenia sporov limitované a možnosť zrušenia rozhodcovského nálezu by mala existovať len vo výnimočných prípadoch. Dotknutá rozhodcovská doložka, ktorá bola uzatvorená dňa 16.10.2010, bola uzatvorená plne v súlade s vnútroštátnymi zákonnými ustanoveniami a normami európskeho práva platnými a účinnými v čase dojednania rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu bola platným podkladom pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že exekučný súd svojím nesprávnym rozhodnutím spôsobil výrazný zásah do práva veriteľa, ktorý sa nemôže domôcť svojho zákonne priznaného práva.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, odvolací súd uvádza nasledovné:

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie Exekučného poriadku, ako aj ustanovenia - 3 o rozhodcovskom konaní v platnom znení a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby uzavretú dňa 30.03.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného (V.) a povinným, ako aj zmluvu o uznaní záväzku a o splatení záväzku zo dňa 16.10.2010 za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách so subsidiárnym použitím právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v zmysle a nasl. . Následne sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Pokiaľ teda vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú v súlade s , súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na Exekučného poriadku.

Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, vysporiadal sa nimi už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa ,

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .