Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/273/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa mal. S. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L. proti odporcovi W.. I. D., bytom J. XXX, zastúpeného C.. I. D., advokátkou, so sídlom L., L. D. XX, za účasti vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľa T. C., bytom K. D. XXX, zastúpenej I.. I. T., advokátom v P., B. X/XXX, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. júna 2012, č.k. -1184, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odporcu na mal. S., v časti týkajúcej sa zameškaného výživného, ako aj náhrady trov konania vedľajšej účastníčky p o t v r d z u j e s tým, že odporca je povinný platiť výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Vedľajšej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že odporca je otcom maloletého navrhovateľa, ktorého zveril do osobnej starostlivosti a výchovy vedľajšej účastníčky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého sú oprávnení obaja rodičia. S účinnosťou od 16.05.2005 uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. S. sumou 190 Eur mesačne splatnou vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, a to od 01.07.2012 v časti 140 Eur, k rukám vedľajšej účastníčky a v časti 50 Eur mesačne na účet maloletého, ktorý je povinná zriadiť maloletému vedľajšia účastníka do 10 dní od doručenia tohto rozhodnutia a číslo účtu v rovnakej lehote oznámiť odporcovi a súdu. Nedoplatok odporcu na výživnom za obdobie od 16.08.2005 do 30.06.2012 vyčíslil vo výške 14.951,88 Eur a tento nedoplatok povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 534 Eur, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, a to 28 splátok po 260 Eur, k rukám vedľajšej účastníčky a zvyšok po 274 Eur mesačne na účet maloletého, na ktorý bude poukazovaná časť bežného výživného určeného na tvorbu úspor s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Maloletému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi uložil zároveň povinnosť zaplatiť vedľajšej účastníčke náhradu trov konania 976,21 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jej právneho zástupcu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že do rozhodnutia súdu k určeniu otcovstva k maloletému nedošlo. Za otca maloletého súd prvého stupňa určil odporcu v súlade so závermi znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že otcom maloletého je odporca. Maloletého v rámci spojeného konania zveril do osobnej starostlivosti vedľajšej účastníčky, ktorá sa o maloletého osobne stará výlučne sama. Pre nezáujem otca o maloletého nie je zo strany maloletého k odporcovi vytvorená žiadna citová väzba, preto súd prvého stupňa mal za to, že ani iné rozhodnutie ako zverenie matke neprichádzalo do úvahy. Pokiaľ sa týkalo určenia výživného, súd prvého stupňa nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pre ktoré by bolo možné

priznať výživné na maloletého spätne pred dňom podania návrhu na určenie otcovstva. Poukazoval na tú skutočnosť, že vedľajšia účastníčka uviedla, že až do roku 2000 zabezpečoval odporca všetky ich potreby a o oboch sa vzorne staral Po tomto roku návrh nepodala, pretože vyhovela odporcovej žiadosti o strpenie do vyriešenia problémov s najstarším synom a v roku 2004 sa jej mal odporca vyhrážať násilím v prípade uplatnenia nároku na výživné. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol, že je zrejmé, že do roku 2000 odporca svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Následne vedľajšia účastníka výlučne na základe vlastného rozhodnutia k uplatneniu nároku na výživné nepristúpila a skutočnosť hrozby násilia, ktorá by mohla byť dôvodom pre spätné priznanie výživného, v konaní preukázaná nebola. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa mal za preukázané z vykonaného dokazovania, že v roku 2005 bol maloletý žiakom X. ročníka základnej školy a jeho potreby boli primerané veku, závažnejšie zdravotné komplikácie nemal. Jeho matka začínala podnikať, z čoho deklarovala a dodnes deklaruje podpriemerné príjmy. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že od narodenia maloletého až do roku 2000 odporca plne zabezpečoval potreby matky maloletého, ako aj potreby maloletého, a to vyšším štandardom (kúpa šperkov a podobne). V roku 1999 matka nadobudla kúpou rodinný dom, ktorý po následnej rekonštrukcii užíva doposiaľ. Od narodenia maloletého bola 7 rokov na rodičovskej dovolenke, poberá prídavky na dieťa. V obdobiach 6/1996 až 7/1997, 3/2000 až 11/2001, 12/2003 až 7/2004 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 1/2004 do 7/2004 poberala dávku v hmotnej núdzi v celkovej výške 23.800,- Sk. V rokoch 2001, 2002, 2003 poberala príspevok na bývanie v celkovej výške 50.847,- Sk. V rokoch 2000 až 2004 poberala dávku sociálnej pomoci v celkovej výške 156.382,- Sk. Od 01.08.2004 podniká na základe živnostenského oprávnenie v oblasti piercingu, tetovania a modeláže nechtov. Z potvrdenia daňového úradu a daňových priznaní bol zistený príjem/ výdavky za rok 2004 - 75.735,- Sk/131.606,- Sk, 2005 - 238.405,- Sk/121.642,- Sk, 2006 - 84.617,- Sk/81.019,- Sk, 2007 - 84.919,- Sk/84.502,- Sk, 2008 -89.092,- Sk/70.631,- Sk, 2009 - 3.532 Eur/2.051 Eur, 2010 - 3.205 Eur/1.802 Eur, 2011 - 3.911 Eur/2.178 Eur. Voči vedľajšej účastníčke je vedené exekučné konanie na vymoženie dlhu voči VZP vo výške 600 Eur a trovy exekúcie cca 400 Eur, výdavky na bývanie v dome vedľajšej účastníčky predstavujú cca 200 Eur mesačne a polovicu z nich hradí jej matka, s ktorou užívajú dom spoločne. Inú vyživovaciu povinnosť vedľajšia účastníčka nemá. Vychádzajúc z pomerov účastníkov v roku 2005 súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporca bol v tom čase rok ženatý so svojou druhou manželkou, ktorá bola na materskej dovolenke s dcérou narodenou v roku XXXX. V konaní mal za preukázaný príjem odporcu zo zamestnania v K., kde dosahoval priemerne 1.256,26 Eur mesačne. V tomto období popri plnení vyživovacej povinnosti voči manželke a spoločnej dcére mal i dostatok prostriedkov na podporu svojho najstaršieho syna, ktorému popri príspevkoch na cestovanie a ubytovanie súvisiace so štúdiom vo E. J. dával 10.000,- Sk mesačne a v tomto období mu po skončení štúdia uhradil cestu na T.. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že mesačná podpora najstaršieho syna predstavovala najmenej 350 Eur. Mal za to, že odporca nešetril ani na výdavkoch na vtedy ročnú dcéru, ktorá navštevovala detské plávanie v Trenčíne (v roku 2006 FS O. v P., v roku 2007 gymnastický krúžok, v tejto súvislosti vznikali náklady cca 120 - 150 Eur mesačne, súčasné aktivity sú tanečný krúžok, tenis, gymnastika), čo vyhodnotil síce ako pozitívnu okolnosť, ktorá však nenasvedčovala nedostatku prostriedkov u odporcu. Poukázal na to, že popri týchto výdavkoch na deti odporca platil každoročné členské v Golfovom klube, ktorého je členom od roku 2004, keď hradil členský poplatok 4.800,- Sk, 5.400,- Sk, 5.400,- Sk, 6.000,- Sk, 6.300,- Sk, 235 Eur, 265 Eur a napokon v roku 2011 sumu 265 Eur, pričom podľa jeho vyjadrenia samotnú hru golfu realizuje dva až trikrát ročne v rámci obchodných aktivít jeho zamestnávateľa a takýto počet hier je zahrnutý v uhradenom členskom. Odporcove pomery súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že jednoznačne neboli priemerné a popri preukázanom príjme zo zamestnania musel uvedené životné náklady hradiť aj z iných zdrojov, napríklad úspor. Dôvodil, že na ich existenciu je dôvodné usudzovať, keď z tvrdení odporcu, vzťahujúcich sa k obdobiu roku 2000, boli jeho pomery nadštandardné. Okrem významnej podpory vedľajšej účastníčky a ich spoločného syna tvrdil odporca, že financoval kúpu a rekonštrukciu súčasného bývania odporkyne sumou cca 1.800.000,- Sk a približne v tom čase daroval byt z BSM prvého manželstva najstaršiemu synovi. Z potvrdení o príjmoch odporcu súd prvého stupňa mal zistený priebeh zamestnaní a výšku príjmu tak, že od roku 1999 do 31.12.2009 bol odporca zamestnaný v spoločnosti T. s čistým príjmom v roku 1999 - 22.682,- Sk, 2000 - 37.709,- Sk, 2001 - 21.646,- Sk, 2002 - 453.555,- Sk, 2003 - 440.083,- Sk, 2004 - 455.482,- Sk, 2005 - 454.154,- Sk, 2006 - 450.628,- Sk, 2007 - 455.256,- Sk, 2008 - 457.136,- Sk, 2009 - 16.679 Eur. Odporca prihlásil v konkurze na spoločnosť K. pohľadávku z titulu nevyplatenej mzdy za obdobie 3/2009 - 4/2010 v celkovej výške 20.622,36 Eur. V období rokov 1999 - 2008 bol spoločníkom spoločnosti K. a konateľom 1999 - 2010. Spoločníkom v tejto spoločnosti bol tiež W.. C. a spoločnosť T.. Konkurz na spoločnosť K. bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava z

09.06.2010. Spoločnosť T. má v súčasnosti dvoch spoločníkov a jedným z nich je W.. C.. Odporca bol spoločníkom v tejto spoločnosti od roku 2004 do 2005, vedľajšia účastníka v období 1995 - 2001. Podľa daňových priznaní boli výnosy/náklady v spoločnosti v roku 2008 - 9.238.863,- Sk/8.571.441,- Sk, rok 2009 - 328.295 Eur/275.166 Eur, rok 2010 - 358.488 Eur/290.545 Eur. Súd prvého stupňa mal za preukázanú účasť odporcu v ďalších ôsmich spoločnostiach alebo ich štatutárnych orgánoch, pričom štyri z týchto spoločností sú vymazané, v piatich vystupoval odporca spoločne s W.. C.. Ďalší príjem odporcu pochádzal z PD J., kde odporca vykonával činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti v období 10/2009 - 12/2010 s čistým príjmom 243 Eur mesačne. Odporca mal ďalší príjem z dohody o vykonaní práce pre spoločnosť D. v období 5/2009 - 12/2009 v celkovej výške 2.673 Eur. Od 01.01.2010 je odporca zamestnaný ako generálny riaditeľ spoločnosti T. s čistým príjmom cca 465 Eur mesačne. Pre pracovné účely používa služobné vozidlo a mobilný telefón. Odporca so svojou rodinou býva v rodinnom dome odporcovej manželky, ktorý nadobudla od spoločnosti T. v roku 2008 za cca 400.000,- Sk a výdavky na bývanie predstavujú 205 Eur mesačne. S poukazom na to, že deti sú oprávnené podieľať sa na životnej úrovni rodičov a všetky deti jedného rodiča majú právo na rovnakú životnú úroveň, považoval súd prvého stupňa výživné určené sumou 190 Eur mesačne na žiaka prvého stupňa ZŠ za primerané v porovnaní s výživným dobrovoľne hradeným vo výške najmenej 350 Eur na vysokoškoláka. Ďalej dôvodil, že pomery matky mal. S. pritom neboli lepšie ako pomery odporcovej prvej manželky (ktorá si rovnako ako odporca mohla dovoliť darovať byt z BSM). Súd prvého stupňa konštatoval, že vychádzajúc z prirodzeného nárastu potrieb maloletého s pribúdajúcim vekom by potom pri rovnakých pomeroch na strane odporcu bolo namieste za celé posudzované obdobie aspoň jedno zvýšenie výživného. K tomuto kroku však súd prvého stupňa nepristúpil, pretože mal za to, že pomery na strane odporcu sa do istej miery zhoršili. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že odporca zdroje svojich príjmov zakladal v 90-tych rokoch tiež na privatizačných projektoch. Ohľadne tejto otázky súhlasil s odporcom, že sa podnikateľské pomery zmenili a táto forma podnikania v súčasnosti v zásade neexistuje. Súd prvého stupňa sa však zároveň stotožnil s vedľajšou účastníčkou, že pokiaľ bol odporca v minulosti schopný zabezpečiť si nadštandardné príjmy, preukazujú to nemalou mierou jeho možnosti a schopnosti, ktoré ho predurčujú, aby aj v súčasnosti dosahoval podstatne lepší príjem ako deklarovaných 460 Eur mesačne zo zamestnania u svojho dlhoročného obchodného partnera. Uviedol, že práve možnosti a schopnosti odporcu odôvodňujú, aby výživné na maloletého, vychádzajúce z nadštandardných pomerov roku 2005, ostalo minimálne zachované. Mal za to, že je potrebné zohľadniť tiež narodenie druhej dcéry odporcu, ku ktorému došlo v roku 2006, teda ďalšiu vyživovaciu povinnosť na jeho strane. Konštatoval, že možnosti a schopnosti odporcu teda odôvodňujú neznižovanie výživného napriek preukázanému nižšiemu príjmu odporcu a ďalšej vyživovacej povinnosti. Tieto okolnosti naopak odôvodňujú nezvyšovanie výživného z dôvodu zvyšovania životných nákladov maloletého s pribúdajúcim vekom. Vedľajšou účastníčkou požadované výživné 500 Eur považoval za neprimeraný nárok, a to aj pri pomeroch odporcu, ktoré tu boli okolo roku 2000. Keďže mal za preukázané, že v tom období zabezpečoval odporca vedľajšiu účastníčku a maloletého nadštandardne, mal za pravdepodobné i jeho tvrdenie, že sa podieľal na financovaní ich bývania. Súčasne mal za to, že rovnako na strane vedľajšej účastníčky sú dané možnosti a schopnosti na dosahovanie lepšieho príjmu, ako deklaruje zo živnosti s tým, že nie je už namieste tak intenzívna starostlivosť o maloletého, ktorá by vedľajšej účastníčke neumožňovala zamestnať sa za najmenej 400 Eur mesačne, čo by bol príjem nezanedbateľne vyšší ako dosahuje v súčasnosti zo živnosti. Pri určenom výživnom a s poukazom na možnosti vyššieho príjmu na strane odporkyne nepovažoval súd prvého stupňa za potrebné, aby celá suma výživného bola použitá na potreby maloletého, ktoré je do istej miery povinná hradiť i vedľajšia účastníčka, i keď sa o maloletého výlučne osobne stará. Z tohto dôvodu určil časť bežného výživného na tvorbu úspor, a to v pomere 140 Eur na spotrebu a 50 Eur na tvorbu úspor. Pri určení spôsobu splatenia nedoplatku na výživnom súd tento pomer zmenil v prospech úspor, na ktoré bude poukázaná väčšia polovica dlhu. Súd prvého stupňa mal za to, že takéto rozdelenie v zásade jednorazovej finančnej čiastky pre maloletého je v jeho prospech, keď bude môcť vyššiu finančnú čiastku využiť po plnoletosti podľa vlastného uváženia aj na zásadnejšiu životnú investíciu. Uviedol, že dlh na výživnom predstavuje dlžné výživné po 190 Eur mesačne za 81 mesiacov a 16 dní po odpočítaní uhradených 536,18 Eur (7 x 500,- Sk, 2 x 50 Eur a 4 x 80 Eur). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , Zákona o rodine. Maloletému navrhovateľovi, ktorému by inak patrila náhrada trov konania podľa , náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Vedľajšej účastníčke priznal náhradu trov konania o určenie otcovstva podľa s tým, že v konaní o určenie otcovstva bola plne úspešná, preto jej proti neúspešnému odporcovi patrí plná náhrada trov konania v sume 976,21 Eur, ktoré bližšie špecifikoval v odôvodnení svojho rozsudku.

Proti rozsudku, a to vo výroku, ktorým bola odporcovi určená vyživovacia povinnosť, vo výroku o nedoplatku na výživnom, ako aj vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vedľajšej účastníčke, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeny napadnutého rozsudku a zníženia určeného výživného bez bližšieho špecifikovania. Súdom prvého stupňa určené výživné považuje za neprimerane vysoké, súčasne časť rozsudku, týkajúcu sa zameškaného výživného, určeného na tvorbu úspor, za nevykonateľné s tým, že v rozsudku chýba presné číslo účtu, na ktoré by finančné prostriedky mal poukazovať. Zastával názor, že súd prvého stupňa mal v prípade takto stanoveného výživného určiť matke povinnosť riadiť účet v prospech maloletého ešte pred samotným rozhodnutím. Potvrdil, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie za účelom správneho zistenia jeho možností a schopností, ako aj majetkových pomerov. Poukázal na to, že pri stanovení výživného súd prvého stupňa vychádzal z jeho predchádzajúceho príjmu, ktorý bol v roku 2005 vo výške 1.256,26 Eur mesačne, a to napriek tomu, že v súčasnosti, resp. od 01.01.2010 dosahuje príjem zo závislej činnosti v spoločnosti T. cca 466 Eur. Poukazoval na to, že v konaní bol vypočutý W.. J. C., spoločník spoločnosti T., ktorý sa vyjadril k ekonomickej situácii spoločnosti, skutočnostiam, že spoločnosť si nemôže dovoliť platiť vyššie mzdy a spoločníci i konatelia majú podobnú mzdu ako odporca. Mal za to, že nie je teda dôvod sa domnievať, že by z titulu svojho zamestnania mohol dosahovať u svojho zamestnávateľa vyšší príjem. Čo sa týka jeho možností a schopností, činnosti do roku 2000, týkajúce sa privatizačného charakteru, už v tomto období nie je možné vykonávať a nástupcom spoločnosti K., ktorá by vykonávala podobnú činnosť, nie je žiadna spoločnosť, ani iný subjekt. Poukazoval na to, že z hľadiska svojich schopností a možností pracoval v priebehu roku 2009 ako poradca v spoločnosti D., a.s., Poľnohospodárske družstvo J., pričom sa jednalo iba o krátkodobú činnosť a v súčasnosti už tieto možnosti nie sú. Vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu je rád za súčasnú prácu, neovláda aktívne žiadne svetové jazyky a s takýmto hendikepom popri mladších vyštudovaných ekonómoch nemá možnosti sa lepšie zamestnať. Stanovené výživné aj za obdobie roku 2005 a následne považuje za vysoké, nezodpovedajúce jeho majetkovým pomerom, ani potrebám maloletého. Dôvodil, že matka nepreukázala žiadne zvýšené odôvodnené potreby pre maloletého, maloletý nenavštevoval ani žiadnu záujmovú činnosť, ani nemá zhoršený zdravotný stav. Vyjadril presvedčenie, že jedinou snahou matky je získať pre seba čo najvyššie majetkové výhody. Pokiaľ do roku 2005 prispieval svojmu synovi J. sumou 10.000,- Sk mesačne na štúdium v S., jednalo sa o odôvodnené výdavky, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť a vďaka ktorým žije J. v S. a pracuje na vysokej pozícii. Ako rodič tieto výdavky uprednostnil pred inými. Mal za to, že nemožno zrovnávať tieto výdavky s výdavkami na maloletého školopovinného syna, ktorý nemá žiadne záujmy a súčasne nepristupuje ani zodpovedne k svojmu štúdiu. Väčšinu záujmovej činnosti mal. detí z jeho druhého manželstva hradí manželka S. D.. Dôvodil, že nemá prakticky žiaden majetok, žiadne zvýšené výdavky, okrem výdavkov na deti a predovšetkým nemá žiadne úspory. Svojim dvom deťom sporí po 10 Eur, preto považuje za nespravodlivé, aby mal. S. bol zvýhodnený v príspevku na úspory vo vyššej sume ako ďalšie dve deti. Uviedol, že aj keby súd posudzoval jeho príjem podľa stavu v roku 2005, t. j. minimálne vo výške 1.256,26 Eur, hoci už v tejto dobe nemá zvýšené výdavky na syna J., má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a ani z takéhoto príjmu by nedokázal splácať zameškané výživné v splátkach v sume 534 Eur. Takto stanovené splátky považuje za neprimerane vysoké. Čo sa týka priznanej náhrady trov konania, zastáva názor, že trovy priznané vedľajšej účastníčke z titulu určovania otcovstva nie sú dôvodné. Uviedol, že posledné pojednávania nebolo vykonávané dokazovanie ohľadne otcovstva, iba ohľadne stanovenia výšky výživného, v rámci ktorého nemá vedľajšia účastníčka nárok na náhradu trov konania. Zdôrazňoval, že po znaleckom posudku otcovstvo nepopieral.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila vedľajšia účastníka - matka maloletého, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku. Uviedla, že odporca v priebehu konania so súdom 6 rokov nespolupracoval, nepreberal zásielky, neuvádzal pravdivo mnohé podstatné okolnosti vo vzťahu k jeho majetku a možnostiam a schopnostiam mať príjmy. Od podania návrhu v roku 2005 bol aktívny v 12- tich spoločnostiach a dvoch v ČR, ktoré postupne likvidoval. Predal svoj podiel v spoločnosti T. a nechal sa zamestnať u kamaráta J. C., s ktorým podnikal aj v uvedenej spoločnosti. Dom, v ktorom žije s rodinou, odkúpila jeho manželka od spoločnosti T., čiže aj od samotného odporcu. Na pojednávania začal pravidelne chodiť až od roku 2011, keď sa zbavil majetku. Poukazovala na to, že maloletý veľmi ťažko nesie nezáujem zo strany otca, čo sa odvíja na jeho správaní, aj na prospechu. Mala za to, že je daná podobnosť medzi maloletým a odporcom, nakoľko aj odporca ZŠ absolvoval s prospechom dostatočný, a to aj napriek tomu, že vyrastal v kompletnej rodine. Uviedla, že nie je pravdou, že by maloletý nemal

záujem o krúžky, ale v škole nemal možnosť navštevovať automodelársky krúžok, lebo na škole nebol a v L. bol pre finančné možnosti nákladný. V minulosti navštevoval viaceré krúžky, a to výtvarný, počítačový, kynologický a turistický. Odporcu o zriadení účtov informovala včas, čísla účtov boli v doporučenom liste, ktorý si odporca neprebral a tento sa vrátil späť. Odkedy maloletý navštevuje ZŠ, riadne pracuje, nikdy jej nešlo o peniaze, ale aby mal maloletý otca. K tvrdeniu odporcu, že sa chce na úkor syna obohatiť, uviedla, že sa nebude vyjadrovať, nakoľko zo sumy 140 Eur, čo je stanovené výživné, sa v súčasnej dobe obohatiť ani nedá. Poukazovala na to, že aj keď mala zo zákona právo na doplatenie výživného 3 roky spätne od podania návrhu, odvolanie proti rozsudku nepodala, z čoho je zrejmé, že sa jej nejedná o peniaze. Ohľadne priznanej náhrady trov konania dôvodila, že konanie o určenie otcovstva prebiehalo na okresnom súde na základe návrhu maloletého zo dňa 16.08.2005. Posledným pojednávaním, ktoré súd prvého stupňa v časti určenia otcovstva vykonal, bolo pojednávanie dňa 24.05.2012. Od 16.01.2009 ju ako vedľajšiu účastníčku zastupoval v konaní advokát. Nepochybne trovy konania spôsobil odporca, pretože otcovstvo k maloletému určil súd rozsudkom zo dňa 14.06.2012. V tejto súvislosti poukazovala na to, že odporcovi v priebehu súdneho konania, ale ešte aj pred jeho začatím nič nebránilo, aby bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti otca platiť výživné na maloletého na čas po rozvode, vo výroku o nedoplatku na výživnom, ako aj vo výroku o trovách konania vedľajšej účastníčky a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Z ust. vyplýva, že s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive mal. dieťaťa. Vzhľadom na to, že odvolanie odporcu smeruje len proti výroku o výživnom a výroku s tým súvisiacim - výroku o nedoplatku na zročnom výživnom a vo výroku o trovách konania vedľajšej účastníčky, ostatné výroky nie sú týmto rozhodnutím dotknuté, pretože podľa nadobudli právoplatnosť.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľom v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( ). V podanom odvolaní odvolateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V preskúmavanej veci prvostupňový súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému navrhovateľovi v súlade s uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a dôvodne dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu s účinnosťou od 16.08.2005 platiť výživné vo výške 190 Eur mesačne a od 01.07.2012 vo výške 140 Eur k rukám vedľajšej účastníčky a 50 Eur titulom tvorby úspor na účet maloletého.

V podanom odvolaní odporca o.i. dôvodil, že pokiaľ prispieval svojmu synovi J. sumou 10.000,- Sk mesačne, jednalo sa o odôvodnené výdavky, ktoré uprednostnil pred inými a tieto nemožno zrovnávať s výdavkami na maloletého školopovinného syna. Zároveň dôvodil, že „svojim deťom“ sporí mesačne po 10 Eur, a preto tvorbou úspor by bol mal. S. zvýhodnený.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa v rámci kritérií, na ktoré sa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada, zohľadnil záväzky osoby povinnej plniť si vyživovaciu povinnosť aj k iným osobám, než je osoba oprávnená, t. j. povinnosť odporcu aj voči deťom, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Ide o plnenie rovnakého druhu, ktoré sa riadi rovnakými pravidlami. Súd prvého stupňa za jednotlivé obdobia vyživovacej povinnosti odporcu k mal. S. zohľadňoval počet vyživovacích povinností odporcu a prihliadal aj na vek a potreby oprávnených. Je nepochybné, že zohľadnil aj vyššie potreby plnoletého J. k potrebám mal. S., ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Potrebné je však zdôrazniť, že odporca má vyživovaciu povinnosť ku všetkým svojim deťom bez ohľadu na to, či tieto pochádzajú z manželstva, resp. z mimomanželského vzťahu. V tomto smere zákon nerozlišuje medzi jednotlivými oprávnenými osobami. Každá vyživovacia povinnosť musí byť stanovená s prihliadnutím na všetky ostatné vyživovacie povinnosti, teda tak, aby každá z nich mohla byť v primeranom rozsahu plnená. Zároveň platí, že väčší počet vyživovacích povinností kladie aj vyššie nároky na povinného v tom smere, že možno od neho vyžadovať, aby v rámci svojich schopností a možností vyvinul vyššie pracovné úsilie, než aké možno vyžadovať obvykle.

Odvolací súd konštatuje, že prvoradou povinnosťou otca je využiť všetky svoje schopnosti a možnosti, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred uspokojovaním jeho ostatných potrieb, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Plnenie vyživovacej povinnosti má prioritné postavenie medzi ďalšími záväzkami otca ako povinného rodiča, pričom zo Zákona o rodine otcovi vyplýva povinnosť vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahoval taký príjem, z ktorého by mohol platiť výživné na mal. dieťa v rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby. Vyživovacia povinnosť ako prednostný výdavok musí byť poslednou položkou, o znížení ktorej možno v prípade poklesu príjmu uvažovať. Posúdiť schopnosti a možnosti povinného rodiča znamená posúdiť schopnosti a možnosti tohto rodiča dosiahnuť zárobok, resp. príjem, z ktorého sa výživné uhrádza. Schopnosti rodiča dosiahnuť takýto zárobok sú dané okolnosťami subjektívnymi, pričom možnosti rodiča sú dané okolnosťami objektívnymi. V tomto smere bolo súdom prvého stupňa správne vyhodnotené a náležite aj odôvodnené, že možnosti a schopnosti odporcu odôvodňujú ponechanie výživného v rovnakej výške za celé obdobie úpravy napriek následne preukázanému nižšiemu príjmu odporcu, ale aj s prihliadnutím k zániku vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi z prvého manželstva a pribudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti k dieťaťu zo súčasného manželstva odporcu. Schopnosti a možnosti povinného rodiča musí súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne, ako aj nepochybne s prihliadnutím k jeho schopnostiam, a teda s prihliadnutím k subjektívnym okolnostiam na jeho strane. Majetkové pomery rodiča taktiež nie je možné zohľadňovať a posudzovať len podľa vykazovaného príjmu, a to predovšetkým nie v prípade rodiča, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť. Pokiaľ otec poukazoval na zmenu svojich zárobkových pomerov v porovnaní s rokom 2000, súd prvého stupňa tieto posudzoval diferencovane, vychádzajúc z pomerov odporcu práve v roku 2005. Následne, keď vyhodnotil, že v tom čase odporcove pomery neboli priemerné, boli nadštandardné, ktorú skutočnosť aj náležite odôvodnil a následne prihliadal k tomu, že sa jeho nie bežné pomery zmenili v dôsledku zmeny podnikateľských pomerov, ktorá nastala nepochybne, keď nepristúpil s prihliadnutím na zmenu pomerov v každej oblasti uspokojovania potrieb na strane mal. S. v dôsledku plynutia času k určeniu výživného vo vyššej sume.

Pokiaľ odporca považoval stanovené splátky dlhu na výživnom za neprimerane vysoké, odvolací súd nepovažuje ani túto odvolaciu námietku za dôvodnú. Dlh na výživnom v nezanedbateľnej výške bol spôsobený dlhodobým neplnením si vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému. S prihliadnutím k výške dlhu 534 Eur, ako aj ku skutočnosti, že sa jedná o dlh na výživnom pre mal. dieťa, je lehota splatnosti dlhu 28 mesiacov, t. j. 2 roky a 4 mesiace lehotou primeranou.

Neobstojí ani námietka odporcu proti výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšej účastníčke. V danom prípade bolo predmetom konania určenie otcovstva k mal. S., s ktorým konaním je spojené konanie o výchove a výžive maloletého. Otcovstvo odporcu bolo určené až rozsudkom súdu prvého stupňa. Odporcovi nič nebránilo v tom, aby bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov priamo v konaní o určenie otcovstva. V takom prípade by súd konanie o určenie otcovstva zastavil a pokračoval by len v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Za tohto stavu trovy

konania, ktoré v súvislosti s konaním vznikli vedľajšej účastníčke, súd prvého stupňa priznal vedľajšej účastníčke dôvodne.

Ani ostatné odvolacie námietky nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa , ako vecne správny potvrdil. Zároveň však vyhovel žiadosti odporcu o splatnosť výživného do 15. dňa v mesiaci.

Pokiaľ odporca v podanom odvolaní uviedol, že z vierohodných informácií sa dozvedel, že matka maloletého rozpráva pred známymi, že vďaka svojmu právnemu zástupcovi, ktorý má kontakty na Krajskom súde v Trenčíne, spor vyhrá a poriadne ho „ošklbe“, odvolací súd toto nepovažuje za námietku zaujatosti. Účastníci majú právo podľa z dôvodov podľa uplatniť námietku zaujatosti voči konkrétnemu sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. V námietke zaujatosti musí byť však uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa účastník, podávajúci námietku zaujatosti, o dôvode vylúčenia dozvedel. Keďže na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne ( ), odvolací súd sa s námietkou zaujatosti, uplatnenou otcom bez akéhokoľvek zdôvodnenia, nezaoberal.

O náhrade trov odvolacieho konania, týkajúceho sa odvolania odporcu vo výroku o trovách konania vedľajšej účastníčky bolo rozhodnuté podľa , a tak, že vedľajšej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .