Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-16-2012.pdf
PDF · 73.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/16/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, proti žalovanej: S. Q., nar. X. L. XXXX, trvale bytom F. - P., S. XXXX, t. č. B., Q. XXX, o 937,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 30. novembra 2011 č. k. 3C 30/2011-93 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia m e n í tak, že sumy takýmto rozsudkom prisúdené povoľuje žalovanej zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia tak, že omeškanie s splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 929,27 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 313,82 eur od 18. januára 2007 do zaplatenia, zo sumy 113,76 eur od 18. februára 2007 do zaplatenia, zo sumy 301,33 eur od 19. decembra 2006 do zaplatenia, zo sumy 33,76 eur od 18. marca 2007 do zaplatenia a zo sumy 166,60 eur od 19. novembra 2006 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu 8,30 eur a náhradu trov konania 338,53 eur a to s povolením žalovanej splátok po 30 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil v časti lehoty plnenia (teda čo do povolenia plniť v splátkach) právne ust. § 160 ods. 1 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Občianskeho súdneho poriadku), vecne potom len všeobecne záverom o primeranosti výšky splátok ako k žalovanej sume, tak i k situácii žalovanej (onkologickej pacientky s nepriaznivým zdravotným stavom).
Proti takémuto rozsudku len v časti lehoty plnenia podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na bližšie neurčené zvýšenie splátok, namietajúc pritom neúmerne dlhým časom trvania splátok (pri ich výške stanovenej súdom prvého stupňa) a tiež zhoršovaním situácie žalovanej (neustálym rastom úrokov z omeškania) za situácie, v ktorej takáto účastníčka (žalovaná) v priebehu konania nezaplatila z požadovanej sumy nič a ani neprejavila záujem o tzv. splátkový kalendár a súd prvého stupňa si pri zisťovaní pomerov žalovanej ani neopatril dostatok podkladov.
Žalovaná navrhla rozsudok v napadnutej časti taktiež potvrdiť a to zvýšením sumy mesačnej splátky určenej súdom prvého stupňa nanajvýš na 50 - 60 eur.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne napadnutej časti lehoty plnenia a to bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci potom vyplýva, že súd prvého stupňa napádaným rozsudkom povolil na zaplatenie takýmto rozhodnutím priznaných súm (1. tzv. istiny - ďalej len „istina“, 2. úrokov z omeškania, 3. zmluvnej pokuty a 4. náhrady trov konania) splátky, zaručujúce za ich riadneho plnenia (a chodu vecí) zaplatenie žalobkyni len istiny, zmluvnej pokuty a náhrady trov konania (nepočítajúc do toho teda aj úroky z omeškania k času rozhodovania súdu prvého stupňa za viac než 4 roky) v období cca 43 mesiacov (viac než tri a pol roka).
Rozloženie splátok na tak dlhý časový interval samozrejme nebolo v súlade s jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne) a to i pri pominutí okolnosti získania žalovanou nespornej výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobkyne uplatniť právo na súde (čím sa i pri nenapadnutí rozsudku žalobkyňou očakávateľný čas zaplatenia opäť len istiny, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania predĺžil o ďalších bezmála päť rokov uplynulých odvtedy, čo sa čiastkové sumy na istine stali splatnými), takže požiadavka z odvolania na vyššie (než okresným súdom určené) splátky bola plne legitímnou - čo si inak zjavne uvedomovala i žalovaná, proklamujúca vyjadrením k odvolaniu ochotu na takéto vyššie splátky (vrátane takej ponuky, ktorá zodpovedala i predstave tunajšieho súdu o splátkach považovateľných za primerané).
Už výška súm priznaných napádaným rozsudkom na istine, zmluvnej pokute a úrokoch z omeškania, teda 1.276,10 eur (929,27 + 8,30 + 338,53) by totiž pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac na tri roky odôvodňovala výšku splátky prinajmenšom 35,45 eur mesačne (1.276,10 : 36).
Ak potom takúto sumu bolo pre účely „dopracovania sa“ k akceptovateľnej výške splátok potrebné zvýšiť o sumy zodpovedajúce úrokom z omeškania za viac než 4 roky (k času rozhodovania v prvom stupni), resp. za bezmála 6 rokov (k času rozhodovania odvolacieho súdu), v čase zaoberania sa touto vecou odvolacím súdom (vo februári 2013) to muselo viesť k zvýšeniu sumy 1.276,10 eur o ďalších najmenej 178,88 eur (9,5%-né úroky z omeškania zo sumy 313,82 eur za 6 rokov, teda 57% z čiastkovej istiny), 64,84 eur (úroky z omeškania rovnakou sadzbou za rovnaké obdobie zo sumy 113,76 eur), 171,76 eur (i tu 57% z čiastkovej istiny 301,33 eur), 94,96 eur (57% zo 166,60 eur) a 18,98 eur (56,20865% z 33,76 eur za 5 rokov a 11 z 12 mesiacov u sumy splatnej až v marci 2007), spolu teda minimálne o 529,42 eur (178,88 + 64,84 + 171,76 + 94,96 + 18,98) na výsledných 1.805,52 eur (1.276,10 + 529,42); pri rozložení na 36 mesiacov to predstavovalo výšku splátky cca 50,15 eur mesačne a po korektnom zaokrúhlení na celé eurá 50 eur mesačne (zaručujúcich splnenie dlhu zhora, už len nie príliš výrazne sa líšiaceho od celkovej sumy majúcej byť zaplatenej žalovanou k času rozhodovania odvolacieho súdu, za 36 mesiacov s menším doplatkom v ostatnom 37. mesiaci).
Práve takýmito úvahami preto odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (najmä s prihliadnutím k ochote žalobkyne uspokojiť sa s plnením v splátkach, k zdravotnému stavu žalovanej a napokon i k uvedomeniu si touto neúnosnosti výšky splátok určených napádaným rozsudkom) zodpovedá povolenie splátok v takejto výške a preto podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu).
Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom síce formálny úspech zaznamenala žalobkyňa (splátky boli v súlade s požiadavkou z jej odvolania zvýšené) a vzniklo jej tak podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., poťažne i podľa odseku 2 druhého z takýchto ustanovení aj právo na náhradu trov odvolacieho konania (vyčíslených v odvolaní); odvolací súd jej však i za použitia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. žiadnu náhradu nepriznal. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre takýto postup bola pritom a/ minimálna pozornosť venovaná žalobkyňou vlastnému odvolaciemu návrhu (rozumej nedostatok konkretizácie výšky splátok, považovanej odvolateľkou za primeranú), b/ nahradenie aktivity očakávateľnej od žalobkyne žalovanou (ktorá procesná súperka odvolateľky na rozdiel od žalobkyne navzdory nedostatku svojho právneho zastúpenia výšku splátky považovanú za primeranú ňou určiť dokázala) a c/ existencia dôvodu vedúceho už súd prvého stupňa k povoleniu splátok (nepriaznivý zdravotný stav žalovanej, ktorý ani žalobkyňa nespochybňovala).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.