Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/1/2013

Potvrdené rozhodnutím 10Sžd/20/2013
„Identifikačné číslo spisu: 7013200012 Dátum vydania rozhodnutia: 21.08.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7013200012.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu B. J., A., právne zastúpeného JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, so sídlom na ul. Akademika Hronca 3, Rožňava, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-KEP-KDI2-P-189/2012 zo dňa 7. novembra 2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/1/2013-42 zo dňa 28. februára 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/1/2013-42 zo dňa 28. februára 2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu B. J. Á. I. U. P. Q. G. A. C. É. I. U. , A. Č.. XXXX, V., právne zastúpeného JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, Akademika Hronca č. 3, Rožňava, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho č. 8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07.11.2012 č. KRPZ-KE-KDI2-P-189/2012 pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

Podľa ust. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.11.2012 č. KRPZ-KE-KDI2-P-189/2012, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, ODI v Rožňave zo dňa 17.08.2012 č. ORPZ-RV-ODI2-SK-216/20123 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 294,62 eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií zo dňa 17.08.2012 č. ORPZ-RV-ODI2-SK-216/2012 a odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 14.11.2012.

Včas podanou žalobou zo dňa 04.01.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.01.2013, odoslanou 05.01.2013 elektronickým podaním sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože žalobca bol na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ukrátený rozhodnutím a postupom žalovaného, najmä na týchto právach:

„Podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa odseku 5, prvá veta citovaného ustanovenia, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 33 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 55 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu: ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalovaný v konaní nepostupoval správne, jeho rozhodnutie je nezákonné. Rozhodnutie totižto vychádza zo skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci pre posúdenie veci. Pochybenie správneho orgánu spočíva v tom, že správny orgán sám vykonal šetrenie a dokazovanie a rozhodol bez toho, že by žalobcovi umožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, resp. k znaleckému posudku a výške škody a k spôsobu jeho zistenia, čím porušil procesné práva žalobcu. Žalobca ako účastník správneho konania bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnievame, že žaloba je právom podaná. Preto žiadame, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, spisový materiál na vec sa vzťahujúci, postup ktorý jeho vydaniu predchádza, a to v časti týkajúcej sa náhrady spôsobenej škody a jej výšky“.

V žalobe žalobca tvrdil, že „V čase 17.08.2012, teda v termíne prejednania dopravného priestupku sa navrhovateľ podrobil lekárskemu vyšetreniu v Bratislave, v dôsledku čoho sa nemohol zúčastniť daného prejednávania priestupku a nemohol sa ani oboznámiť so spisovým materiálom. Túto svoju neúčasť náležite ospravedlnil. Žalobca mal za to, že dôjde k prejednaniu samotného priestupku ako takého, v žiadnom prípade však k prejednávaniu náhrady škody a k výške škody. S touto skutočnosťou sa žalobca oboznámil až po vynesení rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Pri určovaní výšky na motorovom vozidle Renault Trafic s EČ: P. XXX K. správny orgán vo svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku (posudok č. 40/2012 zo dňa 06.07.2012, vypracovaný Ing. C. C.) predloženého Ing. E.. B., konateľom spoločnosti B. V., A..P..U.., A. A. C. XXX, XXX XX V., ktorý predložil na prejednávaní priestupku. K tomuto znaleckému posudku odvolací správny orgán vyslovil záver, že výška škody bola v súlade s ustanovením , a je preto spoľahlivo a dostatočne zistená. Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že výška škody bola vyčíslená na sumu 13.825,- eur a nebola B.. J. dobrovoľne nahradená, preto bol prvostupňový správny orgán povinný uložiť

B.. J. povinnosť túto vzniknutú škodu vo výške 13.825,- eur nahradiť. S týmto posudkom sa však žalobca nemal možnosť oboznámiť. Nemáme za dostatočne a spoľahlivo zistené, na základe akých skutočností a na základe akých podkladov znalec došiel k tejto čiastke. Naopak, nesúhlasíme s výškou škody, ku ktorej sa žalobca nemal možnosť nijako sa vyjadriť. Predmetné motorové vozidlo malo zákonnú poistku a je pravdepodobné, že aj havarijnú, vzhľadom aj na tieto skutočnosti považujeme predmetnú výšku škody za ničím nepodloženú, a preto bezpredmetnú“.

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.02.2013, pričom k jednotlivým bodom žaloby uviedol, že „je pravdou žalobcom uvedená skutočnosť a to, že svoju neúčasť na ústnom pojednávaní náležite ospravedlnil dňa 16.08.2012. Pravdou je však aj to, že žalobca dňa 16.08.2012 spísal zápisnicu o vyjadrení účastníka konania B. J. dňa 16.08.2012, ktorá tvorí súčasť spisového materiálu, a z ktorej je zrejmé, že žalobca požiadal prvostupňový správny orgán, aby vykonal ústne pojednávanie bez jeho prítomnosti. Sám B. J. v zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo dňa 16.08.2012 uviedol, cit.: „Týmto sa ospravedlňujem z neúčasti na zajtrajšom ústnom pojednávaní o priestupku, ktorého sa nezúčastním, preto prosím, aby vykonal ústne pojednávanie v mojej neprítomnosti, nakoľko budem odcestovaný v Bratislave“. Z uvedenej zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 16.08.2012, jasne a zrozumiteľne vyplýva slobodný prejav vôle účastníka konania, ktorým sa ústneho pojednávania odmieta zúčastniť, cit.: „...ktorého sa nezúčastním...“ a jednoznačne formulovaný súhlas, resp. žiadosť, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, cit.: „...prosím aby vykonal ústne pojednávania v mojej neprítomnosti...“ a nie aby bolo preložené na iný termín, v ktorom by sa ho B. J. chcel zúčastniť. Z uvedeného vyjadrenia účastníka konania B. J. teda pre prvostupňový správny orgán vyplynula jednoznačne žiadosť žalobcu o vykonanie ústneho pojednávania bez jeho prítomnosti a nie ospravedlnenie z neúčasti, resp. o nový termín ústneho pojednávania. K námietke, cit.: „Žalobca mal za to, že dôjde k prejednaniu samotného priestupku ako takého, v žiadnom prípade však k prejednaniu náhrady škody a k výške škody“ odvolací správny orgán uvádza, že sám žalobca dal jasný a zrozumiteľný súhlas, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Skutočnosť, že žalobca nevedel, že dôjde k prejednaniu náhrady škody sa nezakladá na pravde, nakoľko sám v zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo dňa 16.08.2012 uviedol, cit.: „Zodpovednosti za spôsobenú škodu sa nevyhýbam, som ochotný ju vlastníkovi zničeného vozidla uhradiť podľa svojich finančných možností, hneď ako bude výška škody spoľahlivo a objektívne zistená.“

Žalovaný ďalej uviedol, že: „v zmysle ustanovenia zákona SNR číslo o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku, pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva na to, aby škoda bola dobrovoľne uhradená. V uvedenom prípade spoločnosť B. V., A..P..U.. so sídlom V., F.. C. Č.. XXX, (ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda) uplatnil nárok na jej náhradu v konaní o priestupku. O uvedenej skutočnosti B. J.Ý. vedel a bol s tým uzrozumený, čo vyplýva aj z jeho výpovedí, obsiahnutých v spisovom materiáli ako aj z listov (výzva na úhradu škody, upozornenie na konanie smerujúce k poškodeniu obchodného mena upozornenie na ochranu osobnosti Ing. E. B.) adresované J. spoločnosťou B. A..P..U.. V., ktoré tvoria taktiež súčasť spisového materiálu, nakoľko spoločnosť B. A..P..U.. V., uvedené písomnosti dala na vedomie aj prvostupňovému správnemu orgánu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia má správny orgán, ktorý priestupok prejednáva pôsobiť na to, aby bola škoda dobrovoľne nahradená, preto rešpektujúc vyššie citované ustanovenie predvolal na deň 17.08.2012 účastníkov konania, a to B. J., ako aj spoločnosť B. A..P..U.. V., za účelom prejednania priestupku. B. J. sa osobne dňa 16.08.2012 (t. j. deň pred nariadeným ústnym pojednávaním) dostavil na okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave a požiadal prvostupňový správny orgán o vypočutie. Zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania B. J.Á. zo dňa 16.08.2012 jednoznačne vyplýva jeho slobodný prejav vôle, aby sa ústne konanie konalo bez jeho prítomnosti. Prvostupňový správny orgán rešpektujúc vyjadrenie účastníka konania vykonal prejednanie priestupku v neprítomnosti B. J.. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť B. A..P..U.. V., ako poškodený v konaní o priestupku sa ústneho pojednávania zúčastnil, prvostupňový správny orgán v čase náhrady škody s uvedenou spoločnosťou konal ako s účastníkom konania. Spoločnosť B. A..P..U.. V. na ústnom pojednávaní zastúpená konateľom spoločnosti Ing. E. B., predložila znalecký posudok č. 40/2012 vypracovaný Ing. C. C. vo veci výpočtu výšky škody na vozidle Renault Trafic 2.0 dCi, EC: P.. Odvolací správny orgán tak, ako prvostupňový správny orgán rešpektujúc závery znaleckého dokazovania vo veci výpočtu výšky škody, ako špecializovanej odbornej činnosti

vykonávanej štátom aprobovanou osobou, o zaujatosti ktorej nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť, považoval závery znaleckého posudku za relevantný podklad pre určenie jej výšky. Otázku zaujatosti znalca Ing. J. C. nespochybnil ani samotný B. J. vo svojom odvolaní a ani v žalobe. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací správny orgán znalcom vypracovaný znalecký posudok a jeho závery za relevantný dôkaz, ktorým bola výška spôsobenej majetkovej škody spoľahlivo zistená. Vzhľadom na skutočnosť, že výška majetkovej škody bola v súlade s ustanovením § 70 ods. 2 citovaného zákona spoľahlivo zistená predmetným znaleckým posudkom, uložil prvostupňový správny orgán B. J. povinnosť ju nahradiť. Prvostupňový správny orgán rešpektujúc vyjadrenie B. J. v zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo dňa 16.08.2012, kde uviedol, cit.: „Zodpovednosti za spôsobenú škodu sa nevyhýbam, som ochotný ju vlastníkovi zničeného vozidla uhradiť podľa svojich finančných možností, hneď ako bude výška škody spoľahlivo a objektívne zistená.“ Pre prvostupňový správny orgán z uvedeného vyjadrenia B. J. vyplynul jasný a zrozumiteľný prejav vôle účastníka konania, nahradiť spôsobenú škodu, hneď ako bude výška škody spoľahlivo zistená. Vzhľadom na skutočnosť, že výška spôsobenej škody bola spoľahlivo zistená znaleckým posudkom č. 40/2012 znalcom Ing. C. C., ako aj vzhľadom na jasný a zrozumiteľný súhlas účastníka konania B. J. s prejednaním priestupku v jeho neprítomnosti, má odvolací správny orgán zato, že tak rozhodnutie prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.“ V závere svojho stanoviska žalovaný uviedol, že má za to, že „prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverené a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Odvolací správny orgán taktiež zastáva názor, že nie postupom prvostupňového správneho orgánu, ale svojím vlastným konaním a rozhodnutím sa sám žalobca ukrátil na svojich právach a oprávnených záujmoch, a to svojím rozhodnutím a žiadosťou, aby prvostupňový správny orgán vykonal ústne pojednávanie v jeho neprítomnosti. Odvolací správny orgán podotýka, že žalobca sa dňa 16.08.2012 dostavil sám a dobrovoľne na Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, a na vlastnú žiadosť bol prvostupňovým správnym orgánom vypočutý, čo vyplýva zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 16.08.2012, pričom svoje vyjadrenie vlastnoručne podpísal. Na základe vyššie uvedeného ohodnotí odvolací správny orgán tvrdenie menovaného ako účeloví, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spôsobenú majetkovú škodu. K ostatným námietkam žalobcu uvedeným v žalobe žalovaný ako odvolací správny orgán uvádza, že tieto sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, a preto máme zato, že vo svojom rozhodnutí o odvolaní sa správny orgán podrobne zaoberal každou námietkou B. J.Á. uvedenou v odvolaní, a žiadny jeho dôkaz uvedený v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku neostal zo strany odvolacieho správneho orgánu bez povšimnutia. Na záveroch vyjadrených v rozhodnutí o odvolaní Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach trvá“.

Súd na základe ust. a nasl. , podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba v rozsahu a z dôvodu uvedeného v žalobe je opodstatnená z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa (ďalej aj „“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti sa „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V danom prípade súd v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe skúmal, či v priestupkovom konaní boli dodržané procesné práva žalobcu ako obvineného z priestupku ohľadom postupu žalovaného v časti týkajúcej sa náhrady spôsobenej škody a jej výšky ako to žalobca v žalobe žiadal.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov v ust. zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným právnym konaním, ktoré je upravené v o správnom konaní, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, o nich uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.

Zákon o priestupkoch v ust. zakotvuje, že „ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“. V odkaze pod čiarou č. 4 uvádza správny poriadok. To znamená, že správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (), ustanovenia správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie ( a nasl.) ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t. j. vydanie rozhodnutia ( a nasl.).

Súd nemá pochybnosti o tom, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie konanie o priestupu rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, že určitý dôkaz nie je potrebné vykonať (§ 32 Správneho poriadku).

Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené, taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta Správneho poriadku). To však neznamená, že by správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry charakter konania o trestnom obvinení nerešpektoval ustanovenie zákona o priestupkoch, ktoré obligatórne zakotvuje ústne pojednávanie priestupkov a Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v Zbierke ), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.

Podľa Čl. 1 ods. 2 prvá veta SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa Čl. 7 ods. 5 SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Keďže Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) je medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná je v zmysle Čl. 7 ods. 5 SR postavený na

úroveň ústavného zákona. To znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle Čl. 6 Dohovoru. Bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu, ak by právo na spravodlivý proces nebolo dodržané.

Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadradené a . Zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné.

Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp „rovnosti zbraní“, kontradiktátornosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz inkriminácie vlastnej osoby“.

Článok 6 ods. 3 Dohovoru zakotvuje minimálne práva obvinenému z trestného činu. Podľa písm. d) citovaného článku obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle Čl. 6 Dohovoru.

Princíp „rovnosti zbraní“, t. j. že každá strana v konaní musí mať rovnakú príležitosť predložiť svoj prípad a žiadna z nich nesmie byť podstatne zvýhodnená vo vzťahu k druhej strane, platí aj v občiansko- právnom konaní a taktiež pri preverovaní zákonnosti a postupu orgánov verejnej správy súdom. Tento princíp musí byť premietnutý do celého procesu, ak má byť proces spravodlivým.

Súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení v danom prípade preskúmavajúc postup žalovaného v časti týkajúcej sa náhrady spôsobenej škody a jej výšky, ktorého prieskumu sa žalobca iba domáhal, mal za to, že zásady správneho konania ani práva na spravodlivý proces v danom prípade neboli žalovaným dodržané.

Aj keď správny orgán v predmetnej veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré žalobcu predvolal riadnym predvolaním a žalobca deň pred nariadením pojednávania ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že sa v deň ústneho pojednávania má podrobiť lekárskemu vyšetreniu v Bratislave, tak žalobca nemohol predpokladať, že poškodený ako účastník správneho konania predloží na tomto pojednávaní, z účasti ktorého sa žalobca síce ospravedlnil, znalecký posudok, ku ktorému sa v dôsledku svojho ospravedlnenia z účasti na pojednávaní tým pádom nemohol vyjadriť a s týmto znaleckým posudkom oboznámiť, čím žalobca podľa názoru súdu bol ukrátený na svojich právach zaručených mu ustanovením a o správnom konaní.

Podľa právneho názoru súdu ak žalovaný pri určovaní výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku o škode na vozidle Renault Trafic P., ktorá výška nebola nepatrná a s ktorým sa žalobca nemal možnosť oboznámiť, aj keď v dôsledku ospravedlnenia sa z pojednávania deň pred pojednávaním, tak podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán v dôsledku tejto skutočnosti (predloženia novej skutočnosti, ktorou bol znalecký posudok predložený až na ústnom pojednávaní) mal, resp. mohol správny orgán pojednávanie buď odročiť za účelom opätovného predvolania obvineného z priestupku a umožniť žalobcovi realizáciu jeho práv zaručených o správnom konaní alebo mal možnosť s otázkou náhrady škody odkázať poškodeného na konanie vo veciach občiansko-právnych z dôvodu, aby predišiel porušeniu práv žalobcu zaručených o správnom konaní.

Pretože žalovaný vec žalobcu prejednal v jeho neprítomnosti bez toho, aby žalobca mal možnosť oboznámiť sa s novou skutočnosťou, ktorou bol znalecký posudok, podľa názoru súdu došlo k porušeniu

jeho procesného práva zakotveného v ust. o správnom konaní, ako aj zakotveného v ust. cit. zákona a cit. zákona, na ktoré právom žalobca vo svojej žalobe poukazoval.

Pretože žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s namietaným znaleckým posudkom, bola mu odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, ako aj porušený princíp rovnosti zbraní, či princíp práva osobnej prítomnosti na konaní, ktoré princípy musia byť premietnuté do celého správneho konania, ak má byť správne konanie spravodlivé.

Preto z uvedených dôvodov na základe citovaných ustanovení Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, a Správneho poriadku súd považoval neúčasť žalobcu na pojednávaní, na ktorom poškodený predložil znalecký posudok, o ktorom žalobca nemal vedomosť, že bude predložený, za takú chybu správneho konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť v postupe a aj v rozhodnutí žalovaného, a to v časti o náhrade škody spôsobenej priestupkom, ktorý priestupok ako taký žalobca vôbec v tomto preskúmavanom prípade nenamietal a svoju vinu si v plnom rozsahu priznal a taktiež sankciu bez námietok prijal.

Preto úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude prejednať priestupok žalobcu za jeho prítomnosti, umožniť žalobcovi, aby sa vyjadril k predloženému znaleckému posudku, a teda umožnil mu, aby sa vyjadril k tomuto podkladu rozhodnutia, aby si tak mohol uplatniť svoje návrhy voči znaleckému posudku, a teda aby mal príležitosť svoje práva a záujmy účinne obhajovať.

Pretože v danom prípade žalovaný neumožnil žalobcovi pred vydaním rozhodnutia, aby sa mohol vyjadriť k znaleckému posudku ako podkladu pre rozhodnutie o náhrade škody, musel súd z dôvodu uvedeného v ust. § 250j ods. 2 písm. e) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nesprávny postup žalovaného v konaní zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania súd priznal právo náhradu trov konania, ktoré právny zástupca vyčíslil ako trovy právneho zastúpenia takto:

1. Konanie o preskúmanie rozhodnutia č. KRPZ-KE-KDI2-P-189/2012 zo dňa 07.11.2012

a) Príprava, prevzatie dňa 14.11.2012 ........................... 58,69 eur

b) Podanie žaloby ............................................................ 60,07 eur

c) Účasť na pojednávaní 28.02.2013 ............................. 23,25 eur

s p o l u ........................................................................ 202,08 eur

Náhrada cestovného a straty času: 92,54 eur

CELKOM: 294,62 eur

Poznámka: Účtované podľa vyhl. MS SR č. (ďalej len „“).

Náhrada cestovných výdavkov

zo dňa 28.02.2013

Opis výkonu: Krajský súd Košice - pojednávanie č. k. o preskúmanie rozhodnutia č. KRPZ- KE-KDI2-P-189/2012 zo dňa 07.11.2012.

Vyúčtovanie vozidla EVČ:

Typ vozidla: VW Golf - P. XXX K.

Priemerná spotreba: 7,4 l/100 km

Počet najazdených kilometrov: spolu 140 km

Cena PHL v čase vykonania pracovnej cesty: 1,434 eur

Sadzba základnej náhrady určená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 0,183 eur.

Suma základnej náhrady: 140 x 0,183 = 25,62 eur

Náhrada za spotrebované pohonné látky: (7,41/100) x 140 x 1,434 = 14,88 eur

Náhrada za použitie cestovného motorového vozidla = základná náhrada + náhrada za spotrebované pohonné látky, t. j. 25,62 eur + 14,88 eur = 40,50 eur

Náhrada cestovných výdavkov: 40,50 eur

Náhrada za stratu času v zmysle

cesta na Krajský súd Košice č. k. dňa 28.02.2013 v trvaní 2 hodiny tam a späť: 4 x 13,01 = 52,04 eur

Náhrada za stratu času: 52,04 eur

náhrada cestovného a straty času = 92,54 eur.

Pretože žalobca si trovy konania uplatnil v súlade s vyhl. č. , pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia a v nižšej výške ako si uplatniť mohol a pretože náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času si uplatnil v súlade s ust. vyhl. č. a v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny súd žalobcovi náhradu trov konania priznal tak, ako túto žiadal priznať podľa vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo 04.03.2013 v zmysle ust. za použitia ust. a , ako úspešnému účastníkovi konania.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.