Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Sa-5-2023.pdf
PDF · 118.19 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sa/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/X, XXX XX E., zast. Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F.–XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 12.08.2022, takto
rozhodol:
2
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy zo dňa 12.08.2022, číslo: F./XXXXXX-XXX, ako aj rozhodnutie obce F. č. j. Výst. F. zo dňa 06.05.2022 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
10
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Na podklade upovedomenia o začatí priestupkového konania zo dňa 25.04.2022 č. F. (ďalej len „Upovedomenie“) začala obec F., obecný úrad, so sídlom XX, XXX XX F., Slovenská republika (ďalej len „Obec“) voči žalobcovi konanie vo veci priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). Ako vyplýva z Upovedomenia, Obci bol dňa 08.04.2022 doručený podnet na objasnenie okolností a preverenie uskutočnenia stavby „rodinný dom“ na pozemku par. č. X/XX, X/XX v k.ú. F. bez stavebného povolenia. Na podklade uvedeného podnetu bol vykonaný štátny stavebný dohľad, v rámci ktorého bolo zistené, že na uvedenom pozemku sa nachádza rozostavaná stavba. Počas výkonu štátneho stavebného dohľadu bola vyhotovená dokumentácia a žalobca ako stavebník bol vyzvaný na okamžité zastavenie prác na stavbe.
2. S odkazom na uvedené Obec ako správny orgán dospela k záveru, že je dôvodné podozrenie, že došlo k spáchaniu priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, keďže stavebník začal realizovať stavbu bez právoplatného stavebného povolenia, a Obec tak začala správne konanie.
3. Obec vykonala dňa 03.05.2022 zápisnicu o ústnom prejednávaní priestupku, o čom bola spísaná zápisnica. V prvom rade Obec zhrnula skutkový stav a následne sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že so stavbou začal z dôvodu, že ceny materiálov stúpajú a bol nútený čerpať finančné prostriedky na výstavbu. Žalobca uviedol, že si je vedomý, že nedokázal získať stavebné povolenie.
4. Na podklade zistených skutočností Obec vydala dňa 06.05.2022 rozhodnutie č. j.: Výst. F. (ďalej len „Rozhodnutie“), ktorým Obec rozhodla, že žalobca sa uznal vinným zo spáchania priestupku, ktorým bolo porušenie ust. § 54 Stavebného zákona tým, že od februára 2022 uskutočňoval novú stavbu bez stavebného povolenia, čím sa naplnila skutková podstata priestupku podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona. Rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,00 EUR, ako aj povinnosť úhrady trov konania vo výške 16,00 EUR.
5. Čo sa týka odôvodnenia Rozhodnutia, tak Obec v prvom rade poukázala na zistený skutkový stav a dospela k záveru, že došlo k spáchaniu prejednávaného priestupku. Vo vzťahu k uloženej pokute Obec uviedla, že táto je stanovená v dolnej hranici stanovenej zákonom, a to vo výške 5.000,00 EUR. Obec v Rozhodnutí zároveň uviedla, na aké poľahčujúce okolnosti prihliadla.
6. Proti Rozhodnutiu podal žalobca odvolanie nazvané nasledovne: „Odvolanie proti rozhodnutiu č. F. zo dňa 06.05.2022“ zo dňa 30.05.2022 (ďalej len „Odvolanie“). Ako vyplýva z obsahu Odvolania, žalobca uznal, že spáchal priestupok, za ktorý bol Rozhodnutím uznaný za vinného, avšak nesúhlasil s výškou uloženej pokuty, nakoľko ju nepovažoval za súladnú s ust. § 12 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) a bol presvedčený o tom, že v zmysle ust. § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona mu mala byť uložená nižšia pokuta.
7. Žalobca v Odvolaní následne cituje ustanovenia príslušných právnych predpisov a uvádza, že v rámci ust. § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného poriadku nie je stanovená dolná hranica pokuty a uviedol, že nie je pravdou konštatovanie Obce, že mu bola uložená pokuta „v dolnej hranici“. Žalobca konštatuje, že po komplexnom zhodnotení skutkového stavu a skutočností stanovených v rámci ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch mu mala byť uložená výrazne nižšia pokuta, resp. mohlo dôjsť aj k upusteniu od pokuty, nakoľko k náprave postačilo aj prejednanie priestupku. Následne žalobca poukazuje na skutkový stav a na okolnosti, pre ktoré začal so stavbou bez stavebného povolenia a znova zopakoval, že pokuta je neprimeraná.
8. Žalobca súčasne uplatnil aj odvolací dôvod, založený na tom, že odôvodnenie Rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky. Tu žalobca uviedol, že osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. Uviedol, že ak napríklad správny orgán ukladá pokutu za správy delikt, nestačí uviesť, že pri uložení pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výška pokuty bola určená v rámci ustanoveného rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, inak je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. S odkazom na skutočnosti, uvedené v Odvolaní, žalobca navrhol, aby odvolací orgán Rozhodnutie zrušil.
9. Žalobca svoje Odvolanie doplnil, a to podaním s názvom: „Doplnenie odvolania na základe stanoviska obce F. č. F. zo dňa 20.06.2022“ zo dňa 19.07.2022 (ďalej len „Doplnenie odvolania“), v ktorom žalobca uviedol, že Obec „sa priznala“ k tomu, že neaplikovala ust. § 12 Zákona o priestupkoch, čo podľa názoru žalobcu priamo dokazuje, že výška pokuta bola určená nesprávne a nezákonne. Ďalej sa žalobca vyjadril
k skutočnostiam, ktoré Obec prezentovala v podaní, ktorým bol predložený spis odvolaciemu orgánu. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu.
II.
Stručné zhrnutie Napadnutého rozhodnutia
10. Žalovaný ako odvolací orgán vydal dňa 11.08.2022 rozhodnutie o odvolaní č. F./XXXXXX-XXX (ďalej len „Napadnuté rozhodnutie“), ktorým Odvolanie zamietol a Rozhodnutie potvrdil.
11. Vychádzajúc z odôvodnenia Napadnutého rozhodnutia možno konštatovať, že žalovaný najprv zosumarizoval zistený skutkový stav (po stranu 7 odôvodnenia Napadnutého rozhodnutia), následne citoval príslušné právne predpisy (po stranu 8 odôvodnenia Napadnutého rozhodnutia) a od strany 9 odôvodnenia Napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu.
12. Vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadom nesúhlasu s výškou pokuty, nakoľko nie je podľa žalobcu súladná s ust. § 12 Zákona o priestupkoch žalovaný odcitoval príslušné ustanovenia právnych predpisov a následne uviedol, že bolo zrejmé, že žalobca spáchal priestupok, ktorý mu bol kladený za vinu. Žalovaný uviedol, že Obec v zmysle ust. § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v Rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre Rozhodnutie, akými úvahami bola Obec vedená pri vyhodnotení dôkazov, ako použila správnu úvahu a ako sa vysporiadal s námietkami a návrhmi účastníkov konania. Následne žalovaný odcitoval časť odôvodnenia Rozhodnutia, ktorá sa venovala okolnostiam navýšenia cien a energií.
13. Následne žalovaný opakovane v Napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu priestupku. Žalovaný poukazuje na to, že pri ukladaní výšky sankcie došlo k primeranej tvrdosti pri aplikácii zákona. Uviedol, že uloženie pokuty vo výšky 5.000,00 EUR bolo výsledkom úvahy Obce, ktorá sa dostatočne zaoberala hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, a preto Obec uložila primeranú sankciu.
14. Vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadom upustenia od potrestania žalovaný uviedol, že za uvedený priestupok je možné uložiť iba pokutu.
15. K odvolacej námietke ohľadom výšky stanovenej pokuty žalovaný uviedol, že uložená pokuta predstavuje v percentuálnom vyjadrení 15 % z hornej hranice sadzby, čo považuje žalovaný za dolnú hranicu sadzby. Zároveň uviedol, že správny orgán nemôže svojvoľne stanoviť akúkoľvek pokutu, ale táto sa musí odvíjať od charakteru spáchaného priestupku a musí byť stanovená v medziach zákona. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca nerealizoval jednu ,ale dve nepovolené stavby, čo bolo ďalším dôkazným prostriedkom pre určenie výšky pokuty. Zároveň konštatoval, že stavebný úrad skúma „samotný motív stavebníka“, ktorý ho viedol k potrebe konať v rozpore so zákonom a to, že nepovolené stavby žalobcu sú uvedené na stránke realitnej kancelárie v sekcii na predaj dáva žalovanému dôvod pre podozrenie, že stavebníkov motív je „zištný“ za účelom predaja stavieb.
16. Žalovaný súčasne uviedol, že Obec riešila dve nepovolené stavby v dvoch konaniach a výsledkom boli dve rozhodnutia. Žalobca namietal, že tieto dve konania sa mali rozhodnúť v spoločnom konaní – tu žalovaný uviedol, že zákon nezakazuje správnemu orgánu prejednávať priestupky v dvoch konaniach, a preto je tvrdenie žalobcu o tom, že Obec nepostupovala pri vydávaní Rozhodnutia v súlade s ust. § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch podľa žalovaného nesprávne. Súčasne uviedol, že aj keby Obec rozhodovala o dvoch priestupkoch v spoločnom konaní, tak pokuta vo výške 10.000,00 EUR (spočítaná žalovaným z dvoch konaní) je stále v súlade s čiastkou 33.193,91 EUR.
17. Záverom žalovaný uviedol, že Obec dostatočne odôvodnila všetky okolnosti stanovenia výšky pokuty, zobrala do úvahy závažnosť porušenia zákona, vyjadrenia obvineného a jeho prístup a mieru zavinenia. Uloženú pokutu považoval za uloženú na spodnej hranici sadzby, za primeranú a zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
18. Žalobca podal Krajskému súdu v Trnave správnu žalobu s názvom: „Správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F./XXXXXX-XXX zo dňa 12.08.2022 doručeného dňa 27.08.2022 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu 1 stupňa“ zo dňa 12.10.2022 (ďalej len „Žaloba“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Napadnutého rozhodnutia a Rozhodnutia, ktoré žalobca navrhol zrušiť.
19. Čo sa týka žalobných bodov, tak žalobca v Žalobe uplatnil viaceré žalobné body, a to: a) Napadnuté rozhodnutie a Rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) Napadnuté rozhodnutie a Rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, c) Napadnuté rozhodnutie a Rozhodnutie neboli riadne odôvodnené, d) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, e) zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, f) žalovaný a Obec nesprávne a neúplne zistili skutkový stav veci, g) rozhodnutím žalovaného a Obce došlo k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Uviedol, že ako Rozhodnutie, tak aj Napadnuté rozhodnutie sú poznačené viacerými nedostatkami a chybami, ktoré spôsobujú ich nezákonnosť, a to (i) porušenie zásad správneho konania, (ii) porušenie Stavebného zákona, Zákona o priestupkoch a Správneho poriadku, (iii) porušenie jeho práv a právom chránených záujmov, (iv) nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu, (v) nesprávne právne posúdenie veci, nevysporiadanie sa so všetkými dôkazmi a námietkami žalobcu a (vi) Rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné.
20. Žalobca v prvom rade zopakoval, že nepopiera spáchanie daného priestupku a vyjadril ľútosť z porušenia zákona. Je si vedomý, že za porušenie zákona má byť potrestaný, avšak má za to, že spôsob, akým potrestaný bol, nebol v súlade so zákonom – za problematické považuje nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, predovšetkým nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty, ktorú žalobca považuje za príliš vysokú. Následne žalobca zosumarizoval skutkový stav.
21. Vo vzťahu k výške pokuty žalobca uviedol, že túto namietal už v Odvolaní a zároveň namietal, že žalovaný v rámci Napadnutého rozhodnutia žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo uloženú pokutu považuje za relevantnú. Mal za to, že žalovaný sa v rámci odôvodnenia Napadnutého rozhodnutia uchýlil iba k citácii právnych predpisov a opisu priebehu konania, ktoré následne nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti. Poukázal na to, že žalovaný neuvádza skutočnosti ohľadom zdôvodnenia výšky uloženej pokuty, ktoré by boli v súlade s priebehom konania, resp. žalovaný podľa jeho názoru zavádzajúco uvádzal, že Obec sa mala dostatočne vysporiadať s odôvodnením výšky pokuty, čo však podľa jeho názoru nie je pravdou. Tvrdil, že ani samotný žalovaný riadnym spôsobom nezdôvodnil opodstatnenosť výšky uloženej pokuty.
22. Následne sa žalobca v Žalobe vyjadruje k určitým častiam Napadnutého rozhodnutia a prezentuje svoju protiargumentáciu. Na základe svojej argumentácie znova zopakoval, že je presvedčený o neprimeranosti uloženej pokuty, a nakoľko výška pokuty nebola žiadnym relevantným spôsobom odôvodnená, tak uvedené odôvodnenie zakladá aj dôvod na zrušenie Rozhodnutia. Zároveň bol toho názoru, že odôvodnenie Napadnutého rozhodnutia a Rozhodnutia nenapĺňa zákonné požiadavky. K danému ešte uviedol, že žalovaný a Obec nesprávne zhodnotili skutkový stav, pričom neprihliadli na jeho oprávnené a preukázané tvrdenia a predovšetkým nedostatočným spôsobom zdôvodnili svoje rozhodnutia. Mal za to, že žalovaný a Obec dostatočne nevysvetlili svoje úvahy, ktoré odôvodňovali udelenie pokuty vo výške 5.000,00 EUR a z napadnutých rozhodnutí mu nie je jasný dôvod, prečo mu bola udelená práve pokuta vo výške 5.000,00 EUR. S odkazom na uvedené žiadal o zrušenie Napadnutého rozhodnutia a Rozhodnutia, alternatívne navrhol využiť možnosť sankčnej moderácie tak, že uložená sankcia – pokuta bude nižšia. Žalobe taktiež navrhol priznať odkladný účinok.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
23. Žalovaný sa k Žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.12.2022 (ďalej len „Vyjadrenie“). Žalovaný trval na zákonnosti Napadnutého rozhodnutia a Rozhodnutia a navrhol Žalobu zamietnuť.
24. Žalovaný v prvom rade uviedol príslušné právne predpisy, ktoré boli v konaní aplikované, ako aj zhrnul skutkový stav veci. Čo sa týka argumentácie žalovaného k Žalobe, tak táto z časti kopíruje odôvodnenie Napadnutého rozhodnutia. K výške pokuty žalovaný uviedol, že pri ukladaní výšky sankcie došlo k primeranej tvrdosti pri aplikácii zákona a uloženie pokuty bolo výsledkom úvahy Obce, ktorá sa dostatočne zaoberala hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje. Žalovaný uviedol, že správny orgán bral do úvahy mieru ohrozenia verejného záujmu, nakoľko realizácia stavby bez stavebného povolenia v sebe nesie nebezpečenstvo rozmáhania sa tzv. čiernych stavieb v obciach. Realizácia stavby bez stavebného povolenia nesie v sebe aj následné riziko, či sa takáto stavba bude môcť v konaní o dodatočnom povolení stavby aj zlegalizovať a žalovaný uviedol, že proces vydania stavebného povolenia nesie v sebe aj záruky. K výške pokuty žalovaný súčasne uviedol, že dôkazom pre určenie pokuty bola aj skutočnosť, že žalobca nerealizoval jednu, ale dve nepovolené stavby, ktoré žalobca plánuje ponúknuť na predaj, a teda jeho motív je „zištný“ za účelom predaja stavieb. S odkazom na uvedené žalovaný navrhol Žalobu zamietnuť.
V.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
25. K Vyjadreniu sa žalobca vyjadril podaním s názvom: „Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.12.2022“ zo dňa 30.01.2023 (ďalej len „Replika“), prostredníctvom ktorej žalobca zotrval na svojej skoršej argumentácii a zároveň uviedol, že v Rozhodnutí bolo problémom nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty, ktorú sa žalovaný následne pokúšal odôvodniť namiesto Obce, ktorá to mala vykonať už v Rozhodnutí. Uviedol, že žalovaný nemôže odôvodňovať Rozhodnutie v mene Obce. Tvrdil, že žalovaný a Obec nesprávne zhodnotili skutkový stav, pričom neprihliadli na oprávnené a preukázané tvrdenia žalobcu a predovšetkým nedostatočným spôsobom zdôvodnili rozhodnutia, a dostatočne nevysvetlili svoje úvahy, ktoré odôvodňovali uloženie pokuty – na podporu svojej argumentácie predložil vybrané právne vety. Zotrval na svojej Žalobe.
26. V konaní neboli zo strany účastníkov konania predložené ďalšie písomné podania.
27. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 09.01.2023, č. k. 14S/135/2022 - 53 priznal Žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
28. V podaní zo dňa 14.08.2023 označeným ako „Záverečné vyjadrenie“ žalobca zhrnul všetky svoje predošlé námietky, zotrval na podanej žalobe a žiadal rozhodnúť v zmysle petitu žaloby.
VI.
Relevantné právne predpisy
29. Ust. § 2 ods. 1 SSP uvádza: „v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
30. Ust. § 2 ods. 2 SSP uvádza: „každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“
31. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP „správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“
32. Ust. § 194 ods. 1 SSP uvádza: „správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“
33. Ust. § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona uvádza: „priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk (33.193,91 EUR) sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.“
34. Ust. § 105 ods. 8 Stavebného zákona uvádza: „na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.“
35. Ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch uvádza: „pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.“
36. Ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku uvádza: „v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“
VII.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
37. Správny súd v Bratislave si v prvom rade dovoľuje uviesť, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ust.§ 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ust. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená senátu 3S; následne na základe námietky nesprávneho zápisu veci a opatrenia predsedníčky Správneho súdu v Bratislave bola vec pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa.
38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal Žalobou Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj Rozhodnutie, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v ust. § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“), keďže Žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ust. § 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že Žaloba je dôvodná a je nutné Napadnuté rozhodnutie, ako aj Rozhodnutie zrušiť, keďže o sankcii rozhoduje orgán v prvom stupni a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
39. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s ust. § 107 a nasl. SSP, nakoľko bola splnená podmienka uvedená v ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v ust. § 108 ods. 1 a 2 SSP, v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 114 SSP – žalobca, právny zástupca žalobcu, ako aj žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
40. S odkazom na obsah Žaloby a rozsah žalobných bodov možno konštatovať, že podstatným žalobným bodom je, že žalobca namieta výšku pokuty a nepreskúmateľnosť správnej úvahy žalovaného a obce pri stanovení výšky uloženej pokuty – žalobca uvádza, že žalovaný a Obec neaplikovali ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch a z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, akou správnou úvahou dospeli žalovaný a Obec k pokute vo výške 5.000,00 EUR. Na začiatok si správny súd dovoľuje uviesť, že je nepochybné, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu priestupku tak ako mu bol kladený za vinu (čo žalobca ani nepoprel), a preto sa správny súd nebude z dôvodu hospodárnosti vyjadrovať k námietkam, ktoré smerujú k samotnému spáchaniu skutku, nakoľko uvedené je nesporné.
41. Vo vzťahu k uplatnenému žalobnému bodu tak ako bol uvedený vyššie si správny súd dovoľuje uviesť, že tento žalobný bod je dôvodný. Po vykonaní súdneho prieskumu Napadnutého rozhodnutia a Rozhodnutia má správny súd za to, že absentuje dostatočné odôvodnenie toho ako Obec (a následne aj žalovaný) dospeli k uloženej výške pokuty. Súčasne ako to poukáže správny súd nižšie, žalovaný aj v rámci súdneho konania „dotváral“ správnu úvahu, na základe ktorej mala byť pokuta uložená tak, ako bola uložená.
42. Je nepochybné, že na konanie o priestupkoch podľa Stavebného zákona sa aplikuje Zákon o priestupkoch (na základe ust. § 105 ods. 8 Stavebného zákona), a teda aj ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktoré na konkretizovanie závažnosti priestupku uvádza kritériá, ktoré je správny orgán povinný vo svojej úvahy použiť. Tu je potrebné uviesť, že správny orgán musí obligatórne prihliadnuť na závažnosť priestupku, ktorá je uvedená demonštratívne, nakoľko Zákon o priestupkoch príkladmo vyrátava prvky, ktoré ju tvoria, pričom ju musí správny orgán dokazovať. Prihliada najmä na spôsob spáchania priestupku, následky priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Úvahy o osobe páchateľa sú úvahami o jeho osobných pomeroch, veku, zdravotnom stave, o postoji páchateľa ku spáchanému priestupku a o jeho osobných vlastnostiach (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.01.2010, sp. zn.: 10Sžd/3/2010).
43. Správny súd si dovoľuje uviesť, že rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré je odôvodnené len tým, že pri uložení pokuty bolo prihliadnuté na mieru zavinenia a výška pokuty bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, bez zaoberania sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy o uložení pokuty stanovuje, je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sž/24/1996) a zároveň, že voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2012, sp. zn.: 2Sžp/16/2011).
44. Druh a výmera sankcií je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Avšak skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k uloženiu sankcií v danom rozsahu musia byť v správnom rozhodnutí uvedené a odôvodnené s poukazom na ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch a ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nedostatok odôvodnenia uložených sankcií, keď z rozhodnutia nemožno napriek opakovaným námietkam žalobcu zistiť ako správne orgány použili úvahu pri uložení sankcie (závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia, pohnútky, osoba páchateľa) spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia znamenajúci dôvod na jeho zrušenie (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2021, sp. zn.: Sžo/102/2009).
45. Správny súd má za to, že ako Obec, tak ani žalovaný sa náležitým spôsobom nevysporiadali so žalobcom namietanou výškou pokuty. Obec uložila pokutu vo výške 5.000,00 EUR, pričom v odôvodnení Rozhodnutia len konštatovala, že „správny orgán zohľadnil závažnosť porušenia zákona, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný a výšku pokuty stanovil v zmysle týchto hľadísk“ (strana 2 Rozhodnutia). Aj napriek tomu, že sa Obec zjavne snažila túto pokutu zdôvodniť, tak túto len zdôvodnila odkazom na poľahčujúce okolnosti, kde však Obec tieto poľahčujúce okolnosti žiadnym spôsobom nepretavila do odôvodnenia, aký vplyv tieto poľahčujúce okolnosti mali na výšku pokuty a na okolnosti, vymedzené v ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Zároveň nemožno považovať za dostatočne odôvodnené, ak Obec pri určovaní výšky sankcie len odkázala na právne predpisy a na všeobecné tvrdenia (tak ako ich Obec uviedla na strane 2 a strane 3 Rozhodnutia).
46. Z Rozhodnutia nie je možné zistiť, aká bola miera ohrozenia verejného záujmu, keďže Obec sa nevysporiadala s otázkou závažnosti priestupku, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotila jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých došlo k jeho spáchaniu – nie je možné zistiť ani to, ako Obec (a následne ani žalovaný) zobrali do úvahy to, že žalobca prejavil snahu vec usporiadať tým, že podal žiadosť o stavebné povolenie a v prácach na stavbe po nariadení zastavení prác nepokračoval.
47. Tu možno uviesť, že po tom ako žalobca namietal výšku pokuty a spôsob jej stanovenia, žalovaný v Napadnutom rozhodnutí, ako aj vo Vyjadrení tento spôsob bližšie zdôvodňoval, a to nad rámec toho ako to odôvodnila Obec. V Napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal napríklad na
to, že voči žalobcovi je vedených viacero konaní o priestupkoch a bolo potrebné na to prihliadať, čo však v Rozhodnutí nie je spomenuté alebo žalovaný poukázal na to, že sa prihliadalo aj na zámer žalobcu, ktorý bol výlučne zištný, za účelom predaja rodinných domov, a to aj napriek tomu, že uvedené nebolo v Rozhodnutí žiadnym spôsobom spomenuté. Vo Vyjadrení následne žalovaný odôvodnil výšku pokuty tým, že sa brala do úvahy aj miera ohrozenia verejného záujmu vo vzťahu k tzv. čiernym stavbám, čo však v Rozhodnutí taktiež absentuje. Tu si správny súd dovoľuje odkázať na ustálenú súdnu prax, ktorá uvádza, že „žalovaný síce vo svojom vyjadrení k odvolaniu zdôvodnil výmeru uložených sankcií, no takýto nedostatok rozhodnutia nemožno odstrániť dôvodmi dodatočne uvedenými v neskoršom vyjadrení, v ktorom naviac žalovaný uviedol, že žalobca sa priestupkov dopustil opakovane, hoci z administratívneho spisu táto skutočnosť nevyplýva“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2010, sp. zn.: Sžo/102/2019). Tým, že žalovaný „dotváral“ správnu úvahu Obce, a to aj v rámci súdneho konania svedčí podľa správneho súdu o tom, že výška pokuty nebola dostatočným spôsobom odôvodnená, a preto sú Napadnuté rozhodnutie a Rozhodnutie nepreskúmateľné. Nedostatok odôvodnenia uloženej sankcie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí, a teda bol naplnený dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP na zrušenie Napadnutého rozhodnutia a Rozhodnutia a vec vrátil Obci na nové konanie, keďže tento orgán rozhoduje o sankcii v prvom stupni.
48. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, najmä dostatočným a zrozumiteľným spôsobom aplikovať ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch a ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a pri stanovení pokuty sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré majú vplyv na stanovenie výšky uloženej pokuty a svoju správnu úvahu dostatočným spôsobom odôvodniť.
49. Žalobca v rámci Žaloby alternatívne požadoval aj aplikáciu sankčnej moderácie, ku ktorej však správny súd nepristúpil, a to preto, že z dôvodu zdržanlivosti a princípu subsidiarity správneho súdnictva bude úlohou Obce, aby s odkazom na právne závery, vyjadrené v tomto rozsudku znova vykonala dokazovanie a dostatočným spôsobom odôvodnila uloženie možnej sankcie.
50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
Poučenie:
2
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).