Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-288-2012.pdf
PDF · 70.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/288/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.É. B. nar. XX.X.U., N. nar. XX.X.U. a P. nar. X.XX.U. bývajúce u matky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV, deti rodičov: M. T. nar. X.X.U. bývajúcej v K. na Y. ulici č. XX a W. T. nar. XX.X.U. bývajúceho v K.J. na R. ulici č. XX v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.5.2012 č.k. 25P 243/2011-83 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o výživnom od otca pre maloleté deti T. B. nar. XX.X.U., N. nar. XX.X.U. a P. nar. X.XX.U. od 1.11.2011, o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti B., N. a P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa 70 € mesačne od 1.11.2011 ich matke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 420 € na každé dieťa za obdobie od 1.11.2011 do 30.4.2012 povolil otcovi splácať na všetky deti spolu v mesačných splátkach po 60 € s bežným výživným ich matke pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovieť s odôvodnením, že nemá žiadne finančné prostriedky, nie je zamestnaný a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi. Konštatoval, že finančné prostriedky, ktoré mal, investoval do rekonštrukcie bytu, ktorý zdedila matka detí, z ktorého ho vyhodila a byt následne predala, taktiež na vyplatenie jej dlžôb a dlžôb ostatných príslušníkov jej rodiny. Uviedol, že na stravu, ošatenie, lieky a všetky ostatné odôvodnené potreby mu prispievajú súrodenci.
Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Výrok rozsudku o zverení maloletej B., maloletej N. a maloletého P. do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky o výživnom, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, jej počiatok a správne vypočítal aj dlh na výživnom a zákonne rozhodol o spôsobe jeho zaplatenia, rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a k odvolacím námietkam otca dodáva, že podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine si vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške musí plniť každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery, teda aj rodič, ktorý z objektívnych príčin nemá žiaden príjem. V tomto preskúmavanom prípade bolo súdom prvého stupňa nepochybne preukázané, že otec stratil zamestnanie a teda aj schopnosť prispievať na výživu svojich detí zo subjektívnych dôvodov, preto je povinný prispievať na výživu svojich detí na základe zárobkových schopností a možností dosahovaných pred zavinenou stratou zamestnania v súlade s § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, pretože pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové, prípadne i majetkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne majetkové možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne. Pri strate zamestnania je dôležité, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu, napr. zdravotného, z dôvodu odchodu rodiča z funkcie, pre výkon ktorej nemá kvalifikáciu, z dôvodov organizačných zmien alebo z dôvodu zmeny bydliska; ak to tak nie je, súd je povinný vychádzať z príjmu rodiča pred zmenou zamestnania. Pretože v tomto prípade súd prvého stupňa nepochybne zistil, že pracovný pomer s otcom detí bol skončený z dôvodu jeho závažného porušenia pracovnej disciplíny, odvolací súd plne sa stotožňujúc s názorom súdu prvého stupňa prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozsudku tento ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.