Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/154/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, na Trnavskej ceste č. 82, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Úderníckej č. 5, proti žalovanému Športový klub Odeva Lipany, so sídlom v Lipanoch, na ul. Kpt. Nálepku č. 9, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 94, o zaplatenie sumy 1.087,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.8.2012, č. k. -241 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania účastníkov.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.366,92 Eur. Žalobcu ďalej zaviazal na zaplatenie trov konania štátu v sume 681,81 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 6.6.2003 došlo k stretu prevádzok dvoch motorových vozidiel. Podľa záznamu o dopravnej nehode vyhotoveného dňa 6.6.2003 vodič autobusu žalovaného C. S. pri výjazde z ostrej ľavotočivej zákruty prešiel ľavou časťou autobusu do protismernej časti vozovky, kde v tom čase oproti nemu premával vodič T. so svojim vozidlom. Následne vodič autobusu narazil ľavým bokom autobusu do ľavej prednej časti vozidla vodiča P. T.. Žalobca dňa 8.2.2005 poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 56.775,-Sk. Túto čiastku si žalobca uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2007. V priebehu konania vzal žalobu čiastočne späť a predmetom konania zostal nárok na zaplatenie čiastky 32.775 ,-Sk, ktorej v súčasnosti zodpovedá čiastka 1.087,93 Eur.

Znalec C. B. vo svojom znaleckom posudku za príčinu nehody označil prejdenie autobusu ľavou stranou s obidvoma kolesami pri prechádzaní ľavotočivej zákruty do protismerného jazdného pruhu tak, že vozidlo autobusu sa nachádzalo za pomyslenou stredovou čiarou 1 až 2,5 metra. Vodič protiidúceho auta mal na vyhýbací manéver pri šírke svojho vozidla 1,6 metra pri danom mieste zrážky v priečnom smere od pravého okraja vozovky v smere jazdy iba 1 meter na vyhýbací manéver. Pri daných podmienkach mal z technického hľadiska malú možnosť vyhnúť sa kolízii.

Znalec Ing. C. E. vo svojom posudku zase skonštatoval, že ľavý bok autobusu za každých okolností musel prečnievať do jazdnej dráhy protiidúceho vozidla. Podľa meraní a výpočtov znalca protiidúce vozidlo vlastne narazilo do ľavého boku autobusu. Vodič autobusu sa pohyboval v pravom jazdnom pruhu. Pravým predným rohom tesne míňal zvodidlá vpravo. Pri takomto pohybe podľa znalca Ing. C. E. musel ľavý bok autobusu prechádzať mysleným stredom vozovky a to až o 1,1 metra. Inú technickú možnosť prejazdu nemal. Protiidúce vozidlo mohlo technicky prejsť danou zákrutou vo svojom jazdnom pruhu bez kontaktu s ľavým bokom autobusu, keď tento predchádzal cez myslený stred vozovky a vodič protiidúceho vozidla mal vytvorené technické podmienky pre bezpečný prejazd vo svojom jazdnom pruhu za predpokladu, ak by šiel medznou rýchlosťou vypočítanou znalcom na 20,81 až 22,60 km za hodinu. Vodič protiidúceho vozidla však išiel pred zrážkou rýchlosťou 28,80 až 30,60 km za hodinu, teda jeho rýchlosť bola vyššia než bolo možné prejsť bezpečne danú zákrutu čo vysvetľuje skutočnosť, že vodič protiidúceho vozidla prešiel ľavým predným rohom za myslený stred vozovky, resp. pravotočivej zákruty. Protiidúceho vozidlo tak narazilo do ľavého boku autobusu, keď svojím ľavým predným rohom prešlo za myslený stred vozovky do jazdného pruhu autobusu. Znalec Ing. C. E. pri svojom výsluchu poukázal na nepoužiteľnosť náčrtu policajnej hliadky z miesta dopravnej nehody. Podľa meraní uskutočnených samotným znalcom šírka vozovky bola zúžená z 8 metrov na 7,5 metra. V policajnom náčrte je určená šírka vozovky 9,2 metra, čo je nesprávny údaj.

Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. C. B., tento vzhľadom na jeho technické nedostatky, nebol pri vyhodnocovaní dokazovania vzatý do úvahy. Ing. C. B. podľa znalca Ing. C. E. sa nezaoberal všetkými okolnosťami konkrétnej situácie a tieto ani nevyhodnotil. Navyše Ing. C. B. nevykonal ohliadku miesta samého a pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal len z leteckých snímok.

Znalec Ing. C. E. vo svojom posudku poukázal na nedostatky náčrtu o nehode, ako aj samotného záznamu z nehodového deja vyhotoveného políciou. Polícia pri šetrení nevykonala merania brzdných dráh a nevyhotovila o tom dôkazy, hoci vodič autobusu sa toho domáhal už pri vyšetrovaní políciou a tento postup zo strany polície nebol nijako zdôvodnený. Náčrt z dopravnej nehody a ani záznam o nehode vyhotovený políciou nezachytáva konečnú polohu vozidiel pri nehode, neobsahuje merania brzdných dráh, ani nezachytáva výpovede oboch vodičov. Náčrt polície je nedôveryhodný dôkaz, keď zachytáva údaj o šírke cesty nesprávne, hoci meraním bolo zistené, že šírka cesty je 8 metrov a v mieste zrážky dokonca len 7,5 metra. Na záveroch vykonaného dokazovania nič nemení ani skutočnosť, že vodič autobusu na mieste samom uhradil pokutu a teda uznal svoje zavinenie. Sám vodič nebol spokojný s postupom polície, namietal jej postup, ale vysvetlil, že vinu uznal len pod tlakom času a skutočnosti, že viezol deti, cítil za ne zodpovednosť, šetrenie nehody bolo dlhé, preto pod tlakom času a celkového stresu vinu uznal. Zodpovednosť za škodu pri strete prevádzok dvoch alebo viac prevádzkovateľov sa podľa určuje podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Keďže žalovaný nezapríčinil vznik škody, žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá.

Výroky o trovách konania účastníkov a štátu boli odôvodnené ustanoveniami a .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že podľa záznamu o dopravnej nehode zo dňa 6.6.2003 za jej vinníka bol označený vodič autobusu. Vodič autobusu bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, nakoľko porušil ustanovenie o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a v blokovom konaní mu bola uložená bloková pokuta v čiastke 2.000,- Sk. Vodič autobusu s uložením pokuty v blokovom konaní súhlasil bez toho, aby trval na objasnení priestupku a okolností, za ktorých sa stal v riadnom priestupkovom konaní, čím potvrdil spoľahlivé zistenie priestupku. Terajšie tvrdenia vodiča autobusu o nemožnosti vyjadriť sa k výsledkom meraní uskutočneným príslušníkmi policajného zboru sú preto irelevantné a účelové. Navyše žalovaný žiadny spôsobom nespochybňoval nárok žalobcu, keď ešte v roku 2005 podpísal uznanie dlhu. Nárok žalobcu nespochybňoval ani v odpovedi na pokus o zmier zo dňa 10.1.2008. Žiadal len o zníženie istiny a úrokovej sadzby. Po vyčíslení dlžnej sumy prisľúbil žalovaný okamžitú úhradu dlžnej čiastky bez potreby exekučného konania. V rokoch 2005 - 2006 žalovaný uhradil žalobcovi 3 splátky a to každú vo výške po 265,55 Eur. Vo veci boli vypracované dva znalecké posudky, pričom každý zo znalcov pri posudzovaní dopravnej nehody dospel k inému záveru. Ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky

s rozdielnymi závermi o tej istej otázke musel ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvod nevychádzal zo záveru druhého znaleckého posudku. Pre takúto úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov bolo potrebné dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým alebo inštitúciou. Znalec Ing. C. B. vypočutý nebol a pri rozhodovaní sa vychádzalo len zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. C. E.. Pri skúmaní miery zavinenia sa navyše neprihliadalo na povinnosť stanovenú v ustanovení , podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Vodič autobusu tvrdil, že autobusom nie je možné zákrutu podobného druhu prejsť bez toho, aby nezasahoval približne 1 meter do druhého jazdného pruhu. Napriek tomu nevykonal žiadne opatrenia vedúce k eliminácii rizika potenciálnej kolízie s protiidúcimi vozidlami a nepreveril si či môže predmetnou zákrutou prejsť bez akejkoľvek ujmy.

Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že odvolanie žalobcu smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej a proti výroku o trovách konania štátu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje.

Za právne bezvýznamné je potrebné považovať námietky žalobcu poukazujúce na spoľahlivé zistenie priestupku vodiča autobusu žalovaného v blokovom konaní a na uznanie dlhu podpísané žalovaným ešte v roku 2005. Pokuta za priestupok bola uložená v blokovom konaní v dôsledku čoho súd prvého stupňa mohol zavinenie vodiča autobusu pri dopravnej nehode posúdiť inak než príslušný orgán v blokovom konaní. Súd totiž nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní čo je zrejmé z ustanovenia .

Čo sa týka uznania dlhu žalovaným dňa 13.7.2005 ( č.l. 204 spisu) je potrebné zdôrazniť, že týmto uznaním urobeným podľa ustanovenia sa založila len vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky sa zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznanie dlhu nemá za následok zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Domnienka existencie dlhu založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal môže namietať, že dlh nevznikol alebo v čase uznania už netrval. Táto námietka však môže mať úspech len vtedy, ak bude preukázaná. V prejednávanej veci v priebehu konania bolo znaleckým posudkom Ing. C. E. preukázané, že vodiť autobusu žalovaného nezavinil dopravnú nehodu a teda v dôsledku uvedeného nemohol vzniknúť ani dlh z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku žalovaného podľa ustanovenia a nasl. . Z dvoch znalcov pribratých do konania len znalec Ing. C. E. vykonal ohliadku miesta nehody, kde zistil 7,5 metrovú šírku vozovky, čo má zásadný vplyv na posúdenie správnosti ďalších dôkazov predložených a vypracovaných v konaní a to znaleckého posudku Ing. C. B. a náčrtku z miesta dopravnej nehody vyhotoveného príslušníkmi polície. Znalec Ing. C. B. pri zisťovaní šírky vozovky vychádzal iba zo satelitných snímkov a šírku vozovky v mieste nehody si sám osobne neoveril. Podľa znalca Ing. C. B. vodič autobusu mohol prejsť zákrutou bez toho, aby zadná časť autobusu nezasahovala do protismerného jazdného pruhu, čo odporuje zisteniam znalca Ing. C. E., podľa ktorých šírkové pomery vozovky v mieste zrážky neumožňovali prejdenie zákruty bez toho, aby ľavý bok autobusu nepresahoval cez myslený stred vozovky. Šírkové pomery vozovky v mieste stretu vozidiel zistené znalcom Ing. C. E. majú zásadný vplyv na posúdenie priebehu a príčin dopravnej nehody a jednoznačne spochybňujú správnosť záverov znalca Ing. C. B. ako aj použiteľnosť dokumentácie vyhotovenej príslušníkmi polície, podľa ktorej šírka vozovky v mieste zrážky mala byť až 9,2 metra čo bolo znalcom Ing. C. E. jednoznačne vylúčené.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne a logicky vysvetlil, prečo pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal zo znaleckého posudku Ing. C. E. a tiež aj to, z akých dôvodov nezohľadnil ďalšie dôkazy predložené a vypracované v konaní. V tomto smere odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia upravujúceho štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.

Nedôvodným je i poukaz žalobcu na porušenie ustanovenia vodičom žalovaného. Hoci z technického hľadiska zákrutu nebolo možné prejsť bez toho, aby ľavá strana autobusu nezasahovala do protismerného jazdného pruhu vodič autobusu bol povinný urobiť opatrenia vedúce k eliminácii rizika potenciálnej kolízie s iným protiidúcim vozidlom len vtedy, ak by dĺžkové a šírkové rozmery autobusu vylučovali bezpečný prejazd zákrutou zo strany protiidúceho vozidla. Vodič protiidúceho vozidla pri dodržaní bezpečnej rýchlosti však mohol podľa znalca Ing. C. E. zákrutou bezpečne prejsť. Navyše a to je potrebné osobitne zdôrazniť k zrážke nedošlo v mieste, kde ľavý bok autobusu prechádzal cez myslený stred vozovky, nakoľko cez myslený stred vozovky prechádzala len časť ľavého boku autobusu a nie celý ľavý bok. Oblasť zrážky sa nenachádzal a v jazdnom pruhu protiidúceho vozidla ale v jazdnom pruhu autobusu, čo znamená, že príčinou dopravnej nehody bolo čiastočné prejdenie protiidúceho vozidla do jazdného pruhu autobusu.

Keďže v priebehu celého konania správnosť záverov znalca Ing. C. E. nebola ničím právne významným spochybnená odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením rozhodnutia vo veci samej rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania účastníkov ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia a .

Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( a ).

Podľa odôvodnenia rozhodnutia právnemu zástupcovi žalovaného bola priznaná odmena za 15 úkonov právnej služby, ku ktorej sa pripočítal režijný paušál nie za 15 úkonov právnej služby ale za 20 úkonov. Okrem toho pri jednotlivých úkonoch právnej služby sa vychádzalo zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 61,41 Eur, teda z čiastky nižšej v porovnaní so sumou 81,33 Eur uplatnenou právnym zástupcom žalovaného. Napriek tomu žalovanému boli priznané trovy konania v ním vyčíslenej sume 2.366,92 Eur tak, ako keby k zníženiu počtu úkonov právnej služby a zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vôbec nedošlo. Takéto rozhodnutie o trovách konania účastníkov je teda nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia o trovách konania účastníkov sa žalobcovi odňala možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.